Gramatický (syntaktický a morfologický) – písmená i, í, y, ý sa používajú na rozlíšenie tvarov nom. sg. a nom. pl. Prídavných mien vzoru pekný (pekný chlapec – pekní chlapci). Tento princíp sa neuplatňuje pri písaní prídavných mien podľa vzoru cudzí. Uplatňovanie tohto princípu sa vzťahuje aj na skloňovanie zámen a čísloviek. Gramatický princíp sa uplatňuje pri odlišnom písaní prísloviek (slovensky, pekne, milo) pri tvorení od vlastnostných prídavných mien, predpôn a predložiek (naoko – na oko, spamäti – z pamäti). Súvisí aj s pravopisom interpunkčných znamienok.

Etymologický – v predponách a základoch domácich slov sa na označenie foném i, í používajú písmená i, í a y, ý. Uplatňuje sa aj pri písaní slov cudzieho pôvodu, ktoré zachovávajú v pravopise pôvodnú podobu. Pravopisne zdomácnené slová sa píšu v zhode s ustálenou slovenskou výslovnosťou, spravidla si však zachovávajú pôvodné písanie (brigáda, lýra, bicykel).

Dominantné postavenie v slovenskom pravopise má fonematický princíp. Pri nácviku pravopisu si pamätajme, že v jednom slove sa môžu uplatniť viaceré pravopisné princípy.

2. 1. Proces osvojovania si pravopisných vedomostí, zručností a návykov

Proces osvojovania si pravopisu prebieha podľa istých zákonitostí, ktoré skúmali viacerí psychológovia (D. N. Bogojavlenskij, F. S. Žujkov, J. Štefanovič, J. Ballay). Mnohé nedostatky v pravopisnom vyučovaní sú zapríčinené práve tým, že tieto zákonitosti nie sú učiteľom dostatočne známe alebo sa v školskej praxi nerešpektujú. Pri poznaní psychologických zákonitostí osvojovania si pravopisu vychádzame zo skutočnosti, že náš pravopis je založený predovšetkým na fonematickom princípe, t. j. asi 90 % písmen má žiak písať tak, ako počuje, a približne 10 % inak, ako počuje (Ballay).

Prvý a najdôležitejší je teda vzťah medzi sluchovo-artikulačným vnímaním pravopisného javu, jeho zrakovou predstavou a písomnou reakciou (Ballay, Štefanovič). Táto trojčlenná asociačná štruktúra tvorí základ pravopisných návykov fonematického písania. To je podmienené správnou výslovnosťou a správnosťou gramatických tvarov. Negatívne pôsobí vplyv nárečia, najmä u mladších žiakov. Pri správnom osvojovaní si fonematického pravopisu má veľký význam zvuková analýza a diferenciácia textu. Osobitnú pozornosť treba venovať tým hláskam, ktoré žiaci vplyvom nárečia nevyslovujú správne. Zvlášť treba dbať na nácvik ď, ž ň, ľ pred e, i, ia, iu, lebo v týchto polohách sa písanie nezhoduje s výslovnosťou. Pred písaním si má žiak každé slovo prečítať, analyzovať, aby získal jeho presnú sluchovú a zrakovú predstavu. Pri písaní si žiaci pomáhajú vnútornou rečou (niekedy si slová ticho artikulujú).

Druhú asociačnú skupinu tvoria javy etymologického pravopisu a písanie veľkých písmen. Kým v prvej aociačnej štruktúre sa pravopisné návyky utvárajú na základe asociácie medzi hláskou a písmenom, v tejto štruktúre sa pravopis upevňuje asociáciami medzi slovom a jeho významom. Ak si má žiak správne osvojiť etymologický pravopis, musí dobre poznať sémantiku slova. Pravopisné návyky tohto typu sa utvárajú vo štvorčlennej asociačnej štruktúre: sluchovo-artikulačné vnímanie pravopisného javu – jeho sémantika – zraková predstava – písomná reakcia (Ballay, Štefanovič). Poznanie obsahu slova pomáha určiť správne napísanie takých slov, ktoré znejú rovnako, ale majú odlišný význam (homofóny).
Tretiu asociačnú štruktúru tvoria javy gramatického (syntaktického a morfologického) pravopisu. K predchádzajúcim členom asociačnej štruktúry pribudol ďalší činiteľ – gramatická funkcia pravopisného javu. Javy tohto typu majú teda túto asociačnú štruktúru: sluchovo-artikulačné vnímanie pravopisného javu – jeho sémantika – gramatická funkcia – zraková predstava – písomná reakcia (Ballay, Štefanovič).
V prvých dvoch štruktúrach išlo o statický pravopis, ktorý sa nemení, a preto ho možno zautomatizovať. V tretej štruktúre ide o dynamický pravopis, ktorý sa mení podľa toho, aké gramatické vzťahy a kategórie vyjadruje.