Frazeológia

Frazeológia:

súčasť národnej kultúry, predstavuje múdrosť, život, skúsenosti viacerých generácií
prezentuje cenné kultúrne, národné a jazykové dedičstvo
sú výrazom a odrazom nášho myslenia a cítenia i hodnotenia v konkrétnej komunikačnej situácii
do istej miery signalizujú náš životný štýl, temperament, morálny profil
sú produktom materiálnej a duchovnej kultúry národa
frazeologická obraznosť predstavuje funkčnú alternatívu našej reči
ak chce jednotlivec konkrétnu frazému použiť, musí ju poznať a musí vedieť, ktorá z existujúcich dispozičných frazeologických jednotiek sa najlepšie hodí pre danú situáciu a pohotovo si ju vyberá z pamäte

Frazéma:

ustálené obrazné a expresívne slovné spojenie
zovšeobecňovali dlhoročnú skúsenosť ľudí, prostredie, v ktorom žili, výzor
je to hra medzi vysielateľom a prijímateľom
prostriedkom hovorového vyjadrovania živej reči
štylistická hodnota frazém je dôležitá, snaha o kultivovanosť a prejav expresívnej sebarealizácie
Horecký: frazéma je jazykový znak a pomenovanie situácie
jazykový znak, ktorého funkciou je označiť situáciu a to na základe primárnej výpovede o tejto situácii, vystupuje ako lexikalizovaný výraz (reprodukuje sa), forma je štruktúrovaná a variantná, obsah je celostný a z pravidla expresívny
pri výstavbe jazykového prejavu sa uplatňuje modálnosť frazémy (Videla žaba koňa kuť a zdvihla nohu.)
vlastnosti: štruktúrovanosť, varianty, reprodukovanosť, celostnosť, transformovanosť, modálnosť, expresívnosť

Forma frazeologických jednotiek
Frazeolexémy: majú formu syntagmy, 3 druhy:
1)frazeologické jednotky so stavbou neslovesnej syntagmy (zakázané ovocie, stará láska, trafená hus, figu drevenú)
2)frazeologické jednotky so stavbou slovesnej syntagmy (zmeniť dres, zamiesť pod koberec, za horúca hľadať, vytrieť kocúra)
3)frazeologická jednotka menná, minimálna frazéma odtrhnutá z podmetu (v kocke, čo nevidieť, ani za nič, ani muk, do aleluja)
Frazeotextémy: jednotky so stavbou syntaktickej konštrukcie s významným pomenovacím významom
1)frazeologické jednotky so stavbou jednoduchej vety, jednočlenná (kameň úrazu, prvá lastovička)
2)frazeologické jednotky so stavbou jednoduchej vety, dvojčlenná (trafila kosa na kameň, mýliť sa je ľudské)
3)frazeologické jednotky so stavbou súvetia, parataxa (Lacné mäso, riedka polievka. Kôň má štyri nohy a predsa sa potkne.) a hypotaxa (Ukázať, kde roky zimujú. Myš do dediny nemohla, tekvicu niesla.)
4)frazeologické jednotky so stavbou zloženého súvetia(Kto má statok, máva škodu, kto má deti, máva žiaľ. Aká matka, taká Katka, taká celá jej čeliadka.)

