Štylistika je jazykovedná náuka, ktorá skúma výber a najvhodnejšie usporiadanie jazykových prostriedkov z hľadiska jazykovej komunikácie.

Štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu. Štýly rozdeľujeme na štýly verejného a súkromného styku; tiež ich môžeme rozdeliť z hľadiska objektivity a subjektivity. Medzi štýly verejného styku patrí náučný štýl (objektívny), publicistický štýl (subjektívno-objektívny), administratívny štýl (objektívny), umelecký štýl (subjektívny) a rečnícky štýl (subjektívno-objektívny). Medzi štýly súkromného styku patrí hovorový štýl (subjektívny). V slovenskej štylistike od roku 1989 sa objavuje ešte jeden štýl: náboženský štýl, ktorý patrí aj medzi štýly verejného a súkromného styku a môže byť tiež objektívny a subjektívny.

Systematickú štylistiku slovenského jazyka vypracoval profesor Jozef Mistrík.

Väčšina jazykových prostriedkov je spoločná pre všetky funkčné jazykové štýly. Každý štýl má vlastné charakteristické špecifické jazykové prostriedky, ktoré ho odlišujú od iných – sú to slová, slovné spojenia a vetné konštrukcie. V súčasnej štylistike sa rozlišujú štyri základné slohové postupy – informačný, rozprávací, opisný, výkladový (úvahový).

Obsahom informačného slohového postupu sú stručné údaje (fakty), odpovede na otázky: kto? čo? kedy? kde? ako?. Medzi slohové útvary (žánre) tohto slohového postupu patrí správa, oznámenie a bežné rozhovory.

Obsahom rozprávacieho slohového postupu sú udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti. Slohovými útvarmi (žánrami) tohto slohového postupu sú rozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, povesť, poviedka, novela a román.

Obsahom opisného slohového postupu sú vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činností (deja). Medzi slohové útvary (žánre) tohto slohového postupu patrí opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, cestopis a reportáž.

Obsahom výkladového slohového postupu sú vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové). Slohovými útvarmi (žánrami) tohto slohového postupu sú výklad, odborný referát a prednáška. Obsahom úvahového slohového postupu je konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia. Slohovými útvarmi (žánrami) tohto slohového postupu sú úvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, prejav, úvodník a komentár.

Tieto slohové postupy nachádzajú svoje uplatnenie v slohových útvaroch (žánroch). Slohový postup je neukončený proces tvorenia textu. Slohový útvar (žáner) je ukončený postup, výsledná podoba textu.

Štýlotvorné činitele rozdeľujeme na subjektívne (sem patria všetky vlastnosti autora prejavu) a objektívne (sem patrí adresát, prostredie, téma (predmet) prejavu, funkcia prejavu a jazykový materiál).

Subjektívne štýlotvorné činitele:

•osobnosť autora dáva prejavu osobitnú „tvár“
•intelektuálna vyspelosť autora: od rozumových schopností autora závisí aj výsledná úroveň textu (forma, ...)
•citové založenie autora: temperament a povaha sa prejavuje v texte
•sociálne zaradenie autora: zamestnanie, postavenie v spoločnosti, vek
•momentálny duševný stav autora: sa najviac prejavuje v hovorenom prejave, ale ovplyvňuje aj písaný text (veselosť, smútok, stres, ...)

Objektívne štýlotvorné činitele:

•tvorí všetko to, čo sa nedotýka osoby autora
•osobnosť adresáta: autor musí mať na mysli, komu je prejav určený (zohľadňuje vek, vzdelanie a duševný stav prijímateľa)
•prostredie (vojenské, študentské, detské, verejné, súkromné, ...)
•predmet (téma) prejavu
•cieľ (funkcia) prejavu: a) estetická hodnota alebo vecnosť textu; b) informovať, presviedčať, kritizovať niekoho/niečo
•jazykový materiál: konfrontácia ústneho a písomného prejavu