Nevyhranené slovotvorné prvky (niekedy nazývané radixoidy)
Pri slovách ako vyložiť, zapojiť, premokať, odprevadiť, zatvoriť, privrieť, privykať si – sa stretávame s viazaným slovotvorným základom – základy sa dajú zreteľne vyčleniť, ale samostatne nejestvujú, záväzne sa viažu s predponami /v príp. ako -tvoriť, -vrieť, -vykať ide o homonymiu so samostatne jestvujúcimi slovami/. Sú jasným lex. základom slovies. Ale nemajú povahu vyhranených koreňových morfém /typu vyliečiť, pretlmočiť,.../
Afixoidy = prefixoidy (poloprefixy, kváziprefixy i relatívne prefixy = predpony morfematicky nevyhranené) a sufixoidy (polosufixy). Rozsiahlu oblasť výskytu prefixoidov a sufixoidov tvoria tzv. hybridné slová, kt. sú utvorené kombináciou cudzích a domácich prvkov a slová utvorené z cudzích prvkov:
- spojenia typu adjektívum - substantívum: fotografický papier – fotopapier, fotogr. súťaž – fotosúťaž, fotoamatér, fotokópia, fotoreportér, fotomontáž, fotomodelka,...
- z prevzatých slov, kt. jestvujú v slovenčine ako samostatné slová: auto, rádio: autodoprava, autokoĺóna, autoškola, autosalón, rádiotechnika, rádioamatér,...
- z prevzatých slov obsahujúcich internacionálne morfémy: mikro-, aero-, tele-, video-, disko-, euro-, hifi-,...: mikrosvet, mikroklíma, mikroorganizmus, aeroklub, aerotaxi, aerolínia, videohra,
- domáce: malo-, rýchlo-, spolu-, veľ-: malovýroba, rýchlodráha, spoluréžia, veľtrh
sufixoidy: -man, -fil: kleptoman, kameraman, bibliofil, ...
domáce: -vod, -mer, -pis, -slovie: vodovod, vodomer, čistopis, tvaroslovie
-tvorný: slovotvorný
Prefixoidy a sufixoidy tvoria teda prechodný jav medzi koreňovou a prefixálnou (sufixálnou) morfémou. – tzv. kvázikompozitá, príslušné slová sú na rozhraní zložených a odvodených slov.
SKLADANIE (KOMPOZÍCIA)
- spájanie lexikálnych morfém do jednoslovného pomenovacieho útvaru /sklad minimálne 2 slov, pričom to môžu byť nezávislé LJ-y alebo členy slovného spojenia.
15% slovotvorne motivov. slov, v súčasnosti len subst. a adj.
tvorenie slovies typu blahorečiť, zlorečiť je neproduktívne
I tu nevyhranené segmenty, a to viazané základy, ako napr.: plynovod, cestopis, dvojstup, kt. pripomínajú sufixoidy (pozri vyššie).
Z morfol. hľad je zloženina charakterizovaná tým, že koncový člen si zachováva svoju formu aj svoj gramatický význam, zatiaľ čo predný člen /členy/ je amorfný.
- A)Vlastná kompozícia - členy kompozita sú spravidla spojené submorfou -o-, -e-, -i-, -0-(segmentom, kt. nemá V, ale spájaciu funkciu): jazyk-o-vedec, zem-e-guľa, lom-i-kameň, vlak-0-vedúci.
- B)Nevlastná kompozícia - juxtapozícia, kt. spočíva v tom, že sa zo slovného spojenia (bez spájacej morfémy) utvorí pomenovanie, v kt. sa zachováva morfémová stavba tohto spojenia (zrazeniny, zrasty).
Od základových slovných spojení sa juxtapozitá líšia tým, že majú jeden hlavný prízvuk a pevné poradie svojich zložiek:
- nevlastné zloženiny (zrasty):naničhodný, ozembuch, vždyzelený, prepánajána
- tvarové zloženiny: obranyschopný, trestuhodný, strastiplný, kníhkupec, pravdepodobný, mäsožravý.
