referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Piatok, 27. novembra 2020
Lexikológia
Dátum pridania: 17.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lingva
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 13 082
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 40.7
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 67m 50s
Pomalé čítanie: 101m 45s
 

Základné pojmy:
-slovo – lexéma, formálno-významová jednotka SZ, lexikálna jednotka
-alolexa – konkrétna realizácia v texte, v reči, jaz. jednotky, ktoré majú v texte blízku podobu (písať, píše)
-hyperlexéma – polysémická lexéma, významová stavba v celku (slovníkový význam, napr. 1. až 5. význam slova písať v slovníku ,seméma – v slovníku slovo písať má 5 významov, jednotlivé čiastkové významy, čiže sémy)
-lexia – monosémantická jednotka na rovine druhej abstrakcie (písať ako zaznačovať)

ZÁKLADNÁ PROBLEMATIKA LEXIKÁLNEJ SÉMANTIKY

(semniotika = náuka o znakoch, semiológia – F. de Saussure – znakový charakter jazyka
signifikant = označujúce, signifikát = označované)

Typy znakov (podľa Pierca):

  1. ikon – znak založený na vzťahu podobnosti, zvukomalebné slová, metafory (význam)
  2. index – znak založený na niektorom druhu ukazovania (náznak)
  3. symbol – znak založený na konvenčnom alebo arbitrárnom vzťahu, nemotivovanom (označenie) (červená farba – symbol revolúcie)

Slovo je chápané ako jazykový znak – aliquid pro aliquo

  • osobitný druh jazykového znaku, t.j. formálno-obsahový komplex, ktorý označuje časť skutočnosti/znak – vec, akýkoľvek jav, ktorý označuje či zastupuje inú vec

Najmenšie jazykové prvky = morfémy, lexémy, syntagmy, vety
Fonémy nepredstavujú znak, nemajú lexikálny význam, v semiotike sa chápu ako výrazové figúry, patria sem slabiky, litery.

  • unilaterálna teória – za znak sa považuje iba materiálna stránka slova, pomenovanie – zvukový obal,
  • bilaterálna teória - nerozlučiteľná jednotka znázornená v sémantickom trojuholníku, jednota obsahu a formy, signifiant (signifians) a signifié (significatum) len ako celok sa používajú na označenie denotátov

Charakteristické črty jazykového znaku:

  • arbitrárnosť (konvenčnosť, ľubovoľnosť) – medzi vecou (denotátom) a pomenovaním (designátom) nie je súvislosť, vzťah nie je príčinný, synchrónne sa nedá odôvodniť, prečo sa v SJ zviera kôň označuje práve slovom kôň, v ruštine lošaď, v nemčine Pferd, v AJ horse, ľubovoľnosť neznamená svojvoľnosť, pre každého člena istého spoločenstva je použitie slova v danej forme a v danom význame záväzné
  • diskrétnosť a lineárnosť – znak má pevný tvar, má začiatok, koniec, jednorozmerná povaha
  • sémantickosť (funkčnosť) – vzťah k významu, v jazyku nie sú slová bez významu
  • stabilita, invariantnosť

Od čias Fregeho sa zaznačuje sémantický trojuholník. Model znázorňuje základné vzťahy medzi objekt. realitou, myšlienkovou oblasťou a jazykovou oblasťou.

sémantický trojuholník
designát (význam, koncept, obsah)

signifikatívny vzťahdesignatívny vzťah
(významový) (kognitívny)

designátor– – – – – – – – – – denotát (pomenovaný objekt)
denotatívny vzťah (označovací)
Rad foném: r-u-k-a
(Hand, Arm, vonkajšia forma)

  • významom slova nie je priamo jav skutočnosti
  • zvuková, materiálna forma slova (designátor) neoznačuje tento jav bezprostredne, ale vyjadruje istý obsah (designát), ktorý je odrazom označeného javu vo vedomí hovoriacich
  • odraz nie je pasívnym, zrkadlovým odrazom, ale je myšlienkovo spracovaný v procese poznávania, zovšeobecňovania, abstrahovania
  • výsledok procesu – pojem alebo zovšeobecnená predstava – ešte nie totožná s lexikálnym významom slova

SEMAZIOLÓGIA (lexikálna sémantika, sémantika)

centrálna disciplína, náuka o slovnom význame, má dva úseky:

  • a)aspekt lexikologický – analyzuje slovo ako formálno-sémantickú jednotku
  • b)aspekt lingvisticko-sémantický – zaoberá sa fungovaním slova v rečovo-myšlienkových, resp. komunikačných procesoch.

Skúma:

  • podstatu lexikál. významu,
  • vzájomný vzťah významu a formy slova,
  • vzťah medzi javom mimojazykovej skutočnosti a slovným znakom,
  • významovú štruktúru slova,
  • hierarchiu významov vo viacvýznamovom slove,
  • zmeny lexikálneho významu,
  • vzájomný vzťah pojmovej (nocionálnej, poznávacej) a expresívnej – emocionálnej zložky lexikálneho významu,
  • diferenciáciu slovnej zásoby.
    (Komplementárny termín k semaziológii je t. onomaziológia, metodologicky postupuje od obsahu k forme.)
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Lexikológia SOŠ 2.9487 353 slov
Lexikológia GYM 2.9606 808 slov
Lexikológia 2.9703 341 slov
Lexikológia SOŠ 2.9882 474 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.