Rozbor morfematickej stavby slova nám pomáha pochopiť vzťah odvodeného i neodvodeného slova k veľkej skupine príbuzných slov. Slovo rozdeľujeme na morfémy – morféma je najmenšia časť slova majúca význam. Medzi morfémy patrí :

1) koreňová morféma – je tá časť slovného tvaru, ktorá je nositeľom významu a je rovnaká vo všetkých slovách patriacich do jednej slovnej čeľade (napr. učiteľkin);
2) gramatická (relačná) morféma - je tá časť slovného tvaru, pomocou ktorej sa vyjadrujú vzťahy medzi slovami; je buď vyjadrená hláskou alebo skupinou hlások, alebo je nulová; zaraďujeme sem aj prípony neurčitých slovesných tvarov (napr. učiteľkinou);
3) odvodzovacia (derivačná) morféma – pomocou nej sa tvorí nové slovo (napr. poručík → podporučík, žena → ženský);
4) obmieňacia (modifikačná) morféma – obmieňa význam základného tvaru slova (napr. nový → novší, učievať);
5) tematická morféma – pomocou nej sa sloveso zaraďuje do istých slovesných tried; určuje sa len pri slovesách; stojí vždy pred gramatickou morfémou slovesného tvaru (napr. učiť);

6) spájacia (interfigovaná) morféma – vkladá sa medzi morfémy z hláskových príčin (napr. veľkomesto, čítajú).
Tvorením slov sa taktiež obohacuje slovná zásoba. Poznáme tri základné spôsoby tvorenia slov: odvodzovanie, skladanie, skracovanie. Odvodzovanie je najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria zo slov, ktoré nazývame základové slová (napr. Slovensko → slovenský). Pri skladaní slov vzniká nové slovo z dvoch slovných základov (napr. rýchloopravovňa). K nepravým zloženým slovám patria tzv. zrazeniny (vznikli prostým spojeným dvoch tvarov bez spájacej morfémy -o-; napr. pravdepodobný). V odbornom jazyku sú zas časté hybridné zloženiny (jedna časť je cudzieho pôvodu; napr. autoškola). Za zložené slová sa pokladajú aj také prídavné mená, ktoré sa píšu so spojovníkom (napr. česko-slovenský). Skracovanie slov je pokusom o úsporné vyjadrovanie. Slová skracujeme rôznym spôsobom (napr., SOŠ, Sanorin, sin, kg). Univerbizácia je skracovanie dvojslovných alebo viacslovných pomenovaní, takým spôsobom, že nový názov (ktorý je štylisticky príznakový) vzniká z prídavného mena viacslovného pomenovania a z prípon -ka, -čka, ... (napr. minerálna voda → minerálka). Opakom univerbizácie je multiverbizácia – jednoslovné pomenovanie sa nahradí viacslovným, pričom získa špecifický význam (napr. oral hlboko → vykonal hlbokú orbu).