pranostiky:

v minulosti bolo bežné spájať nebeské a prírodné úkazy
odpozorovaním týchto javov z prírody sa ustálili niektoré všeobecné predpovede (dobrej úrody, počasia), ktoré sa dodnes používajú
viažu sa na poľnohospodárske práce (žanie, siatie, orba)
slúžili aj na zapamätávanie

január: Iba svitá a mrká. Zakúrená pec, to je milá vec. Keď rastie v januári tráva, v júni bude hladovať krava. Ak si na Vincenta komár poletuje, statok aj slamenú strechu spotrebuje.
Február: Lepšie je vidieť vo februári hladného vlka na chotári ako človeka v košeli. Hromnička čistá, konôpka istá. Svätá Agáta býva na sneh bohatá. Na sv. Valentína zima siliť sa spočína.
Marec: Ide marec, poberaj sa starec. Marec suchý, apríl mokrý, máj studený dáva rok úrodný. Keď Jozef kožuch ukladá, bude dobrá úroda. Ak sa do Jozefa sneh vyduje, peknú chvíľu nám na Veľkú noc hotuje.
Apríl: Apríl v daždi, máj v kvete. Čo do Ďura narastie, to po Ďure uschne. Veľký piatok daždivý znamená rok žiznivý.
Máj: Májová zelinka každá dobrá býva. Májový dážď stojí viac jak Viedeň. Za mokrým májom ide suchý jún. Žofia víno vypíja.
Jún: Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká. Daždivý jún celé leto pokazí. Kukučka po Jáne, keď si ešte kuká, do ceny vám pôjde všetko, najmä múka. Peter, Pavol pretrhajú pšenice korene.

prirovnania:

formálny aspekt: skladá sa z troch komponentov- pravá strana (sloveso, adjektívum, adverbium), porovnávací komponent, ľavá strana (substantívum, adverbium); sám ako prst, veselo ako v márnici
plnovýznamové slovné druhy- najčastejšie slovné druhy
sémantický aspekt- monosémantické (najčastejšie), polysémantické, desémantizované
veľmi frekventované sú pomenovania, ktorých zdrojom je človek, príroda, zmyslové orgány, názvy častí tela, duša, duch, mená národov, zvieratá (pes, vlk), biblické postavy (Adam, Šalamún), zemepisné názvy
kolokabilita prirovnaní: spájateľnosť slov- s jedným slovom alebo s viacerými slovami
komponenty prirovnania: comparandum- časť prirovnania, ktoré tvorí ľavú stranu; niekedy vyplýva z kontextu a označuje príjemcu na základe podobnosti zo zdrojom, ktorý je vyjadrený na pravej strane prirovnania (comparatum); relátor- ustálený komponent na ľavej strane, má podobu slovesa (stáť ako obarený); comparator- formálny znak prirovnania (ako, ani, akoby, ako keby, ani čoby)
comparatum: jediný komponent pravej strany prirovnania
niektoré prirovnania majú iba comparator a pravú stranu (akoby sa o plot česal)
comparatum- často vyjadruje viacslovné vyjadrenia, niekedy aj celou vetou, najmä ak ľavá strana nie je vyjadrená
typy prirovnaní podľa ustálených komponentov: súčasťou prísloví a porekadiel (Akoby ich jedna mater mala. Lepšie svoje látať ako cudzie chvátať. Tma ako v rohu.)
príslovia s morfologickými zmenami (spí ako zarezaný, bude spať ako...), zmena syntaktickej stavby (sedí akoby ho prikoval, sedí ako prikovaný, vyskočil akoby bol hadom uštipnutý, behať ako divý, zdravý ako ryba, dub, buk; stáť ako kôl v plote, solný stĺp, svätý za dedinou, chlap ako hora; substantívum- akoby- veta: dievča akoby matke z oka vypadla; adjektívum- ako- rozvité: chudobný ako kostolná myš; adjektívum- akoby- veta: čierny akoby ho smolou natrel; sloveso- ako, ani- trpné príčastie: spať ako zarezaný, ostal ako vodou obarený, zvaliť sa ako vrece, behá ako olovený vták, dohrnie sa ako veľká voda, nosiť ho ako malého chlapca, sám ako prst, jesť ako nasilu, robiť ako naozaj, ticho ako v kostole, tvár ani lopár, stojíš ani čo by ti plte utiekli, mokrý ako myš, stojí ako svieca, vlečie sa ako slimák, jazyk mu ide ako mlynček, lenivý ako voš, má nohy ako cent, je ako drevo