Formant -ší je dvojmorfémový, skladá sa z modifikačnej morfémy –š a z relačnej morfémy skloňovacieho typu cudzí: -í, -ia, -ie. Tento formant sa používa pri adj. neodvodených a pri ktorých tvarotvorný základ sa končí:
-len na jednu spoluhlásku (okrem sykaviek a v niektorých prípadoch aj na p, m, t), napr. mladý, chudý, suchý, divý, starý, tupý, strmý, bohatý;
-na dnes už neživé derivačné morfémy -k-, -ok-, -ek- a ktoré pri tvorení komparatívu vypadá-vajú, napr. plytký, mäkký, hlboký, široký, ďaleký – ďalší;
Pri niektorých adj. sa dlhá samohláska alebo dvojhláska v tvarotvornom základe adj. skracuje (úzky, blízky, biely)- vokalická kvantitatívna alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál. Môže sa realizovať aj konsonantická alternácia korelovaných konsonantov (vysoký – vyšší).

Formant -ejší je trojmorfémový, pôvodný formant -ší je rozšírený o interfigovanú morfému -ej-. Tento formant býva pri tých adj., ktorých tvarotvorný základ sa končí:
-na skupinu spoluhlások (mocný, bystrý, múdry, silný, hustý, ostrý, prázdny, srdečný)
-na spoluhlásku -k-, ktorá nevypadáva, lebo sa stala neoddeliteľnou účasťou tvarotvorného základu (horký, trpký, klzký, vlhký, krehký, krotký)
-na sykavky s, š, z, ž, c, č, dz, dž (belasý, drzý, svieži, súci, rúči, cudzí)
-na spoluhlásky p, m, t (skúpy, hlúpy, známy, dutý, sýty).

Pri takýchto adj. sa dlhá samohláska alebo dvojhláska v tvarotvornom základe nemení, nedo-chádza tu ku kvantitatívnej vokalickej korelácii (múdry, slávny, známy, dôležitý, priamy). Alternácia typu dlhý vokál/krátky vokál je tu obmedzená len na jediné pomenovanie (čierny – černejší; ie/e). Táto alternácia sa postupne likviduje a dvojhláska -ie- sa ponecháva (čiernejší). Takisto sa realizujú konsonantické alternácie typu: d/ď, t/ť, n/ň, l/ľ (dutý, krásny, rýchly).
Pri niektorých neodvodených adj. sa komparatív tvorí nepravidelne. Ide o tzv. nepravidelné stupňovanie. Majú ho tieto adj.: dobrý – lepší, zlý – horší, malý – menší, veľký – väčší, pekný – krajší. Komparatívny tvar sa tvorí zo supletívneho základu. Supletivizmus je pri adj. častejší ako pri subst. (človek – ľudia). Tvar krajší s neuvedomuje ako komparatív k adj. krásny, ale (nepravidelný) tvar adj. pekný.

Druhý stupeň sa zvyčajne zdôrazňuje časticou ešte (malý – menší – ešte menší).
Superlatív je 3. stupeň, je to stupeň najvyšší. Vždy sa tvorí úplne pravidelne pomocou pred-pony naj-, ktorá sa pridáva ku komparatívu (najmilší, najhrubší). Mechanické tvorenie tretie-ho stupňa adj. prefixom naj- považujeme za významný aglutinačný prvok v slovenčine.
Tretí stupeň sa môže zdôrazniť nielen zámenami ten, tá, to (ten najlepší), ale aj časticami čo, čím (čo najnovšie, čím najčastejšie) alebo výrazom čo možno (čo možno najsrdečnejšie).

Tretí stupeň adj., ktoré vyjadrujú príznak vyplývajúci z okrajového postavenia substancií, ako vrchný, horný, dolný, spodný, krajný, bočný, sa tvorí opisom pomocou zámena samý (samý vrchný, samý horný, samý spodný)
Pri relatívnych troch stupňoch adjektív sa zvykne uvádzať aj štvrtý – absolútny stupeň čiže elatív, ktorý sa tvorí pomocou predpôn (prekrásny, prinízky), deformáciou (kráásny, peknéé), pleonasticky (vysoký – vysoký, nový – nový), lexikálnou supletivizáciou (ohromný – nádher-ný – úžasný – úchvatný – veľkolepý – božský).