-najstarší frazeologizmus nájdený v klinopise (Sumery): ruka ruku umýva


Sémantika frazeologických jednotiek

bohatý frazeologický fond obsahujú rozličné typy frazeologizmov, ktoré môžeme členiť podľa sémantickej charakteristiky
jadro tvoria tzv. frazeologické vzrasty: vyznačujú sa tým, že ich význam nie je motivovaný významom ich jednotlivých zložiek
po pôvodnom význame frazeologických komponentov už niet stopy (streliť capa, čítať hviezdy na poludnie, lenivému je každý deň nedeľa, vyjsť na psí tridsiatok, mať niečo za lubom)
celý frazeologický vzrast má nový význam- prenesený
vyskytujú sa tu archaizmy, historizmy (je v lone Abrahámovi, dereš, blúdi ako Ahasver)
frazeologické celky: ustálené viacslovné obrazné frazeologické vyjadrenie, vzrat, v ktorom iba význam sprostredkovane súvisí s významom jednotlivých zložiek (mať veľké oči- je frazéma, ale sova má veľké oči- bežná fráza, vystrkovať rožky, vziať nohy na plecia, hodiť rukavicu, vysoko lietať, hovoriť dve na tri)
v istých komunikačných situáciach nemusí tá ktorá frazéma byť „pravá“, niekde je a niekde nie je frazémou (bežať- možno meniť, s vetrom o preteky- frazéma, babie leto)
frazeologické výrazy: také frazeologické spojenie, v ktorom všetky slová vystupujú vo vlastnom význame alebo ako frazeologické celky
môžu mať nielen doslovný ale aj prenesený frazeologický význam (stratil strechu nad hlavou, nemá ani na seba, ani do seba, hladný ako Čenkove deti, bojovať proti veterným mlynom, blúdiť ako Ahasver)
frazeologické združeniny: mávať rukou, krčiť nosom, pokrčiť plecami
repliky (klišé): pôvod vo fran. (cliché)- ošúchané frázy, ktoré sa mechanickým spôsobom všade požívajú a ošúchajú sa (vyspali ste sa doružova, mládež má zelenú, dostať sa na šikmú plochu, nastala hodina pravdy, drtivá väčšina vyhrala, pálčivý problém, dieťa šťasteny, hlboké nedorozumenie, do bodky)
môžu byť vyjadrením súhlasu alebo nesúhlasu (ale ba, ani nápad, no počkaj, no dobre, ani bohovi, o tom potom, mám toho po krk); nabádanie, pokriky (ber sa, hore sa, Slovensko do toho); počudovanie (Ježiškove husličky, to sú mi veci, nech ťa čert berie, je mi to jedno, peši alebo za vozom; keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte, to je už vrchol všetkého, to je stará pesnička, vylez mi na hrb, nechaj to plávať)
parémie: tvoria osobnú skupinu, malé folklórne útvary- národné príslovia, porekadlá, úslovia, povrávky, hádanky, pranostiky, ktoré z jazykového hľadiska patria doslovnej zásoby


príslovia:

základný druh parémie
ukrývajú dlhoročnú skúsenosť, dôležitú pravdu alebo mravnú zásadu
najskôr sa chápalo ako konkrétny obrazný výrok
v porekadle videli len zárodok príslovia
typický znak- dynamický, imperatív (Nepľuj do pohára, z ktorého si pil.); všeobecne 2. a 3. osoba sg. alebo pl. (Kto sa bojí mrazu, nech nesadí vinohrad. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú.)
je akontextové- dištančné zapájanie sa do textu, musí sa použiť celé do textu oproti kontextovému zapájaniu porekadla
býva dvojčlenné alebo dvojdielne (Dobrá studňa v suchu vodu dáva. Dobrý priateľ v núdzi sa poznáva)
môže mať stavbu jednoduchej vety (Z malej iskry oheň býva. Vďačnosť i pšenica v dobrej zemi rastú. Prostredná pšenica je najlepšia. Stojatá voda hnije a smrdí. V malom hrnci chytro zovrie.) alebo zloženej vety (Klebeta je ako uhoľ, ak nemôže popáliť, aspoň zašpiní.)
porekadlá:

obsahom je hodnotiaci výrok
pomenúva sa jav zaujímavo
zašifrovaná ľudová múdrosť sa stala zaužívaným zvratom
upozorňuje na chyby, nie dobré ľudské vlastnosti
vysmieva sa (Pri studni stojí a vodu si pýta. Každý klinec sa pred ním trasie. Nevidí hore pre stromy. Vie, od čoho muchy kapú. Malá žaba sa nebojí veľkej kaluže. Prázdny klas nahor trčí.


