Revoluc. pohyb v Európe v prvej polovici 19.stor. neobišiel ani habsburskú monarchiu. Iniciatívne pred revolúciou (1848 - 1849) národné hnutie preberá revolucne - demokratická generácia mládeže MLADÉ SLOVENSKO. Národný program vychádza z vtedajších podmienok a myšlienok predchádzajúcich generácií (Bernolák, Šafárik ). V Uhorsku neboli priaznivé podmienky pre rozvoj nár. hnutia. Lajos Koshut ( ved. mad. nár. hnutia) nemal porozumenie pre nemadarské národnosti. Klasicistická konvecnost sa pocitovala ako vážna prekážka rozvoja literatúry a jej spolocenskej úcinnosti. Spisovatel sa už neuspokojuje s nezúcastneným výkladom skutocnosti, ale chce sa zúcastnovat na jej premene a vyslovovat svoje názory a vyznat svoje city. Tento smer sa nazýva preromantizmus. SAMO CHALUPKA (1812 - 1883) Priekopník romantickej poézie v slovenskej literatúre. Jeho poézia odrážala hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením a bojom za slobodu. Vydal jedinú zbierku básní Spevy. Základný tón Spevov je do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vztahu medzi jednotlivcami a národmi. Najpôsobivejšia básen je Mor ho!. Ide o romantický útvar ( hrdinský spev), ktorého hodnota je vo vyjadrení ducha demokratickosti a obrazov o hlbokom vlasteneckom cite prostých ludí. Dej je strucný (z Dejín slovanskej reci a literatúry). Skupina slovenských junákov prišla ponúknut rímskemu cisárovi mier, ktorý ponuku odmietol a aj národ zotrocí. Junáci sa vrhli na nich s výkrikom "Mor ho! ". Všetci junáci padli. Ale cisár sa neradoval z vítazstva, ked videl tých všetkých zabitých. Junáci zastávali vznešené ideály (rovnost, sloboda), morálne zvítazia a vítaz zostane na bojisku o hanbou otrokára. Dalšie básne predstavujú Jánošikovskú tematiku: Junák, Králohorská, Likavský väzen. Básne, venované protitureckému odboju : Boj pri Jelšave, Turcín Ponican, Branko. Chalupkove básne boli vždy zrozumitelné. JANKO KRÁL (1822 - 1876) Vytvoril osobitný typ slovenského romantickej poézie. Pochopil ju ako revolucný prostriedok premien spolocnosti. Duchom básní je buricstvo, nespokojnost, túžba po spravodlivejšej spolocnosti. V porovnaní so štúrovcami najlepšie pochopil, že národné otázky možno riešit s prihliadnutím na sociálne problémy. Študoval v Kežmarku, Bratislave a po demonštratívnom odchode v Levoci. U teto príležitosti napísal básen Duma bratislavská. Zvláštny typ hrdinu a jeho postavenie vo svete zobrazil v balade Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.