Rodné mená a priezviská predstavujú necelé jedno percento všetkých slov dialógu detí. Ukazuje sa, že meno ako kontaktový prostriedok deti veľmi často využívajú až potom, keď sa mimojazykové prostriedky, osobné zámená a vôľové citoslovcia (počuj, pozri, hej, aha) ukážu ako komunikačné neúspešné.

Vo 4. ročníku sa učivo o podstatných menách rozširuje o gramatické kategórie rodu, čísla, pádu a skloňovací systém. Pri vyvodení a precvičovaní gramatického rodu v kognitívnych cvičeniach sa opierame o texty nasýtené podstatnými menami so silnými rodovými príponami (podstatné mená mužského rodu v nominatíve singuláru s nulovou príponou, ženského rodu s príponou –a, stredného rodu s príponou –o, -e/-ie). Pomocou ukazovacích zámen (ten, tá, to) ich žiaci klasifikujú podľa rodovej príslušnosti. Pri niektorých podstatných menách s atypickými rodovými príponami je povedomie rodu oslabené a to by mohlo získanie prvotnej predstavy o gramatickom rode skomplikovať. Žiaci najprv určujú rod podstatných mien v základnom tvare, neskôr vyhľadávajú podstatné mená v texte, sami upravujú do základného tvaru a určujú rod. Také podstatné mená, ktorých rod (a často ani základný tvar) žiaci nevedia jednoznačne určiť, zaradíme príležitostne do komunikačných cvičení.

Osobitným problémom je vyučovanie rodu v oblastiach s oslabeným rodovým povedomím. V takom prípade môže byť oporou buď prirodzený rod podľa pohlavia (napr. podstatné mená dedo, starosta, dôchodca sú mužského rodu; neter, hus sú ženského rodu, i keď to pádová prípona nenaznačuje alebo podoba zdrobnenín (deminutív).
Deminutíva sú príznačnou vrstvou lexiky reči dospelých orientovanej na dieťa. D. Slančová uvádza, že priemerne každé 34. slovo lexiky učiteliek materských škôl je deminutívne. Tým dospelí spontánne (a neuvedomene) pomáhajú dieťaťu v osvojovaní si rodu substantív.

Kategóriu čísla žiaci 1. stupňa poznávajú na podstatných menách, ktoré protiklad jednosti a mnohosti vyjadrujú pravidelne jednotným a množným číslom. Vo východiskovom texte i v cvičeniach pracujeme výlučne s pomenovaniami počítateľných vecí. Do poznávacích cvičení na 1. stupni nezaraďujeme hromadné (lístie), látkové (voda), abstraktné (ochota) a pomnožné podstatné mená (prázdniny).
Kategóriu čísla môžeme upevniť aj v komunikačných cvičeniach. Napríklad v oblastiach, kde sa tvorenie genitívu plurálu odlišuje od spisovnej morfologickej normy, žiaci tvoria a napodobňovaním si osvojujú tvary podstatných mien v spojení s číslovkami jeden – dva – veľa (jeden panáčik – dva panáčiky – veľa panáčikov, jedna figúrka – dve figúrky – veľa figúrok, jedno vajíčko – dve vajíčka – veľa vajíčok).
Na prvotnú predstavu o rode a čísle nadviažeme vyvodením pádu podstatných mien. Keďže pád je vyjadrením vzťahov podstatných mien k iným členom vety, opierame sa o kontext. Žiaci najprv pozorujú, že to isté slovo nadobúda vo vetách rozličné tvary, ohýba sa.

Kamarátka má narodeniny. Od svojej najmilšej kamarátky dostala veľkú kyticu. Ku kamarátke pôjdeme na oslavu. Kamarátku sme zbadali pred domom. Každá z nás túži po kamarátke. S kamarátkou plynú dni veselšie.

Určovanie pádov podstatných mien je pre žiakov náročnou myšlienkovou činnosťou a vyžaduje dôkladné precvičenie. Praktické skúsenosti z vyučovania potvrdzujú, že je opodstatnené zaradiť gramatické kategórie podstatných mien do 3. ročníka a vytvoriť poznatkový základ na zvládnutie systému skloňovania podstatných mien vo 4. ročníku.