Pravda je nepekný, ale taký poriadny , čistého srdca...Veď sa ženy nevydávajú z lásky, ale aby splnili svoju povinnosť. Aspoň ja si tak myslím. Aj ja by som sa vydala bez lásky.“
Irina si ale chcela niekoho nájsť v Moskve, ale už sa toho vzdala. Maša sa vyspovedá, že miluje Veršinina. Oľga si to nechce pripustiť: ,,Oľa aká si ty hlúpa. Milujem – lebo je to môj osud.. lebo mi to bolo súdené.. aj on ma miluje.. je to strašné, keď čítaš nejaký román, zdá sa ti , že sú to všetko staré veci, a všetko ti je jasné, ale keď sama miluješ, potom vidíš , že nikto nič nevie a že každý sa musí rozhodovať sám za seba...“
Andrej oznámil, že si zobral pôžičku aj bez ich vedomia. Irina pristane na manželstvo s barónom: irina: ,,milá, drahá, ctím si baróna, vážim si ho. Je to šľachtený človek, pôjdem za neho , pristávam, ale odíďme do Moskvy! Moskva je to najkrajšie na svete!“


4.dejstvo:
Vojaci odchádzajú, odprevádzajú Fedotika a Roda, ktorí odchádzajú. Irina sa chystá na svadbu s barónom: irina :,,zajtra sa s barónom vezmeme, hneď zajtra odídeme do tehelne a pozajtre som už v škole , začína sa nový život.“
Postupne odchádzajú všetky vojenské batérie z mesta, mesto zostáva pusté. Má sa uskutočniť súboj medzi Soľonynom a barónom. Irina sa za baróna ide vydať bez lásky: irina:,, To nie je v mojej moci! Budem tvojou ženou, vernou a poslušnou, ale darmo je, lásky niet! Ani raz v živote som nemilovala. Ó, tak som snívala o láske, tak dávno o nej snívam, vo dne v noci, ale moja duša je ako zamknutý klavír, od ktorého sa stratil kľúč.“
Má veľké sny o láske, ale skutočnosť je iná. Andrej je sklamaný zo svojho života: Andrej: ,,ach, kde sa podela, kde je moja minulosť, keď som bol mladý, veselý, múdry, keď som krásne sníval i myslel krásne, keď moja prítomnosť i budúcnosť boli ožiarené nádejou? Prečo mi všetci, len čo začneme žiť, ihneď sme nudní, bezvýrazní, nezaujímaví, leniví, ľahostajní, neužitoční, nešťastní“
Oľga sa postarala o Anfisu, ktorá jej je veľmi vďačná. Veršinin pri svojom odchode ešte zafilozofuje o živote: Veršinin: ,,Život je ťažký. Mnohým z nás sa zdá temným a beznádejným, ale musíme uznať, predsa je len čoraz jasnejší a ľahší a zrejme nie je ďaleko čas, keď bude celkom jasný“
Kulyginovi nevadí nič, čo sa stalo medzi Mašou a Veršininom, nič jej nevyčíta. Všetci odchádzajú, bývať v dome zostane Nataša a hneď všetko organizuje. V súboji medzi Soľonynom a barónom bol barón zabitý. Irina plače, ale za chvíľku sa utešuje: irina: ,,príde čas a ľudia poznajú, načo je toto všetko, prečo tak trpíme, nič už nebude tajomstvom, ale zatiaľ treba žiť..