Svetový realistický román

Svetový realistický román

Znaky – prebieha v 19. – 20.

storočí
- smery – pozitivizmus a materialistické myslenie
- rozpor dvoch antagonistických skupín – buržoázia a proletariáni
- dej sa odohráva v skutočnosti
- vystupuje typ obyčajného človeka, charakter závisí od prostredia
- vytvárajú sa typy – typizácia
- zobrazená je celá spoločnosť – od podsvetia až po najvyššie vrstvy
- píšu sa epické žánre – poviedky, novely, romány
- jazyk – súvetia, dialóg, priama reč
- problém sa rieši kolektívne

Predstavitelia :

Francúzsko
Honore de Balzac – Ľudská komédia – Štúdie mravov – Otec Goriot
- Štúdie filozofické – Hľadanie absolútna
- Štúdie analytické – Rozmarné poviedky
Henri Beyle – Červený a čierny
Gustav Flaubert – Pani Bovaryová
Citová výchova
Salambo
Guy de Maupassant - Goľôča
Samota
Miláčik
Mont Oriol
Pán rodič
Emil Zola - Germinal
Brucho Paríža
Zabijak

Rusko
Nikolaj Vasilievič Gogoľ - Plášť
Revízor
Mŕtve duše
Fiodor Michajlovič Dostojevskij – Biedni ľudia
Ponížení a urazení
Idiot
Zločin a trest
Lev Nikolajevič Tolstoj – Sevastopoľské poviedky
Vojna a mier
Anna Kareninová
Anton Pavlovič Čechov - Chameleón
Višňový sad
Čajka

Anglicko
Charlotte Bronteová – Jana Eyrová
Emily Bronteová – Búrlivé výšiny
Charles Dickens – Oliver Twist
Malá Doritka
Vianočné koledy
Pamäti Klubu Pickwickovcov

Nórsko
Henrik Ibsen
Bjornsterne Bjornson

Maďarsko
Imre Mádach
Kalmán Mikszáth

Nemecko
Gerhart Hauptmann
Gottfried Keller

Poľsko
Boleslaw Prus
Henryk Sienkiewicz

Česko
Jan Neruda
Alois Jirásek

Znaky románu :
Román je žáner veľkej epiky. Klasický typ románu sa zakladá na rozvíjaní príbehu na pozadí konfliktov. Vystupuje tu viac postáv v zložitých vzťahoch. Román má hlavné a vedľajšie dejové línie. Všetky zložky musia byť starostlivo premyslené (kompozícia). Klasický román má zauzlenie deja (zápletku), vyvrcholenie (krízu) a rozuzlenie. Francúzsko

Honore de Balzac – Otec Goriot

charakteristika postáv

Otec Goriot – prišiel do penziónu, podporuje finančne dcéry, financuje ich márnivosť, zachraňuje pred škandálom, podporuje ich milencov, ochorie a napokon zomiera sám. Charakter Goriota je nemenný počas celého románu.

Eugene de Rastignac – je postupne meniaca sa postava. Prichádza do Paríža chudobný, ale s kontaktom na vyššiu vrstvu, nájde si vplyvnú milenku, prijíma ponaučenia od Vautrina, ale vo všetkom ho nenasleduje, ubytuje sa v byte, ktorý zariadila žena, postará sa o otca Goriota.

Vautrin – Skrýva v penzióne pod cudzím menom, láka Eugena na chodníčky zločinu, inscenuje s bratom slečny Victorine, ktorú by rád videl ako Eugenovu nevestu, je spoznaný a zatknutý. Anastasia de Restaud – dcéra Goriota, vydala sa do šľachtickej rodiny. Je krásna a elegantná. Žije v spoločnosti, kde je všetko predpísané a ona sa nesnaží príkazy obchádzať, aby sa mohla stretávať s otcom. Delfína de Nucingen – dcéra Goriota, menej elegantná ako jej sestra, ktorej závidí postavenie i styky.