povrávky:

druh parémie, ktorá ustáleným spôsobom reaguje na určitú situáciu (Nemala baba robotu, obšíva vecheť. Aj Kubovi bolo dobre, keď bol mladý. Išiel Jób do Jóba, zostali tam oba. Keby nebolo keby, boli by sme v nebi. Hlavná vec, že na nás neprší.
niekedy sa blížia k tzv. byzantskému prísloviu (u nás sa zachováva len časť), niekedy sa to viaže k anekdote, bájke, welbrizmu (Ísť k Abrahámovi morky pásť. Blúdiť ako Ahasver.)


byzantské príslovie:
okrem vlastného významového jadra obsahuje aj zložky, ktoré vyjadrujú okolnosti vzniku príslovia alebo jeho ohraničenie, špecifikáciu
bývalo nadvetné, nie všetky vety bývali obrazné (Pravda vyjde na povrch akoby na vodu)

antilské: Dúha by bola ešte krajšia, keby to nebolo divadlo zadarmo.
arménske: Kto vie dobre klamať, má o jeden jazyk viac.

arabské: Ihla oblieka svet a sama je nahá. Je päť stupňov dospelej múdrosti: mlčať, počúvať, pamätať si, konať, vzdelávať sa. Vďačný pes je lepší ako človek. Priateľ je ten, kto ťa varuje. Poraď sa s manželkou, ale konaj podľa svojej hlavy. Cintoríny sú plné ľudí, ktorí sa pokladali za nenahraditeľných.

americké: Radšej neskoro ako nikdy. Nešťastie a dvojčatá neprichádzajú sami.

anglické: Trochu vedieť je nebezpečná vec. V láske a vo vojne je všetko dovolené. Útok je najlepšia obrana. Nezatváraj dvere na maštali potom, čo ti ujde kôň. Vyskočiť z orieška.

írske: Každý nech sa postará o seba a nech čert vezme posledného. Ten, kto platí gajdoša, objednáva pesničku. Rovný ako palacinka. Omeletu nepripravíš bez rozbitia vajec. Navaril múdrosti. Lízať niekomu päty. Byť v peknej polievke.

hebrejské: Pre dobrých ľudí je dobrý skutok pôžičkou, pre nevhodných pôžičkou.
brazílske: Keď si v tom až po uši, neotváraj ústa. Tam, kde tiekla krv, nemôže vyrásť strom zabudnutia.
čínske: Čas otvára brány tomu, kto vie čakať. Ak sú vaše deti zlé, nezaslúžia si, aby po vás dedili, ak sú dobré a usilovné, nepotrebujú to. Jazyk je dýka žien, nikdy ho nenechajú zhrdzavieť. Neodháňajte psa, ak neviete, kto je ich pánom. Suchý prst nenaberie slovo. Neverná žena má výčitky svedomia, nemá záchvaty ľútosti.
egyptské: Hoď šťastného človeka do Nílu a vypláva s rybou v ústach.
etyópske: Kôra jedného stromu neprilieha na druhý. Nevyčítaj tigrovi, že stvoril tigra, radšej mu ďakuj, že mu nedal krídla.
filipínske: Čím väčší je bambus, tým viac sa chýli.
guynejské: Keď kosia bradu, každý kosí svoju.
indické: Perla vo svojej vlastnej mušle nemá žiadnu cenu.
indočínske: Vyhýbať sa (divým) slonom nie je hanba.
jamajské: Ak chceš spoznať priateľa, ľahni si na kraj cesty a rob sa, že si opitý.
japonské: Nešťastie býva mostom šťastia. Nevypovedané slová sú kvety mlčania. Kultúra je to, čo zostáva človeku, keď už všetko zabudol. Ten, kto prizná nevedomosť, ukáže ju raz, ten, kto sa ju snaží skrývať, ukáže ju mnohokrát. Vždy sa nájde osa, čo uštipne aj uplakanú tvár.
juhoamerické: Radšej stratiť minútu života ako život za minútu.
kurdské: Cudzinec, čo hovorí mojím jazykom je milší ako krajan, ktorý má nepozná.
kórejské: Jednodňové psíča nebojí sa tigra. Keď počuješ zlé slovo, umy si uši.
laošské: Keď sa byvoly rujú medzi sebou, veľmi tým trpí tráva.
libanonské: Či kohút rána spieva, či nie, slnko aj tak vychádza. Keby silný hlas niečo znamenal, somár by už mal postavený palác.

