5.Slovesá (verbá) sú pomenovania dejov. Slovesné tvary sa delia na určité a neurčité, určité rozlišujú osobu, číslo, čas, spôsob, slovesný rod, sčasti gr. číslo a gr. rod., všetky tvary rozlišujú slovesný vid.

a)Činnostné slovesá pomenúvajú činnosti, ktoré niekto koná, činiteľom je podmet vety. Pýtame sa: Čo robí podmet vety?

- predmetové – dej konaný činiteľom zasahuje nejakú vec. Napr.: Rezačka (podmet) odrezáva vždy štyri tehly (predmet) odrazu.
- bezpredmetové (podmetové) - tieto slovesá majú úplny význam aj bez predmetu. Napr.: Kŕdlik sýkoriek (podmet) poletoval z konára na konár.

b)Stavové vyjadrujú stav, zmenu stavu alebo nadobúdanie vlastnosti (belieť sa, belieť, …),všetky sú bezpredmetové. Pýtame sa: Čo sa deje s podmetom vety? V akom stave je?

Ďalšie delenie:
a)Plnovýznamové vyjadrujú dej samostatne alebo v spojení s predmetom.
b)Neplnovýznamové (pomocné) delíme na modálne, fázové a sponové.

B) NEOHYBNÉ

6.Príslovky (adverbiá) vyjadrujú bližšie okolnosti dejov a vlastností.

a)Okolnostné (determinatívne) príslovky vyjadrujú:

- miesto: blízko, hore, hlboko, vysoko, zľava, dnu, von, zdola, dopredu, …
- čas: dnes, zajtra, dávno, medzitým, čochvíľa, vždy, zriedka, náhle, včas, …
- príčinu deja: preto, zato, nato;

b)Vlastnostné príslovky vyjadrujú:

- spôsob: dobre, sucho, rušno, nahlas, naoko, znenazdajky, osobne, zámerne, …
- mieru, ktorú dej dosahuje: mnoho, málo, už, až, ešte, temer, hodne, práve, dosť, …

7.Predložky (prepozície) vyjadrujú rozličné vzťahy podradenosti medzi predmetmi, dejmi, vlastnosťami. V spojení s pádmi podstatných mien tvoria predložkové pády.

a)Vlastné (primárne) predložky sa používajú len ako predložky v predložkových väzbách: bez, do, cez, k, ku, na, nad, o, od, pre, pri, po, s, so, u, v, vo, z, zo.
b)Nevlastné (sekundárne) môžu mať význam aj samy osebe ako príslovky alebo podstatné mená: hore, dolu, okolo, medzi, voči, … Išiel pomimo nášho dvora (predložka). - Stúpil pomimo (príslovka).