Veršovaná i neveršovaná epika

Legenda – stredná epická forma ľudová i umelá. Rozpráva o udalostiach zo života svätých a predstavuje príklady kresťanských cností. Bola obľúbenou žánrovou formou stredovej i barokovej literatúry. Zdôrazňoval sa v nej asketický (odriekavý) život, zacielene na posmrtný život. Má literárny význam. Obsahuje svetské prvky a sú neraz zdrojom poznania života v dávnych časoch.

-dôležitá jazyková pamiatka – tzv. Moravsko- panónske legendy
-stredoveká legenda- Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (autor-Maurus)

Legenda po čase stratila svôj pôvodný duchovný ráz a dostávajú sa do nej komické prvky.

Umelé legendy – česká literatúra – J. Vrchlický, J. Zeyer, slovenská literatúra – M. Rázus –dielo Návšteva

Bájka – malá epická forma.

- jej cieľ: alegorickým spôsobom vysloviť nejaké, najčastejšie mravné ponaučenie, alebo sa vysmiať nejakému zlu.
-poučenie vyplýva zo samotného príbehu, alebo sa podáva priamo na konci príbehu
-tematicky čerpá zo života zvierat
-v starovekej gréckej literatúre písal bájky EZOP (Pes a kúsok mäsa, Havran a líška, Lev a myš) v 17. storočí to bol franc. básnik J. de la FONTAINE, z ruských sú najznámejšie od I.A. KRYLOVA, zo slovenských od J. ZÁBORSKÉHO, V. Paulíny –TÓTH

Báj (mýtus) – epický útvar, v ktorom sa odráža primitívny názor človeka na svet

- človek si nevedek vysvetliť mnohé prírodné javy, atk ich pripisoval nadprirodzeným bohom, škriatkom a pod., ktoré sú hlavnými postavami bájí
-súbor mýtov – mytológia (bájoslovie)
-najznámejšie bájoslovia mali starí Gréci
-niektoré prvky mytológie sa v rozličných dobách dostávali do umelej literatúry a aktualizovali sa, napr. prométeovský motív starogréckej mytológie (Prometeus –symbol utrpenia, odboja a služby človeku)
-P.O. HVIEZDOSLAV – Slovenský Prométej