latinské: Aký pán, taký sluha. Aký otec, taký syn.
francúzske: Vyjsť na psí tridsiatok.
ruské: Psa zjedol, taký je múdry. Postrelený vrabec. Netrafil, kam mal. Dostať sa do kruhu. Vidlami na vode napísané.
nemecké: Má za ušami vaječné šupky. Kto prvý príde, prv melie. Nech si každý pod svojím prahom zametá. Núdza železo láme. Kde je dym, tam aj oheň musí byť. Všetky cesty vedú do Ríma. Kto vysoko vystupuje, nízko padá. Mať železnú vôľu. Stará láska nehrdzavie. Čo sa vlečie, neutečie. Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. Jablko nepadne ďaleko od stromu. Chytať sa slamky. Skysnúť niekde. Každý chvíľku ťahá pílku. Niečo mu sadlo na nos. Niečo je do neba volajúce. Je nadutý ako mechúr. Je to kvapka v mori. Ktorá krava najviac bučí, najmenej mlieka dáva. Krásy sa nenaješ. Byť vo svojej koži. Kvapká mu na karbit.
osetínske: I Boh stojí na strane boháča.
talianske: Pochádzať z Adamovho rebra. Zapustiť korene. Klamať, až sa hory zelenajú. Byť v peknej koži. Prevracať kalíšky do seba. Počuť aj trávu, ako rastie. Odložiť na sv. Dindi. Zamilovať sa do každej sukne. Nemať čo pod zub. Urobiť z komára somára. Dať čestné slovo. Mať spočítané programy. Mať svetabôľ. Oddať sa bláznivej radosti. Byť mäkkýš. Pozerať krivým okom. Predávať na trhu kožu medveďa, ktorý ešte behá po lese.
výroky:

Cicero: Lepšie bezprávie znášať, ako byť jeho pôvodcom. Jeden potrebuje uzdu, druhý ostrohy. Priateľ je ako druhé ja. Dvakrát sa kopnúť o ten istý kameň dokáže skôr hlupák ako somár. Hlad je korením pokrmov. Slza vynorená nad suchým rýchlo vyschne. Samochvála je zvrátenosť. Šťastie je slepé. Čelo, oči a tvár klamú často ale jazyk najčastejšie. Keď rynčia zbrane, zákony mlčia. Tu je každá rada drahá. Napísané sa nečervená (papier znesie všetko). Čo sa zle začalo, zle sa aj končí. Nič sa nedeje bez príčiny. Keď je po všetkom, všetci sú múdri. Človek je často aj sám sebe nepriateľom. Sviňa poúča Minervu. Tam je dobre, kde je vlasť. Žiť znamená premýšľať.

Menandros: Charakter človeka sa odhaľuje pri reči. Ľudskú povahu reč skrýva a súčasne odhaľuje.

Herakleitos: Nekonajte a nehovorte ako zo sna.

Sofokles: Niekedy slovo stačí na to, aby vybudovalo a zničilo šťastie.

Moliére: Je záslužné bojovať proti krivdám, ale zásadne, ak je to možné, tak aspoň sa na nich nezúčastňovať. Najlepšie omyly sú tie najkrajšie.

Hamingway: Svet je pekný a stojí za to bojovať on.

Napoleon: Úspech sa vždy a všade začína odvahou.

Goethe: Talent je vždy zdokonalenie v samote, charakter v prúdoch života. Vzdelanosť je schopnosť rozumieť iným.