Prehľad zákl. typov kompozít určených podľa sémant. vzťahu medzi jeho zložkami:
Čisté kompozitá (vlastné k., kmeňové zloženiny):
- priraďovacie /koordinačné/ zloženiny: členy kompozita sú v súradnom vzťahu: hluchonemý, lesopark, severovýchod, čierno-biely, anglicko-slovenský...zdvojené zloženiny (špecifický druh): šírošíry, svätosväte,
- podraďovacie /subordinačné/ zloženiny
a)determinačné: koncový člen je modifikovaný predným členom: čiernozem = čierna zem , t.j. veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby, veľkomesto, snehobiely
b)mutačné: predný člen nemodifikuje, ale včleňuje význam koncového člena ako jeden z určujúcich komponentov zloženej determinačnej časti V-ovej štrukt. kompozita /lomidrevo – nie je drevo, kt. sa láme, ale mohutný a mocný človek/,
Osobitný typ – tzv. posesívne zloženiny, kt. vyj., že istý jav má vlastnosť vyjadrenú viacslovným pomenovaním v základe: čiernovláska, holobriadok, dlhoprstý, krátkozraký
Kompozično-derivačné tvorenie slov – skladanie je sprievodným javom derivácie, a to sufixálnej al. bezafixálnej: rúbať drevo – kto rúbe drevo = drev-o-rub-ač, variť lieh – miesto, kde sa varí lieh = lieh-o-var-0, much-o-lap-ka, sto-roč-ie, ďalek-o-hľad-0.
Osobitné spôsoby tvorenia slov:
- abreviácia, akronymizácia
- univerbizácia
- multiverbizácia (pozri nižšie)
TVORENIE ZDRUŽENÝCH POMENOVANÍ
ZP vzniká spojením 2 a viacerých slov na označenie jedného pojmu, jedného intelektuálneho významu. Plnia funkciu lexikálnej jednotky, fungujú ako jednoslovné pomenovanie. Majú povahu lexikalizovaných (ustálených) slovných spojení.
2 druhy:
- základným (určeným) členom je substantívum: stará mama, kryštálový cukor, vysoká škola, ovocný strom, farebný kov,
- základným (určeným) členom je sloveso: dávať pozor, mať argumenty, robiť výskum, konať zbierku.
Rozdiely medzi ZP a voľnými spojeniami:
ZP - nemožno rozvíjať ako celok príslovkou a ani jeho dominantný (základný) člen
Pr.: veľmi ľahká atletika, ľahká svetová atletika.
ZP sa využívajú ako nomenklatúrne termíny v botanike, v biológii – inverzný slovosled (pásavka zemiaková), nie sú expresívne.
Niektoré ZP vystupujú v dvojakej funkcii: ako voľné i ustálené (prenesené) slov. spojenia – žeravý uhlík, ľadová sprcha, mať zviazané ruky, dostať po nose...
3. SLOVOTVORNÉ ÚTVARY
Slovotvorne motivované slová sa spájajú na základe istých spoločných vlastností a vzájom. vzťahov do čiastkových paradigmat. formácií – slovotvor. útvarov:
– slovotvorný rad, slovotvorná paradigma, slovotvorný typ, slovotvorné hniezdo, slovotvorná kategória
slovotvorný rad –postupnosť motivovaných slov, z ktorých nasledujúce je motivované predchádzajúcim:
písať→za-písať → zapis-ovať → zapisova-teľ→ zapisovateľ-ka→ zapisovateľk-in
(písať má 26 ním bezprostredne motivovaných derivátov)
slovotvorná paradigma – usporiadaný súbor bezprostredných motivátov daného motivanta v rámci slovotvor. hniezda, pričom komotiváty navzájom nie sú motivované:
škola →škol-áknáš → naš-ský
→ škol-ník svoj →svoj-ský
→ škôl-ka
→ škol-stvo
→ škol-ička
V slovotvornej paradigme sú zjednotené všetky slová, kt. sú synchrónne odvodené z jedného základu.
Slovotvorné hniezdo – usporiadaný súbor slov s tým istým koreňom, medzi kt. sú reálne vzťahy odvodenosti (=slovotv. rad+ slovotvorná paradigma). Koreňovej morféme v rovine obsahu zodpovedá totožný onomaziologický príznak. Princíp hniezdovania sa využíva v lexikografii pri tvorbe hesiel. V slovotvor. hniezde sa sústreďujú slovotvorne motivované slová s rovnakým onomaziologickým príznakom a odlišnými onomaziol. bázami. (ryba, ryb-ár, rybár-ka, rybár-stvo, rybár-sky.., napr. slovo voda má vyše 80-členné hniezdo)