LEXIKÁLNY VÝZNAM SLOVA
Df. = význam slova je odrazom skutočnosti psychicky spracovaný vo vedomí používateľov daného jazyka, jazykovo stvárnený formou slova i vzťahom k iným jednotkám jazyka a konkretizovaný pri použití slova v istých kontextoch.
Stotožňovanie významu slova s pojmom funguje iba v odborných termínoch, význam slova je zjednodušený pojem, odráža sa v ňom iba bežné poňatie sveta.
Význam slova charakterizujeme dvoma nepriamo úmernými veličinami:
- rozsahom – extenziou, t.j. množstvom denotátov, ktoré daný význam zahrňa (triedou entít)
- obsahom – intenziou, t.j. počtom sémantických príznakov, ktoré daný význam konštituujú (klasifikačne relevantných vlastností)
Čím je E väčšia, tým je I menšia a naopak: tekutina – nápoj – víno – šampanské
(vzťah hyperonymie: slovo s väčšou E voči slovu s menšou E, vzťah hyponymie je opačný)
Významovotvorné činitele lexikálnej jednotky, ktoré konštituujú rozličné vzťahy v lexikálnom význame:
vecný činiteľ
označovaná skutočnosť
- psychický činiteľ
- spracovanie označovanej skutočnosti vo vedomí používateľov jazyka
jazykové činitele - jazykové stvárnenie psychicky spracovaného logicko-predmetového obsahu, t.j. forma slova (aká forma zodpovedá obsahu, súvislosť medzi formou a obsahom možno pozorovať na príklade kohútik = malý kohút, uzáver na vodovod. potrubí, kôň = zviera, druh telocvič. náradia = motivované slová, lampa, stôl, pes = nemotivov. slová)
- vzťah slova k iným jednotkám jazyka
- pájateľnosť slova v kontexte (valencia)
pragmatický činiteľ
postoj hovoriaceho k označovanej skutočnosti, prejavuje sa v expresívno-štylistickom zafarbení lexikálnej jednotky.
Vzťahy v lexikálnom význame:
- denotatívny: medzi označovanou skutočnosťou a jej myšlienkovým stvárnením, vz. medzi designátorom a denotátom nie je priamy, ale sprostredkovaný. Tá istá jazyková skutočnosť, objekt, mení z hľadiska významu tú istú podobnosť v rozličných jazykoch.
- signifikatívny: medzi myšlienkovým a jazykovým sformovaním, medzi designátorom a designátom, (odvodené a zložené slová)
- štruktúrny: medzi slovom ako jazykovým znakom a inými jazykovými jednotkami na paradigmatickej a syntagmatickej osi (paradig. os: vymedzuje miesto jaz. jednotky v systéme - gramatické slová, odvodené a zložené slová, syntg. os - funkčná, týkajúca sa spájania jednotiek)
- pragmatický: medzi lexikálnou jednotkou a používateľmi jazyka (expresívne slová).
Rozklad lexikálneho významu na menšie prvky
Lex. význam sa konštituuje na základe kategorizácie (klasifikácie) označovaných entít (javov). (Dolník).
Základom kategorizácie je určenie spoloč. vlastností istých entít.
Teória kategorizácie je dvojaká:
- klasická aristotelovská: kategorizuje sa na základe nevyhnutných a dostačujúcich podmienok (model NDP), z hľadiska rovnorodosti (homogénnosti) vlastností prvkov sémanticky relevantných príznakov danej entity. Sémanticky relevantným príznakom sa prisudzuje status významových postulátov (Carnap, 1952),
- novšia wittgensteinovská (WK): zakladá sa na asociačných vzťahoch medzi objektmi. WK je základom prototypovej koncepcie. Prototyp = kolektívne uznávaný ako najlepší reprezentant, prototypový exemplár (bezpríznakový, prirodzený, majúci typické vlastnosti).
Príklad: kategória vták – prototyp. vlast.: charakteristický tvar tela, zobák, lietať, mať hniezdo, perie, prototyp. exemplár = vrabec, lastovička, neprototyp. exem. = tučniak, pštros v KSSJ sa uvádzajú pri 1. význame hesla hmyz muchy, mravce, pri hesle hydina sliepky, kačice.
Sémanticky relevantné príznaky z jednej strany zjednocujú homogénne entity do kategórie a z druhej strany odlišujú kategóriu (všetky jej prvky) od iných kategórií, tz., majú dištinktívnu funkciu.
V rámci štrukturalistickej teórie sa uplatňuje komponentová analýza, pomocou ktorej sa význam rozkladá na prvky – komponenty. (V. Blanár: Lexikálno-sémantická rekonštrukcia, 1984)
Lex. význam je komplexný jav a skladá sa z komponentov – sémant. príznakov (sém. zložiek, čŕt), ktoré možno hierarchicky usporiadať.
Jednotkou obsahového plánu jazyka, predstavujúcu význam základnej jednotky – lexémy je seméma.
Seméma je integrálny a štruktúrovaný súbor sém (sémantických príznakov, minimálne dvoch – generickej a špecifikač. sémy).
Séma je najmenším dištinktívnym komponentom lexikálneho významu schopným odlíšiť jednu lexému od druhej.
Noéma – základná významová jednotka v jazyku poukazujúca na základný obsahový prvok (sémant. príznak, sému) v myšlienkovej, resp. konceptuálnej oblasti.
TYPY SÉMANTICKÝCH PRÍZNAKOV
Sémy sa delia z rozlič. hľadísk.
Podľa stupňa všeobecnosti – význam LJ-y zahŕňa komponenty rozličnej úrovne abstrakcie (paradigmat. aspekt):
- klasifikačné alebo kategoriálne – klasémy (sú najvšeobecnejšie sémy, zaraďujú lexikálnu jednotku do najvšeobecnejších lexikálnych tried): apelatívnosť ↔ propriálnosť, konkrétnosť↔ abstraktnosť, životnosť ↔neživotnosť, dynamickosť ↔ statickosť, osoba – nie osoba,
- generické (identifikačné) komponenty – archisémy, zaraďujú lexikálnu jednotku do príslušného mikrosystému, napr. pohlavie, majúci istý vek, povolanie, rozmer, pohybovať sa, prejavovať emócie,
- špecifikačné (individuálne, diferenciačné sémy), najužšie späté so skutočnosťou, navzájom odlišujú jednotlivé členy lexikálneho mikrosystému, pomocou nich sa význam identifikuje ako osobitná lex.sém. jednotka.
Podľa funkcie (syntagmat. aspekt):
vychádza sa z toho, že jestvujú sémanticky nezávislé a sémanticky závislé lex. jednotky. Napr. sloveso je typický reprezentant sémanticky závislej jednotky. Sloveso sa sémanticky spája s inými výrazmi na základe kontextového alebo kongruenčného komponentu.
Príklad: sloveso je schopné viazať na seba istý počet doplnení = valencia: sl. bývať je 2-valenčné, vyžaduje 2 doplnenia: niekto býva niekde (agens - sém. charakt. +hum. a lokatív)
Sémantické dištinktívne príznaky – sémy, sémantické podobnosti a rozdiely sa opisujú vo forme binárnych protikladov založených na:
- existencii pozitívneho a negatívneho člena (apelatívnosť – propriálnosť, konkrétnosť – abstraktnosť, dynamickosť – statickosť)
- alebo na významovo relevantnej prítomnosti alebo neprítomnosti daného príznaku (životnosť, látkovosť, pôvod)