Ich použitie si vyžadoval aj fakt, že v hrách vystupovalo viac postáv ako hercov, takže každý herec hral v jednej hre viacero postáv. V závislosti od typu hry nosili herci tragické alebo komické masky. Herci boli oblečení v kostýmoch, ktoré siahali od krku až po päty a nosili čižmy zvané kothornoi. Grécke amfiteátre sa síce vyznačovali veľmi dobrou akustikou, ale herci museli mať aj napriek tomu silné hlasy, ktoré bolo počuť až do zadných radov. Herec, ako napríklad Sofokles vo svojich prvých hrách, ktorý takým hlasom nedisponoval musel herctvo zanechať. Predvádzanie tragédií malo ráz súťaží, súťažiaci predviedli tri tragédie niekedy spojené v trilógii a jednu satirickú drámu. Veľmi vysokú úlohu v deji zohrával zbor, ktorého dôležitosť presadzoval najmä Aischylos. Vystupovanie zboru potom zaberalo väčšinu textu. Tragédia začínala prológom, potom prišiel nástup zboru a jeho odchodom tragédia skončila. Dialogické časti sa tak so spevom striedali veľmi zriedka, niekedy bol vložený zborový tanec či žalospev. Aischylos zaviedol druhého a potom v Orestei i tretieho herca, ktorého úlohu potvrdil následne Sofokles. Vzhľadom k počtu hercov je jasné, že jeden herec zastával viac rolí, a preto herci používali veľké množstvo masiek. S väčším množstvom hercov bol spojený i úpadok zboru, ktorý najprv Sofokles obmedzil a neskôr zaplňoval zbor len medzeru medzi jednaniami. Ešte väčšie obmedzenie priniesol Euripides. Úpadok tragédie začína v 4. str. PK a je spojený s krízou Gréckeho svetonázoru. Tragédia sa už nezaoberá riešením vážnejších problémov, i hrdinovia nadobúdajú podoby bližšie normálnym ľuďom. Rímska literatúra

Preberá hotové formy z gréckej literatúry, tento dej sa nazýva helenizácia, ale vatvára aj nové formy, napríklad žalospev, elégia.
Delenie - archaické obdobie
- zlaté obdobie
- strieborné obdobie
- úpadkové obdobie
Kultúrnym miestom v tejto done boo v Ríme Forum Romanum, kde sa schádzali predstavitelia umeleckého, ale i politického života.

NERO

Pravdepodobne bol psychycky narušený. Nenávidel kresťanov. Pri príložitosti svojej smrti povedal: " Svet nevie o akého básnika prichádza."

LUCIUS ANNAEUS SENECA (4 PK-65)

Bol Nerovým učiteľom, možno jediným človekom, ktorý dokázal s Neromkomunikovať. Nakoniec si musel aj s rodinou podrezať žily.

DRUHÝ LIST LUCILIOVI

To, čo mi píšeš, aj to, o čom sa dopočúvam, oprávňuje ma k dobrej nádeji v teba: nerozptyľuješ sa striedaním miesta pobytu. Každé nesústredenie je prejavom chorobného ducha.