H sa prejavuje aj v iných lex. subsystémoch a jaz. rovinách: slovotvor. prostriedky: -ník, -ár/-iar,-ie (názvy osôb i vecí), morfol.: G/A sg, pl – mask. subst., adj., kategórií (pekného chlapca – pekných chlapcov), morfol. paradigmy sa však niekedy úplne nezhodujú (1.b).

KOSÉMIA = nepravá polysémia, nepravá mnohovýznamovosť bez odvodzovacieho vzťahu medzi významami (Dolník, 1989, s. 323)
– prechodný lex. jav medzi polysémiou a homonymiou – koexistencia 2 V-ov nespojených sémantickým derivačným vzťahom, ide o paralelnú /navzájom relatívne nezávislú/ nomináciu, paralelný výskyt, koexistenciu významov bez kauzálnej spätosti

Príklady:
desiatka 1. číslo desať, 2. beh na 10 km, 3. desaťčlenná skupina, 4. dopravný prostriedok /električka, autobus/ č. 10, 5. 10° pivo,... – významový komponent – séméma lexie /1./, zaraďujú sa tu i prípady formálnej zhody prechýlených ženských názvov a pomenovaní, kt. vznikli univerbizáciou, napr. umývačka /osoba/ - umývačka /zariadenie/; vylučujú sa z nej však prípady, keď sa pri jednotlivých významoch diferencuje morfol. tvar slova, napr. volič /človek/ - volič /prístroj/
- nejednoznačnosť predpôn: napíliť, narezať, nakrájať, dopísať, preleštiť

SYNONYMIA (polylexia)

-univerzálny jaz. jav uplatňujúci sa vo viacerých jaz. rovinách (synon. morfol.významy, morfémy, syntakt. konštrukcie), v lexikál. rovine: synon. slovotvor. prostriedky, najviac v obohacovaní SZ
Synonymia sa dotýka schopnosti komunikanta jazykovo rozlične vyjadriť istú utváranú myšlienku, t.j. logicko-sémantickú štruktúru. Predstavu o logicko-sémantickej štruktúre si možno utvoriť porovnávaním synonymných výrazov.
Z hľadiska jazykovej praxe je S dôležitá pri rozvíjaní schopnosti primerane realizovať rečovú intenciu, vyjadrovať sa tak, aby sa dosiahol očakávaný komunikačný efekt.
Všeobecná predstava o S – vzťahuje sa na r o v n o z n a č n o s ť v ý r a z o v.

Def. S v Malom s-om slovníku: Synonymá sú slová, kt. vyjadrujú ten istý pojem, majú zhodný alebo blízky význam a odlišujú sa od seba významovými al. štylistickými odtienkami.
Na základe toho sa rozlišujú pojmové (ideografické) a štylistické synonymá.

Synonymá – LJ-y toho istého slov. druhu, príp. s tou istou syntakt. funkciou a so zhodnou al. variantnou intenziou a distribúciou (musi mať v istej situácii a v istom kontexte rovnaký zmysel - Filipec).
Synonymická dvojica: smelý (neutr.) – chrabrý (knižn.)
Synonymický rad = štruktúrovaný útvar, ktorý spája sémant. zhoda alebo blízkosť, všeobecným zjednocujúcim činiteľom je spoločný významový základ (jadro), ktorý najpresnejšie vyjadruje základný člen radu = dominanta.
Základné znaky dominanty: neutrálnosť, nocionálnosť, všeobecný význam

1. úplná S = homosémia, významová zhoda, totožnosť všetkých sémant. príznakov (sém) príslušných LJ: častá medzi dvojicami medzinár. termínov a ich domácich paralel=lexikálne dubletá: lingvistika/jazykoveda, vokál/samohláska, fraktúra/zlomenina, džínsy/texasky, rajčina/paradajka, iba/len, utekať/bežať (tu ide o zhodu štylistic. a expresív. príznakov, avšak môže ísť aj o rozdiel v štylistic. a expresív. príznakoch: pozerať – kukať, hnevať sa – srdiť sa, najesť sa – napratať sa),
2. neúplná S – zhoda v pojmovej zložke + rozdiely v sekundárnych sémant. príznakoch + sprievodný jav: zhoda al. rozdiel v štylistic. príznakoch.
   Podľa charakteru sekundárnych sémant. príznakov:
   a)ideografické – diferenčná pojmová zložka má charakter význam. odtienka podmieneného rozlič. prístupom k danej skutočnosti: závažný/dôležitý/významný, oslniť/opojiť/uchvátiť,
   b)špecifikačné – rodovo-druhový rozdiel (všeobecné vs. zvláštne): cesta/autostráda, vietor/víchor,
   c)intenzifikačné – diferenčný sémant. príznak vyj. rozdielny stupeň zákl. významu: kričať/revať, pekný/krásny/nádherný,
   d)čiastočné = denotačné, pseudo(kvázi)synonymá – významový rozdiel zasahuje zákl. pojmovú zložku: topiť/taviť, zjazd/konferencia.
3. Slovotvorné syn. - synonym. vzťah sa realizuje:
   A) rozlič. formálnymi prostriedkami:
   - odlišným koreňom: ľúbiť-milovať, hrdý – pyšný – sebavedomý; chyba – kaz – nedostatok,
   - rovnakým slovotv. formantom: obšúchaný – obnosený – obdratý
   - spoloč. koreňom + rozdiel. afixom: oblievačka – polievačka, gombík – gombička, preveriť – overiť, prezradiť – vyzradiť,
   - rozdiel. časťami kompozít: veľavravný – mnohovravný, hrôzostrašný – hrôzyplný,
   B) viacslov. LJ-ami:
   - viacslovnými spojeniami: mať strach – báť sa,
   - produktívnym typom multiverbizač. spojení typu: nájsť uplatnenie, byť dôkazom, robiť rozhodnutie a
   - frazeolog. jednotkami: hrať si do karát – nahrávať si, ujsť – vziať nohy na plecia, rezignovanosť – hodiť flintu do žita, piť krv niekomu – ležať v žalúdku niekomu.
4. Distribučné syn. - synonym. vzťah sa rozdielne uplatňuje vzhľadom na kontextovú spájateľnosť/ nespájateľnosť, zameniteľnosť/ nezameniteľnosť. Vydeľujú sa:
   a) S-á so zhodnou spájateľnosťou: kozmos – vesmír,
   b) S-á s čiastočne rozdielnou spájateľnosťou: pokoj – mier: želať si na zemi pokoj/mier, ALE nezameniteľné: duševný pokoj, boj za mier, smelý názor – udatný (?) názor, mesiac (v roku) – luna (?)