Voltaire: Nad slnko je jasnejšie, že Boh stvoril ženu, aby skrotila muža.
pranostiky:

v minulosti bolo bežné spájať nebeské a prírodné úkazy
odpozorovaním týchto javov z prírody sa ustálili niektoré všeobecné predpovede (dobrej úrody, počasia), ktoré sa dodnes používajú
viažu sa na poľnohospodárske práce (žanie, siatie, orba)
slúžili aj na zapamätávanie

január: Iba svitá a mrká. Zakúrená pec, to je milá vec. Keď rastie v januári tráva, v júni bude hladovať krava. Ak si na Vincenta komár poletuje, statok aj slamenú strechu spotrebuje.
Február: Lepšie je vidieť vo februári hladného vlka na chotári ako človeka v košeli. Hromnička čistá, konôpka istá. Svätá Agáta býva na sneh bohatá. Na sv. Valentína zima siliť sa spočína.
Marec: Ide marec, poberaj sa starec. Marec suchý, apríl mokrý, máj studený dáva rok úrodný. Keď Jozef kožuch ukladá, bude dobrá úroda. Ak sa do Jozefa sneh vyduje, peknú chvíľu nám na Veľkú noc hotuje.
Apríl: Apríl v daždi, máj v kvete. Čo do Ďura narastie, to po Ďure uschne. Veľký piatok daždivý znamená rok žiznivý.
Máj: Májová zelinka každá dobrá býva. Májový dážď stojí viac jak Viedeň. Za mokrým májom ide suchý jún. Žofia víno vypíja.
Jún: Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká. Daždivý jún celé leto pokazí. Kukučka po Jáne, keď si ešte kuká, do ceny vám pôjde všetko, najmä múka. Peter, Pavol pretrhajú pšenice korene.

prirovnania:

formálny aspekt: skladá sa z troch komponentov- pravá strana (sloveso, adjektívum, adverbium), porovnávací komponent, ľavá strana (substantívum, adverbium); sám ako prst, veselo ako v márnici
plnovýznamové slovné druhy- najčastejšie slovné druhy
sémantický aspekt- monosémantické (najčastejšie), polysémantické, desémantizované
veľmi frekventované sú pomenovania, ktorých zdrojom je človek, príroda, zmyslové orgány, názvy častí tela, duša, duch, mená národov, zvieratá (pes, vlk), biblické postavy (Adam, Šalamún), zemepisné názvy
kolokabilita prirovnaní: spájateľnosť slov- s jedným slovom alebo s viacerými slovami
komponenty prirovnania: comparandum- časť prirovnania, ktoré tvorí ľavú stranu; niekedy vyplýva z kontextu a označuje príjemcu na základe podobnosti zo zdrojom, ktorý je vyjadrený na pravej strane prirovnania (comparatum); relátor- ustálený komponent na ľavej strane, má podobu slovesa (stáť ako obarený); comparator- formálny znak prirovnania (ako, ani, akoby, ako keby, ani čoby)
comparatum: jediný komponent pravej strany prirovnania
niektoré prirovnania majú iba comparator a pravú stranu (akoby sa o plot česal)
comparatum- často vyjadruje viacslovné vyjadrenia, niekedy aj celou vetou, najmä ak ľavá strana nie je vyjadrená
typy prirovnaní podľa ustálených komponentov: súčasťou prísloví a porekadiel (Akoby ich jedna mater mala. Lepšie svoje látať ako cudzie chvátať. Tma ako v rohu.)
príslovia s morfologickými zmenami (spí ako zarezaný, bude spať ako...), zmena syntaktickej stavby (sedí akoby ho prikoval, sedí ako prikovaný, vyskočil akoby bol hadom uštipnutý, behať ako divý, zdravý ako ryba, dub, buk; stáť ako kôl v plote, solný stĺp, svätý za dedinou, chlap ako hora; substantívum- akoby- veta: dievča akoby matke z oka vypadla; adjektívum- ako- rozvité: chudobný ako kostolná myš; adjektívum- akoby- veta: čierny akoby ho smolou natrel; sloveso- ako, ani- trpné príčastie: spať ako zarezaný, ostal ako vodou obarený, zvaliť sa ako vrece, behá ako olovený vták, dohrnie sa ako veľká voda, nosiť ho ako malého chlapca, sám ako prst, jesť ako nasilu, robiť ako naozaj, ticho ako v kostole, tvár ani lopár, stojíš ani čo by ti plte utiekli, mokrý ako myš, stojí ako svieca, vlečie sa ako slimák, jazyk mu ide ako mlynček, lenivý ako voš, má nohy ako cent, je ako drevo