Charakteristika prídavných mien
Z hľadiska všeobecného lexikálneho významu patria adjektíva do roviny základných kvalita-tívnych pomenovaní spolu s podstatnými menami, slovesami a príslovkami. Sú najužšie späté so substantívami a spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam. Na základe sémantického významu patria medzi autosémantické (plnovýznamové) slová, majú teda aj lexikálny, aj gra-matický význam. Podľa morfologických vlastností sú adjektíva ohybný slovný druh, ohýbajú sa skloňovaním. Na základe syntaktického kritéria patria adj. medzi autosyntaktické slovné druhy (vo vete fungujú ako vetné členy. Adjektíva s primárne používajú najmä vo funkcii zhodného prívlastku (Unavená matka hádzala očistené zemiaky do novej porcelánovej misky s vodou.), menného prísudku (Chlapec bol už hladný i premoknutý.), doplnku (Horár sa vrátil na cestu poblednutý a rozochvený.) a sekundárne plnia aj funkciu iných vetných členov (majú úlohu subst.- Sýty hladnému neverí.

Definícia prídavných mien
Prídavné m. pomenúvajú statické príznaky substancií. Pod statickým príznakom sa rozumejú: priame vlastnosti substantív (dobrý človek, vysoký dom), vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným substanciám, dejom alebo okolnostiam (drevený stôl- stôl z dreva, srdcová cieva – cieva srdca), vlastnícky vzťah (otcov kabát- kabát otca, sestrina kamarátka- kamarátka sestry). Podstatné meno a prídavné meno sú na seba navzájom odkázané, a to významovo aj tvarovo.
Pri významovej odkázanosti prídavné meno obohacuje významový obsah, ale zároveň zužuje významový rozsah podstatného mena (škola – vysoká škola – vysoká škola pedagogická). Jeho význam sa konkretizuje.

Významová zladenosť príd. a pod. mena môže mať dva osobit-né prejavy:
1.spojenie subst. a adj. môže vystupovať ako osobitné a samostatné dvojslovné pomenovanie, a to buď ako združené pomenovanie(triedna kniha, biela káva, priraďovacie súvetie) alebo ako frazeologizmus (márna sláva, trójsky kôň, pekný vtáčik)

2.proces prechodu adj. k substantívam bez derivácie a bez zmeny formy – substantivizácia. Pri morfologickom tvare triedny (učiteľ), hlavná (stanica), tokajské (víno) namiesto kategó-rie zhody pri adj. nastúpili morfologické kategórie menného rodu, čísla a pádu. Spodstatne-né adj. môže vstupovať do syntagmy, v ktorej je nadradeným vetným členom: náš bývalý triedny, vynovená hlavná, perlivé tokajské.

Podstatne menej je prípadov prechodu opačným smerom od subst. k adj., t.j. adjektivizácie subst., pričom niektoré subst. nadobúdajú charakter adj., niekedy až nesklonných. Dochádza tu k oslabenému chápaniu samostatnosti označeného javu – jav sa začína chápať ako vlast-nosť (chudák chlap, potvora žena, mrcha deň). Tieto subst. majú v týchto spojeniach funk-ciu nezhodného prívlastku, nenadobúdajú kategórie adj., a sú expresívnejšie. Okrem toho je medzi nimi aj ten rozdiel, že pri neživotných subst. sa zvyčajne používajú len ohybné podo-by, napr. (potvorská robota, pľuhavé počasie, huncútske kúsky.

Vzájomná tvarová odkázanosť adjektíva na subst. sa vyjadruje morfologickou kategóriou zhody (kongruencie). Základným konštituentom zhody je práve morfologická kategória rodu. Kongruentné tvary adjektíva niekedy môžu náhradne rozhodovať o zaradení trvale nesklon-ných substantív do príslušného menného rodu (francúzsk-y chargé d`afaires, vážen-á madam, bravčov-é karé, prázdn-e kupé). Kategóriu zhody nemajú len prídavné mená, ale aj adjektívne zámená (môj, aký, žiadny), radové a druhové číslovky (prvý, dvojaký, mnohoraký), a časť násobných čísloviek typu trojnásobný, viacnásobný a slovesné príčastia (hučiaci, volajúci; vyskočivší, naliavší; spadnutý, vyvolaný). Tieto menšie, či väčšie množiny slov sa nazývajú adjektiváliá.

