Jazyk a písmo
Písmom sa zaznačuje hovorený jazyk, obsah jazykového prejavu sa uchováva na dlhší čas a sprístupňuje sa širokému okoliu.
Písmo má nesmierny význam pre spoločnosť a pre jej pokrok.
- je to súbor písmen (litier), znakov, ktorými sa zaznačuje hovorený prejav
- v slovenčine sa zaznačujú hlásky (fonémy), ktoré rozlišujú význam slov v takom poradí, ako sa vyslovili – preto je naše písmo hláskové a latinské (latinka) – prevzali sme ho z rímsko – latinskej kultúrnej sféry
- systém zápisu väčšinou zahrnuje okrem samotných symbolov zvaných grafémy aj pravidlá ich používania. Náuka o písme sa nazýva gramatológia.
Nepravé písma
Medzi nepravé písma patria také systémy zápisu, ktoré síce umožňujú zaznamenať myšlienkové pojmy, ale nie sú viazané na konkrétne zvuky konkrétnej reči. Patria sem napríklad:
- predmetné písmo
- piktografické písmo
Nepravé písma sa považujú za predstupeň pravého písma, v ktorom už existuje abstrakcia symbolu (grafémy) od pojmu.
Druhy písma
- logografické (napr. čínske znaky)
- slabičné – v slabičnom písme zodpovedá jedna graféma jednej slabike. Usporiadaná sada takýchto grafém sa nazýva sylabár. (japončina)
- hláskové písmo - v hláskovom (alfabetickom) písme zodpovedá jedna graféma jednému základnému zvuku reči – fonéme, to je však ideálny prípad. Takáto graféma sa nazýva písmeno. Sada písmen štandardizovaná pre potreby konkrétneho jazyka sa nazýva abeceda. Podľa stupňa vokalizácie (zápisu samohlások) rozoznávame tri hlavné typy hláskového písma:
- abugida (alfasylabár) - najviac rozšírené na indickom subkontinente a v juhovýchodnej Ázii
- spoluhláskové písmo (abdžad) - je typ písma, v ktorom sa písmenami vyjadrujú len spoluhlásky. (napríklad arabské písmo)
- pravé hláskové písmo - v pravom hláskovom písme sa rovnocenne zapisujú všetky spoluhlásky aj samohlásky hovoreného jazyka a majú rovnocenné postavenie. Sem patrí napríklad latinské písmo, cyrilské písmo, čiastočne niektoré varianty perzsko-arabského písma a pod.
Vznik písma
Paleografia je pomocná veda historická, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom a štúdiom písma. Jej názov je odvodený od gréckych slov palaios = starý a grafé = písmo.
Piktogram
V roku 3 500 pr. n. l. sa v Mezopotámii a Strednom Východe objavilo prvé jednoduché obrázkové písmo, v ktorom obrázok vyjadroval slovo a niekedy aj celú vetu. Dnes sa piktografický jazyk používa ako doplnok písma (grafiky, kresby, ilustrácie).
Klinové písmo
Boli to znaky v podobe klinov a čiar, ktoré spolu tvorili slová. Sumeri kreslili obrázky do mäkkej hliny zahrotenou trstinou. Písali z hora dole, neskôr z ľava doprava. Hrot trstiny mal klinovitý tvar.
Hieroglyfy
Vznikli v 4. tisícročí pred Kristom. Bolo to obrázkové písmo starých Egypťanov vyryté do kameňa alebo na papyruse, rozlúštil ho Champollion (počas Napoleónovej výpravy v Eg. našiel Rosetskú dosku obr. s tým istým textom v troch jazykoch).
Fenické písmo
V druhom tisícročí pred našim letopočtom žili na území dnešnej Sýrie Feničania, ktorí vytvorili spoluhláskovú, tzv. severosemitskú abecedu s dvadsiatimidvomi písmenami. Z fenického písma vzniklo 80 percent známych abecedných sústav. Fenické písmo sa písalo sprava doľava.
Grécke písmo
Grécke písmo „klasická“ abeceda pozostáva z dvadsiatich štyroch písmen. Východné písmo ovplyvnilo vznik slovanského písma. Gréci tesali písmo do kameňa, tomu hovorili monumentálne, ďalej písali na papyrus a pergamen štetcom alebo písacou tyčinkou.