Bodkočiarku píšeme v dlhších vetách na takých miestach, kde by mohla byť bodka alebo čiarka. Príklad: Dlho do noci sme o tom rozprávali; nikdy na to nezabudnem. Úvodzovky. Úvodzovky sa píšu na začiatku a na konci priamej reči. Ak je priama reč prerušená uvádzacou vetou, treba písanie úvodzoviek opakovať: Igor sa sťažoval: „ Hrozná je tu horúčava, na zadusenie.“ = „Hrozná je tu horúčava,“ sťažoval sa Igor, „na zadusenie.“. Úvodzovky sa používajú aj na označenie cudzieho, zvláštneho alebo citovaného slova v texte. Do úvodzoviek sa často dávajú slová zvláštne, nápadné len preto, že sú štylisticky príznakové a nezvyčajné.

Pomlčka je znamienko, ktorým sa vyjadruje najmä prestávka v reči. čakali sme slnko, a prišiel- mráz.

Spojovník. Pomlčka je znamienko, ktoré sa používa v rámci vety, a spojovník je znamienko, ktoré sa zasa používa v rámci slova. Kladie sa aj medzi časti zloženín. Žlto-čierne.

Tri bodky sa píšu na konci nedokončenej vety, ale aj na začiatku alebo vnútri na miestach, kde sú vynechané slová. Keď sme sa vracali, zrazu … ;…a ústa pili sneh. V beletrii sa píšu aj na miestach, kde sú v reči prestávky, pri prerušovanom prejave.

Zátvorky. Do zátvoriek sa dávajú časti, ktoré sú do vety vložené kvôli vysvetleniu alebo doplneniu. Gramatické slová (predložky, spojky, častice…) sú vcelku kratšie ako plnovýznamové slová.

K pravidlám o písaní interpunkčných znamienok treba dodať, že postupom času je v textoch menej a menej týchto znamienok. Uplatňovaním polopriamej a nevlastnej priamej reči v umeleckých textoch v modernej slovenčine očividne redne počet interpunkčných znamienok. Čím ďalej, tým menej je v náučných textoch bodkočiarok. Veľmi rapídne ubúdajú v textoch výkričníky a otázniky. Rozdeľovacie znamienka sa často nahrádzajú aj primeranou grafickou úpravou písma a textov- písanie do stĺpcov, rozloženie časti textu okolo ilustrácii, najmä nad a pod obrázkami. Moderný človek číta rýchlejšie ako starší. Moderný človek číta s oporou o kontext, ktorá umožňuje vypúšťať rozdeľovacie znamienka.