Slovotvorný typ
-množina motivovaných slov, kt. je určená jednotou 3 zložiek:
- rovnakým typom slovotvorného základu (rovnakým SD motivanta, rovnakou sémant. skupinou v rámci SD),
- rovnakým slovotv. príponou (formantom- môže sa realizovať vo variantoch: piat-ak/štvrt-ák),
- rovnakým štruktúrnym /slovotv./ významom (onomaziolog. štruktúrou).
Príkl. ST:
- slovesný slovotv. zákl. + formant - ník
„osoba vykonávajúca činnosť vyjadrenú slovotvorným základom“: bojovník, pracovník, tlmočník, úradník..., učiteľka, študentka, lekárka, ministerka, - adjektívny slovotvorný základ + formant -iť: „robiť takým, ako označuje príd. meno v slovotv. základe“: bieliť, kypriť, kriviť, ostriť...
Slová toho istého ST sa teda vyznačujú tým, že:
- majú slovotv. zákl. rovnakej slovnodruhovej príslušnosti,
- sú utvorené rovnakým slovotv. postupom pomocou rovnakého formantu,
- majú zhodný zovšeobecnený V, kt. vyplýva zo vzťahu medzi formantom a slovotv. základom.
Slúžia ako modely tvorenia slov.
Slovotvorná kategória
- je všeobecnejší pojem ako pojem slovotvorný typ, je určená 2 vlastnosťami:
- slovnodruhovým typom slovotv. základu,
- vzťahovým V, kt. je zovšeobecnením štruktúrnych V-ov príslušných slovotv. typov.
SK sa odlišuje od ST tým, že sa pri nej abstrahuje od formantu.
Pr. SK:
- názvy nositeľov vlastností odvodených od príd. mien /(deadjektívne názvy nositeľov vlastností): dlháň, hlupák, horľavina, materčina
- názvy nositeľov predmetného vzťahu odvodené od podst. mien: záhradník, mínometčík, hrnčiar, bábkar,...
ONOMAZIOLOGICKÁ ŠTRUKTÚRA
- sémantická štruktúra slovotvorne motivovaného slova
- najvšeobecnejší pojem, ktorý je výsledkom abstrahovania od špecifických slovotv. príznakov a je určený vzťahom onomaziologickej bázy (OB) a onomaziologického príznaku (OP).
OB-e na úrovni formy zodpovedá SF
OP-u na úrovni formy zodpovedá SZ
derivatéma = bilaterálna jednotka
onomaziologická štruktúra:
SZ――― –SFforma
rybár
OP――― OBobsah
ryby (chytá)osoba muž. pohlavia
(OS-onomaziologický spoj- na formálnej úrovni nemá pendant)
del -o- strel – ecOBOSOP
OPOSOB[niekto, kto] [strieľa] z[dela]
OP=onomaziolog. príznak – určujúci prvok onomaziolog. štruktúry motivátu, konkretizujúci, jav sa zaraďuje do istej pojmovej triedy, napr. triedy substancií, vlastností, dejov, okolností
OB = onomaziolog. báza – určovaná časť onomaziolog. štruktúry motivátu, ktorá má klasifikačnú funkciu, zaraďuje motivát do istej triedy slov, veľmi všeobecný, abstraktný pojem, kt. je určovaný onomaz. príznakom.
Onomaziologická kategória – súbor x slov. typov, zjednotených rovnakým slovotvor. významom, onomaziologickou štruktúrou (rovnaký typ SZ a rovnaký typ SF).
Medzi slovotvornými typmi patriacimi do 1 OK je vzťah synonymie.
Pri OK sa abstrahuje od SF a do úvahy sa berie:
- rovnaký typ SZ
- rovnaký slovotvor. význam.
