Táto zdanlivá príbuznosť javov kladie nároky na diferenciačnú schopnosť žiakov, čo spôsobuje pri aplikácii pravopisnej vedomosti isté ťažkosti. Predchádzať jej možno tým, že učiteľ vie, medzi ktorými pravopisnými javmi sa môže prejaviť. Ide o slová, ktoré zvádzajú na falošnú slovotvornú motiváciu, napr. Milka – mýlka, skriňa – skrýša, ryža – rizoto; prípona –ov v mužskom rode a –ou v ženskom rode, mladý učiteľ – mladí učitelia...

4. súčasné preberanie viacerých gramatických javov – k nedostatočne upevneným jazykovým
javom pribúdajú ďalšie. Táto skutočnosť zapríčiňuje nízku úroveň osvojenia si pravopisných
návykov u väčšiny žiakov.

Uľahčujúce činitele
1. viacnásobné opakovanie istého pravopisného javu a pri opakovaní možnosť zapojiť aj
predchádzajúce učivo,
2. primeranosť, pestrosť a variabilnosť cvičení,
3. rozčlenenie istého pravopisného javu na menšie kroky (ak sa to dá) a upevňovanie vedomostí pri
každom kroku, napríklad vyvodenie poučky, ktoré podstatné mená ženského rodu sa skloňujú
podľa vzoru žena induktívnym postupom; vybrané slová zoradené do slovotvorných čeľadí,
4. pri nácviku pravopisu dodržiavame základné požiadavky: počuť správne vyslovené slová,
pochopiť zmysel každého slova, vidieť ho napísané, vysloviť (šeptom) počuté slová, napísať ich.

2. 2. Typy pravopisných cvičení
Proces automatizácie činnosti pri riešení pravopisných javov možno rozčleniť do troch etáp. V prvej etape sa utvárajú spoje medzi príslušnými neurónmi, zapájajú sa nervové spoje a nervový vzruch si kliesni cestu. Opakovaním sa utvorené spoje ustaľujú a zosilňujú. Na začiatku každý spoj prebieha uvedomene, a preto výkonnosť stúpa len pomaly. V tomto prípravnom období pravopisného výcviku je dôležité, aby žiaci získali potrebné poznatky na uvedomené písanie. Na základe poznatkov si utvárajú pomaly, ale správne prvé spoje. Ak by si osvojili na začiatku nácviku nesprávne stereotypy, ich odstráneniu by sa muselo venovať veľa času a práce. V tejto etape má dôležitú funkciu odôvodňovanie pravopisu. Ide vlastne o získanie trvalých pravopisných vedomostí. J. Štefanovič pravopisnou vedomosťou rozumie „osvojené, t. j. pochopené a zapamätané pravopisné pravidlá a poučky“. Najvlastnejšou pravopisnou vedomosťou je osvojené pravopisné pravidlo. Pravopisné pravidlá určujú, ako sa má zvuková reč graficky spodobniť. Sú kodifikované v Pravidlách slovenského pravopisu. Za pravopisnú vedomosť treba považovať aj teoretickú znalosť postupov pri aplikácii istého pravopisného pravidla.