Prízvuk v slovenčine - v dvojslabičných a viacslabičných slovách je prízvuk vždy na prvej slabike. Slová typu pole, láska, mesiac majú prízvuk na prvej slabike a druhá je neprízvučná. Tvoria teda trochejské stopy. Slová typu koleso, vojaci, študenti sú jasnými prípadmi daktylu. Ak pred slovom stojí slabičná predložka prechádza prízvuk z prvej slabiky slova na túto predložku. ( na mesiac, do poľa, po láske). – vytvára sa tak tzv. slovný celok. Slovné celky tvoria ale aj jednoslabičné slová s inými jednoslabičnými alebo viacslabičnými slovami. Ak je slovný celok tvorený dvoma jedno-slabičnými slovami prízvuk je obvykle na prvom z nich. (vtedy tvoria trochejské stopy) – nás spev, môj dom, svet je…. V slovenčine však existujú aj jednoslabičné slová, ktoré sú neprízvučné – sú to jednoslabičné spojky (a, i, aj, no, že, keď, veď) a príklonky (ma, ťa, sa mi, si, mu, ho, nás, vás, som, si, je, ste, sú, bol, by). Tieto slová tvoria slovné celky vždy so susediacimi slovami, - neboj sa, dobře mi, vedel som…Štvorslabičné a viacslabičné slová a slovné celky majú tzv. vedľajší prízvuk. Na rozdiel od hlavného je slabší a nemá ani žiadnu gramatickú funkciu. V štvorslabičných slovách sa nachádza na tretej slabike, při päťslabičných na štvrtej. Jedno slovo alebo slovný celok tak vytvára dve stopy (realizmus,moderna – Kohútová napísala, že to tu chýba ... neviem čo s tým)


Jambický verš začali do našej poézie zavádzať Vajanský a Hviezdoslav. Jamb je vzostupná stopa – na začiatok je potrebné klásť neprízvuk. Na začiatok veršov sa preto kladú najmä jednoslabičné slová. Keďže je však ich výskyt v slovenčine obmedzený, kladú sa sem miesto jednoslabičných aj trojslabičné – vzostupné metrum sa mení na zostupné, teda jambický rytmus sa vo veršoch naruší, ale v básni jako celku ostáva zachovaný.

Začína sa buď jednoslabičnými slovami jako keď, nie, len…., alebo keď verš porušuje syntakticko – rytmický paralelizmus môže začínať naslabičnou predložkou v spojení s jednoslabičným slovom.