Klasifikácia prídavných mien
Za základné klasifikačné kritérium pri triedení adj. sa považuje kombinované sémanticko-slovotvorné kritérium. Na základe významu a vonkajšej formy sa adj. delia na 2 základné skupiny:
I. vlastnostné adj. (proprietatívne) – zámenným korelátom je zámeno aký, taký. Delia sa na:
a) primárne (akostné)
b) sekundárne (vzťahové) – osobitnú, formálne i významovo vyčlenenú skupinu tvoria druhové (živočíšne) prídavné mená
II. privlastňovacie adj. (posesívne)

Vlastnostné prídavné mená – akostné
Ich jadro tvoria neodvodené čiže slovotvorne nemotivované adj. Skupina akostných adj. je charakterizovaná istým súborom sémantických, derivačných a gramatických znakov:
-majú lexikálno-gramatickú kategóriu stupňovania (ostrý – ostrejší – najostrejší);
-možno ich spájať do antonymných (opozitných) dvojíc (ostrý – tupý) ;
-vstupujú so synonymických vzťahov, vytvárajú synonymické rady (pekný – krásny – nádherný – úžasný – úchvatný – veľkolepý – božský);
-tvoria sa od nich sufixami nové adj., tzv. elácia (premilý, priúzky; milučký, uzučký);
-od všetkých sa tvoria vlastnostné príslovky morfémami -e, -o, -y (dobr-e, ostr-o, bratsk-y);
-možnosť tvoriť subst., a to príponou –osť (slabý – slabosť), príponou –ota (dobrý – dobrota) a príponou –oba (chorý – choroba);
-príponou –núť sa od nich tvoria stavové slovesá (mäkký – mäknúť, tuhý – tuhnúť);
-možnosť spájať sa s príslovkami miery (celkom nový, príliš dobrý, dosť dlhý)

Akostné adj. sa ďalej členia na čisto akostné (kvalifikačné) a akostno-vzťahové.
Kvalifikačné adj. pomenúvajú také vlastnosti, ktoré buď bezprostredne vyplývajú z empiric-kého poznania a opísania skutočnosti (ostrý, kyslý, žltý), alebo zo subjektívneho hodnotenia (pekný, veselý, pomalý). Podľa miery vzájomného zastúpenia kvalitatívnosti, aprécie a in-tenzitnosti rozlišujeme dve skupiny kvalifikačných adjektív: kvalitatívne (nestupňujú sa, lebo vyjadrujú krajnú vlastnosť: bosý, holý, slepý. Tvoria rovinu vlastnosti nižšej abstrakcie. Patria sem predovšetkým adj. percepčných vlastností – farby, chuti a hmatu) a apreciatívne (kvali-tatívno-hodnotiace- patrí sem základná množina slovotvorne nemotivovaných adj., ktoré vždy možno stupňovať – milý, usilovný, dobrý; a je tu možnosť vytvorenia antonymných dvojíc: nízky – vysoký, lacný - drahý).
Akostno-vzťahové adj. sú odvodené. Patria sem hlavne desubstantíva (daždivý, zúbkatý) a de-verbatíva (skúšobný, volebný). Možno sem zaradiť aj adjektivizované činné príčastia slovies (rozhodujúci, osviežujúci).

Všetky akostné adj. majú v súčasnosti už len tzv. dlhú podobu. Krátke čiže menné tvary majú iba adj. dlžen, vinen, hoden. Krátke tvary môžu stáť len v prísudku (Nie som nikomu nič dlžen.) alebo doplnku (Necítil sa vinen.). Vo funkcii prívlastku sa používajú len paralelné dlhé podoby dlžný, vinný, hodný (dlžný podnájomník, hodná chvíľa, vinný vodič.)
Osobitné postavenie má adj. rád – nerád. Nemá paralelnú podobu a nikdy sa nepoužíva ako prívlastok. Býva iba v predikáte (Som rád.), ale používa sa aj vo funkcii doplnku.
-vzťahové