Prvým príznakom vyrovnanej mysle je podľa môjho súdu schopnosť zotrvať na mieste sám so sebou. Na to si však daj pozor, aby tvoje výberové čítanie mnohých autorov a spisov všetkého druhu nemalo v sebe niečo nepokojné a nestále. Treba sa sústrediť na ohraničený počet tvorcov a im dať na seba pôsobiť, ak si chceš osvojiť niečo, čo by v mysli verne utkvelo. Ten. kto je všade, nie je nikde. Ľuďom, ktorí neprestajne cestujú, sa stáva, že majú mnoho známostí a žiadného priateľa. Nevyhnutne rovnaký údel majú tí, ktorí sa dôverne neprichýlia k žiadnému význačnému tvorcovi, ale všetkým prechádzajú v behu a v spechu. Neprospieva telu a výživy mu nepridá pokrm, ktorý z neho hneď po požití odchádza. Uzdravovanie nemocného nič nezabrzdí tak, ako častá zmena liekov. Nezacelí sa rana, na ktorej zhojenie pokusne striedaš lieky. Nezmohutnie rastlina, ktorú často presádzaš. Ani dobrá vec neprospeje, ak jej dopraješ krátke pôsobenie.
Množstvo kníh rozptyľuje. Preto, ak nemôžeš prečítať toľko kníh, koľko by si mohol mať, postačí, aby si ich mal toľko, koľko by si mohol prečítať. Namietneš: "Ale ja chcem listovať hneď v tej a hneď v onej." Je znamením pokazeného žalúdka ochutnávať stále niečo iné; čo je pestré a protichodné, obťažuje a neživý. Preto vždy čítaj osvedčených autorov, a ak zatúžiš niekedy po zmene, vracaj sa ku knihám, ktoré si čítal prv.
Každodenne si zjednávaj trochu pomoci proti chudobe, trochu proti smrti, ale aj proti ostatným metlám. A keď prečítaš veľa stránok, vypíš si z nich jediné miesto, aby si ich ten deň riadne strávil. Aj ja to robievam a z bohatého čítania si zachytávam nejakú jednotlivosť. Dnes som vyťažil niečo z Epikura - rád totiž zabieham i do cudzieho tábora, nie ako prebehlík, ale ako zved. Znie to: "Veselá chudoba je vec čestná." Chudoba v skutku prestáva byť chudobou, ak je veselá. Chudobný nie je ten, kto má málo, ale kto túži mať viac. Veď čo je komu platné, že má veľký majetok v pokladnici, alebo v sýpkach, v stádach alebo na úžerníckych úrokoch, ak neráta, čo získal, ale čo by mal získať? Pýtaš sa, akú má mať bohatstvo medzu. Prvá je mať, čo je nevyhnutné: druhá, čo je dosť.