Vznik synoným:

1. intralingválne S: vplyv odbor. j. na bežný j., nespisovné LJ (dialektizmy, slang) cez umelecký štýl do spis. j., pohyb na časovej osi – archaické, historické, zastarané, zastarávajúce, neologizmy: väznica (neutr.), temnica (zastar.), árešt (náreč.), basa (hovor.expr.), kriminál (hovor.), lapák (slang),
2. interlingválne S: prílev z cudzích jazykov (kalkovaním): zemepis – geografia, omilostenie – amnestia; neodborník – laik – amatér.

S-á prejavujú silnú tendenciu po významovej diferenciácii. Diferencujúci prvok môže byť natoľko odlišný, že môže dôjsť k rozpadu synonym. vzťahu.
Príklad: v syn. rade gazdovať – hospodáriť – šafáriť v súč. jazyku nadobúda pejorat. odtienok „zle hospodáriť“.
S –ia je závažným faktorom pri sémantic. a štylistic. diferenciácii SZ.

ANTONYMÁ (OPOZITÁ)
antonymum = slovo s protikladným významom k inému slovu

Určujúce vlastnosti antonymného vzťahu:

1. kontrastnosť významov
2. interdependencia čiže vzájomná závislosť prejavujúca sa ako vzájomné predpokladanie a vzájomná určenosť
3. disjunkcia čiže vzájomné vylučovanie
4. vzájomná negácia čiže vzájomné /krajné/ popieranie

Základné typy tzv. pravej an-ie:

1. polárna (graduálna, z hľad. logiky kontrárna): mladý – starý
2. komplementárna (dopĺňajúca sa, z hľad. logiky kontradiktorická): muž – žena, ženatý – neženatý, široký – úzky, dobrý – zlý, mnoho – málo .

Polárna a.:

• a)členy a. dvojice nepokrývajú celý nadradený pojem, predstavujú póly, medzi kt. je ešte prechodový stupeň: mladý – ani, mladý, ani starý//stredného veku – starý, začiatok – prostriedok – koniec,
• b)ich význam je gradovateľný: blízky – bližší – najbližší,
• c)spája ich vzťah kontrárnosti (protirečivosti, protikladnosti) – platnosť jedného člena implikuje popieranie druhého, popieranie člena však platnosť druhého neimplikuje: XY je mladý, teda nie je starý, ale ak nie je XY mladý, neznamená, že musí byť starý.

Komplementárna a.:

• a)členy a. dvojice pokrývajú celý nadradený (rodový) pojem, prechodový stupeň nejestvuje,
• b)ich význam nie je gradovateľný: živý – mŕtvy, vidiaci – slepý, spája ich vzťah kontradikcie – platnosť jedného člena implikuje popieranie druhého a zároveň platnosť jedného člena implikuje popretie člena druhého: ak XY je živý, nie je mŕtvy, ak XY nie je mŕtvy, musí byť živý.

Klasifikácia antoným z formálno-významového hľadiska:

• a)základné – lexikálne majú rozličný koreň: sem – tam, včera – dnes, deň – noc, plač – smiech, vojna – mier,
• b)odvodené – majú spoločný koreň: novovek – starovek, legálny – ilegálny, správny – nesprávny, zdravý – nezdravý, známy – neznámy, farebný –bezfarebný.

!!! Ak prefix ne- vyjadruje holú negáciu, nejde o antonymum: Slovák – Neslovák, učiť –neučiť
Použitie antoným:
V poézii emocionálno-estetická funkcia, metaforické pomenovanie negatívnej vlastnosti: Ty si mi len pekný vtáčik.