Skloňovanie prídavných mien
- je sústava relačných morfém na realizáciu zhody adj. s nadradeným subst. Pre skloňovanie adj. a adjektiválií sa používa termín kongruentné skloňovanie,ktoré sa vyznačuje tým,že podo-ba tvaru je určovaná tvarom toho slova, ktoré je bližšie určované (vysoký strom – rod,číslo, pád adj. vysoký je určovaný tvarom subst. strom, ktoré je zasa determinované adj. vysoký.
V súčasnej slovenčine jestvuje len tzv. zložené skloňovanie adj. s charakteristickými dlhými relačnými morfémami, ktoré sú výsledkom stiahnutia (kontrakcie) koncovej samohlásky menného základu adj. a prvej slabiky zámena (dobra jeho → dobrého).

Adj. má osobitné tvary pre všetky pádové formy všetkých troch rodov v obidvoch číslach, aj keď niektoré z týchto tvarov sú synkretické (tvarovo totožné). Celkove je v slovenčine možných 23 modifikácii zhody adj. s nadradeným subst., a to 15 v singulári a 8 v pluráli.
Podľa zakončenia adj. v N sg. a podľa systému pádových prípon (relačných morfém) rozlišujú sa vlastne dva druhy skloňovania adjektív: skloňovanie vlastnostných a privlastňovacích adj.

Skloňovanie vlastnostných prídavných mien
- a ostatných adjektiválií možno vymedziť aj ako kvalitatívne kongruentné skloňovanie. Zahŕňa tieto skloňovacie vzory: pekný – tvrdé zakončenie, cudzí – mäkké zakončenie, páví – druhové vlastnostné adj.
-vzor pekný
- je tvrdý vzor a je spomedzi všetkých vzorov adj. najbohatší. Skloňujú sa podľa neho:
•vlastnostné prídavné mená tvrdého zakončenia, a to akostné a vzťahové;
•subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj. (pocestný, triedny, študijné, poštovné);
•adjektiváliá, ktoré majú v N sg. relačnú morfému -ý, -á, -é/-y, -a, -e (aký, ktorý, každý, iný, taký, samý, prvý, piaty, vyvolaný, schválený, ustatý, zaplatený)
Skloňovanie adj. vzoru pekný je v súčasnej spisovnej slovenčine ustálené. Pádové prípony sa skracujú pod vplyvom rytmického krátenia. Konsonanty d, t, n, l sa pre vokálmi -í, -i -e vy-slovujú tvrdo.

Vlastné mená inoslovenského pôvodu sa v spisovnej slovenčine skloňujú ako adj. (Majakov-skij – Majakovského, Slowacki, Sklodowska, Daľnij – Daľnému, Groznij). Niektoré vlastné mená sa neskloňujú ako adj. ale ako subst. (Tolstoj – Tolstoja namiesto Tolstého, Trubeckoj – Trubeckoja namiesto Trubeckého).
-vzor cudzí
- je mäkký vzor a zahŕňa svojím skloňovaním primárne i sekundárne vlastnostné adj., subst. vzniknuté ich substantivizáciou, komparatívy i superlatívy adj. a adjektiváliá, ktoré majú v N sg. pred pádovou príponou -í, -ia, -ie/i, -a, -e mäkkú spoluhlásku c, dz, č, dž, š, ž. Skloňujú sa podľa neho:
•vlastnostné prídavné mená mäkkého zakončenia, a to akostné a vzťahové;
•druhové prídavné mená utvorené príponou –ací (rybací, kurací, teľací, mačací);
•komparatívy a superlatívy adjektív (naj-milší, naj-lepší, naj-ostrejší, naj-rýchlejší);
•subst., ktoré vznikli substantivizáciou adj. (domáci, študujúci, cestujúci, veriaci);
•adjektiváliá, a to- niektoré opytovacie a neurčité zámená (čí, čísi, inakší, voľačí);

- radové číslovky tretí a tisíci;
- činné príčastie prítomné (bijúci, píšuci, stojaci, mysliaci, robiaci);
- činné príčastie minulé (vybehnuvší, vyskočivší, zavolavší);
Pri vzore cudzí sa tiež uplatňuje rytmický zákon, ktorý však neplatí pri neurčitých zámenách utvorených prefixom nie- (niečí, niekým), pri príčastí prítomnom činnom utvorenom príponou –iaci (páliaci, súdiaci, tráviaci) a v činnom príčastí minulom, ktoré sa tvorí príponou –vší.
Vzory pekný a cudzí sú vlastne variantmi toho istého typu. Rozdiel je len v pravopise a v tom, kde je v prípade tvrdého vzoru pekný dlhý vokál é, á, ú (pekného, - á, -ú) je v mäkkom vzore cudzí dvojhláska ie, ia, iu. V podstate nastáva priblíženie mäkkého vzoru cudzí k tvrdému vzoru pekný (o peknom, o cudzom; s peknou, s cudzou; o peknej, o cudzej – G, D, L).
- vzor páví