Napr. Všetky slová pomenúvajúce osobu. kt. vykonáva dej vyjadrený sloves. SZ, sú súčasťou OK-e činiteľských názvov: učiteľ – ten, kto učí....
uči-teľ (cviči-teľ, niči-teľ)
holi-č (vodi-č, pokrýva-č)
pracov-ník (poľov-ník, príživ-ník)slová s formál. štruktúrou
dar-ca (kup-ca, výher-ca)SZ verbum + SFsubst.
plav-ec (let-ec, chod-ec)(slovesný SZ, substantívny SF)
div-ák (spev-ák, vandr-ák)a so zhodným slovotvor. významom
mont-ér (diskut-ér, sabot-ér)„ten, kto V mot“
štud-ent (absolv-ent, korešpod-ent)
babr-oš (dudr-oš, čapt-oš)
fidlik-ant (matur-ant, emigr-ant)
Typy onomaziologických kategórií
- podľa toho, s akým účelom sa motiv. slovo utvorí – zmena V, obmena V, zmena syntakt. funkcie
- mutačný typ (syntakticko-sémantická derivácia) – substancia /vlastnosť, dej, okolnostné určenie/ je charakterizovaná vzťahom k inej alebo tej istej pojmovej kategórii, produktom je derivát so zmeneným LV vzhľadom na význam motivanta, k SD zmene môže, ale nemusí prísť, napr. mlieko → derivát mliekareň, nápoj vs. → výrobňa, ryba → rybár, osoba je charakterizovaná ostrým vzťahom k rybám, rýchly → zrýchliť dej je charakterizovaný vzťahom k vlastnosti, čítať (dej) → čitateľ (osoba, kt. vykonáva dej pomenovaný motivantom)...
- transpozičný typ (abstrakčný, syntaktická derivácia) - výsledkom nie je slovo s odlišným LV, ale len transponovanosť /prenesenie/ základového slova do inej slovnodruhovej kategórie.
Vlastnosti, deju alebo určeniu príznaku sa pripisuje samostatná existencia /abstrahuje sa od ich nositeľov/, napr. vlastnosť „usilovnosť“, dej „hra“, určenie príznaku „horný“,... Výsledkom derivácie je len zmena gramatickej (kategoriálnej) príslušnosti, zmena na gramatickej úrovni (zmena SD), ide o slovnodruhový presun: pekný → pekne, skočiť→ skok, odviezť →odvoz, prechýlené názvy feminín: sused → suseda - modifikačný t. (sémantická derivácia) – obsah istého pojmu sa obohacuje (modifikuje) istým doplnkovým sémantickým príznakom: pr. kľúčik (malý kľúč), domček, stromisko (veľký strom), chlapisko, dávny → pradávny (veľmi starý), krátky → kratučký, Mišo → Miša, hus→ húsa, plieskať → plesknúť (1x plieskať) ... (v rámci toho istého slov. druhu)
Podľa týchto 3 typov OK hovoríme o mutačnej čiže lexikálnej, transpozičnej čiže syntaktickej a modifikačnej derivácii.(Dolník)
O deriváciu v pravom zmysle slova ide pri prvom type – utvárajú sa LXJ, ktorých LV sa výrazne odlišuje od LV fundujúcich slov.
Furdík (2004) - osobitný typ v rámci slovies – reprodukčný typ OK: nastáva zmena SD a významová zmena sa realizuje metajazykovo, motivov. slovom reprodukujeme istý jaz. výraz (hovoriť to, čo vyj. motivant): jaj →jajkať, ty→tykať, oni→onikať od slov vyjadrujúcich hovorenie: bohovať, dušovať sa
- pri tzv. priraďov. kompozitách – integračný typ, nenastáva zmena SD, významovú zmenu možno naznačiť formulou A+B (oba SZ sú nositeľmi onomaziolog. bázy): štrkopiesok, severozápad, čierno-biely, teoreticko-praktický
typ onomaziolog. kategórieSD zmenavýznamová zmena
Mutácia+ –+
transpozícia+–
modifikácia –+ –
reprodukč. typ+„+ –„
integračný typ– (a+b)
