Latinské písmo
V dobe rozkvetu gréckej kultúry, asi 300 rokov pred naším letopočtom, sa písmo dostalo prostredníctvom gréckych kolonistov na Sicíliu a Apeninský polostrov, kde sa s ním zoznámili Etruskovia a Italikovia. Začal sa bohatý vývoj latinčiny. Najstaršie nápisy písané latinčinou pochádzajú zo 6., možno zo 7. storočia pred n.l. Moc Rímskej ríše mala za následok, že Rimania trochu pozmenili vonkajšiu formu etruských písmen a zredukovali ich počet. Tak vzniklo latinské písmo, ktoré bolo tvorené 24 písmenami, písali a čítali sa zľava doprava.

Latinka, hlaholika a azbuka – latinka vznikla v 7. storočí. Dá sa povedať, že je to abeceda, ktorú používame dnes. Používa ju veľa európskych národov. Naši predkovia poznali prvý jazyk hlaholiku, ktorú zostavil Konštantín. Po smrti Konštantína na jeho počesť sa písmo nazvalo cyrilika. Z neho vznikla azbuka.

Kaligrafia
Kaligrafia znamená krásny rukopis, nádherné písmo.

Pravopis
- súbor znakov a pravidiel na zapisovanie jazykovych prejavov písmenami (malými a veľkými) a interpunkčnými (rozdeľovacími) znamienkami
ortografia = náuka o správnom písaní

- náš pravopis je založený na 3 princípoch:

1. fonetickom (fonologickom) princípe, t.j. každý zvuk sa píše vždy tým istým znakom
2. etymologickom - berie sa na zreteľ historický pôvod slova (byť – biť, vír – výr,...)
3. morfologický (tvaroslovný) princíp - vo všetkých tvaroch toho istého slova a v slovách od neho odvodených sa zachováva to isté písanie slovného základu, hoci výslovnosť je inakšia (dub/p – duba,...)
   - historický princíp sa neuplatňuje – Štúr postavil náš pravopis na základ foneticko-morfologický

Kodifikácie spisovnej slovenčiny:
Najprv kodifikoval slovenčinu Anton Bernolák. V roku 1790 vydal príručku prvej slovenskej gramatiky pod názvom "Grammatica Slavica", ktorá bola založená na základe západoslovenského nárečia. Bernolák pred etymologickým pravopisom uprednostňoval fonetický systém, "píš ako počuješ". Kodifikáciu spisovnej slovenčiny dovŕšil svojím veľkým slovníkovým dielom "Slovár slovenskí česko-latinsko-nemecko-uherskí", ktorý bol však vydaný až po jeho smrti a to vďaka Jurajovi Palkovičovi. Tento slovník sa mal stať príručkou slovnej zásoby spisovného jazyka.Jeho kodifikácia sa však neujala.Štúrova kodifikácia, ktorá bola v roku 1852 upravená hodžovsko-hattalovskou reformou, sa v základných črtách uplatňuje dodnes. Martin Hattala sa narodil v roku 1821 v Trstenej a stal sa známym vďaka svojej kodifikácii slovenského jazyka, vydal svoju "Krátku mluvnicu slovenskú". Mluvnica bola schválená najvýznamnejšími zástupcami slovenčiny, Hurbanom, Hodžom, Palárikom, Radlinským, Štúrom.