Napr.: v reklamnom opise nového typu osobného auta sa začína tými znakmi, ktoré sú atraktívne pre kupujúceho: vzhľad karosérie a interiéru, malá spotreba benzínu atď. Pri kompozícii je najefektívnejšie načrtnúť si istý plán, kompozičný postup, aby sme na nič nezabudli. Napríklad : opis zhora dolu, zľava doprava, od podstatných znakov k menej podstatným, od celku k častiam atď. Základnými jazykovými prostriedkami opisu sú podstatné mená, prídavné mená, príslovky spôsobu a miery a slovesá. V opise veľmi záleží na ich presnom výbere, aby sme dosiahli čo najdokonalejšiu predstavu o objekte u prijímateľa opisu. Štylizácia opisu

Štylizácia opisu závisí od druhu opisu. V statickom, najmä odbornom opise prevláda menné vyjadrovanie, pasívum a polovetné príčasťové konštrukcie, napr.: chladiaci okruh je naplnený, kryt chrániaci pred poškodením atď. Nadmerná zhustenosť vetnej stavby, ale aj prílišná uvoľnenosť stavby viet a ich nadväznosti alebo opakovanie rovnakých spájacích výrazov však pôsobia nepriaznivo na vnímanie obsahu viet.

Opis a charakteristika

S pojmom charakteristika sa stretávame skôr v slovesnom ako v mennom tvare. Napríklad v publicistickom rozhovore alebo na vyučovaní: „ Charakterizujte túto novú metódu, charakterizujte informáciu ako slohový útvar“. Charakteristika je vystihnutie najvýznamnejších znakov, telesných a duševných vlastností, typických čŕt predmetu, osôb alebo celých skupín ľudí. Kým opis je vecné, presné vypočítanie podstatných znakov, charakteristika podáva prevážne odlišné, typické iba najnápadnejšie vlastnosti a znaky. Podľa autorovho postoja je char. subjektívna , keď podáva aj hodnotenie charakteristických vlastností, a objektívna, keď vymenúva význačné vlastnosti bez osobného hodnotenia, bez osobnej zaujatosti. Char. môže byť priama, keď autor podáva bezprostredne, sám charakteristické črty, alebo nepriama , keď charakteristiku nepodáva sám autor, ale niektorí z hrdinov diela pri rozprávaní, v rozhovore, v myšlienkach, alebo charakteristika vyplýva z konania, reči a myšlienok ľudí.
.