môžu mať nielen doslovný ale aj prenesený frazeologický význam (stratil strechu nad hlavou, nemá ani na seba, ani do seba, hladný ako Čenkove deti, bojovať proti veterným mlynom, blúdiť ako Ahasver)
frazeologické združeniny: mávať rukou, krčiť nosom, pokrčiť plecami
repliky (klišé): pôvod vo fran. (cliché)- ošúchané frázy, ktoré sa mechanickým spôsobom všade požívajú a ošúchajú sa (vyspali ste sa doružova, mládež má zelenú, dostať sa na šikmú plochu, nastala hodina pravdy, drtivá väčšina vyhrala, pálčivý problém, dieťa šťasteny, hlboké nedorozumenie, do bodky)
môžu byť vyjadrením súhlasu alebo nesúhlasu (ale ba, ani nápad, no počkaj, no dobre, ani bohovi, o tom potom, mám toho po krk); nabádanie, pokriky (ber sa, hore sa, Slovensko do toho); počudovanie (Ježiškove husličky, to sú mi veci, nech ťa čert berie, je mi to jedno, peši alebo za vozom; keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte, to je už vrchol všetkého, to je stará pesnička, vylez mi na hrb, nechaj to plávať)
parémie: tvoria osobnú skupinu, malé folklórne útvary- národné príslovia, porekadlá, úslovia, povrávky, hádanky, pranostiky, ktoré z jazykového hľadiska patria doslovnej zásoby


príslovia:

základný druh parémie
ukrývajú dlhoročnú skúsenosť, dôležitú pravdu alebo mravnú zásadu
najskôr sa chápalo ako konkrétny obrazný výrok
v porekadle videli len zárodok príslovia
typický znak- dynamický, imperatív (Nepľuj do pohára, z ktorého si pil.); všeobecne 2. a 3. osoba sg. alebo pl. (Kto sa bojí mrazu, nech nesadí vinohrad. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.)
je akontextové- dištančné zapájanie sa do textu, musí sa použiť celé do textu oproti kontextovému zapájaniu porekadla
býva dvojčlenné alebo dvojdielne (Dobrá studňa v suchu vodu dáva. Dobrý priateľ v núdzi sa poznáva)
môže mať stavbu jednoduchej vety (Z malej iskry oheň býva. Vďačnosť i pšenica v dobrej zemi rastú. Prostredná pšenica je najlepšia. Stojatá voda hnije a smrdí. V malom hrnci chytro zovrie.) alebo zloženej vety (Klebeta je ako uhoľ, ak nemôže popáliť, aspoň zašpiní.)