vzťahy postáv

Otec Goriot po smrti svojej ženy sústredil všetku lásku na svoje dve dcéry. Vychovával ich tak, že ich záujmy boli nadradené jeho potrebám. Trpel, keď ich nemohol každý deň navštevovať, miloval aj bolesť, ktorú mu spôsobovali. Ani na smrteľnej posteli však nedostal lásku ani starostlivosť svojich dcér, lebo neprišla za nim ani jedna. Eugene de Rastignac je milencom Delfíny, dcéry otca Goriota. Otec Goriot si s nim rozumie, lebo sa Eugene stretáva s jeho dcérami. Najprv s Anastasiou, neskôr s Delfinou, ktorú úprimne miluje. Má rád aj otca Goriota, no i napriek tomu prijal byt od Delfiny, ktorý bol za posledné otcove peniaze. Postará sa však o otca Gotiota na smrteľnej posteli. Školu života dostáva od Vautrina, ktorý v ňom našiel otcovské zaľúbenie.




znaky realizmu – v diele Otec Goriot

- rozpor dvoch spoločenských vrstiev
- vytvárajú sa typy
- zobrazená je celá spoločnosť
- charakter závisí od prostredia
- spoločnosť a hrdinovia sa vyvíjajú


Gustav Flaubert – Pani Bovariová

V románe je hlavná hrdinka mladá Ema, ktorá bola vychovávaná v kláštore.

Do Emy sa zaľúbi mladý lekár – vdovec, ale Ema tu nenachádza žiadne uspokojenie. Ema sa zapletie do sveta dlžôb, morálne upadá a končí svoj život samovraždou. Kritika dielo považovala za vzor realistického románu.

Guy de Maupassant – Guľôčka

V poviedke sa dej odohráva počas francúzsko-pruskej vojny. Autor zobrazuje cestujúcich vo vlaku, ktorí musia prerušiť cestu, lebo do vlaku prichádza skupina ruských vojakov. V diele autor kritizuje meštiakov a odhaľuje skutočné charaktery ľudí. Anglicko

Charles Dickens – Vianočné koledy

Dej sa odohráva počas Vianoc – na štedrý večer. Hlavný hrdina Scroog je lakomýz a trpknutý obchodník, skazený peniazmi a mocou. V sne sa mu postupne zobrazuje duch prítomných, minulých a budúcich vianoc. Najprv si myslí, že má iba vidiny, no potom sa začne aj báť. V závere si uvedomí, aký život vlastne viedol a tak začína nový a krajší život. z tejto koledy vyplýva ponaučenie, že každý má šancu na zmenu seba samého. Charles Dickens sa vo svojich dielach zaoberá pokrytectvom a lakomosťou spoločností a taktiež problémom výchovy detí. Svoje postavy zobrazuje často humorne, za ktorým sa však skrýva ostrá satira prechádzajúca až do karikatúry. Rusko

Lev Nikolajevič Tolstoj – Anna Kereninová

Je to spoločensko – psychologický román v ktorom autor zobrazil život ruskej spoločnosti v druhej polovici
19. storočia. Dielo má dve dejové línie. V prvej línii mladá a krásna Anna nenachádza lásku pri svojom manželovi Alexejovi Alexandrovičovi a tak odchádza so svojím milencom Vronským. Doma necháva aj svojho malého syna, ktorého si nechal otec a ona sa s ním nemohla stretávať. Anna však ani pri Vronskom nenachádza svoje šťastie a lásku a tak končí svoj život samovraždou. Druhú líniu predstavuje statkár Levin a jeho zverenica, neskôr manželka Kity. Dielo bolo písané pod vplyvom A. S. Puškina.

Fiodor Michajlovič Dostojevskij – Zločin a trest

Hlavnou postavou románu je Rodin Raskoľnikov, chudobný študent, ktorý chce zabezpečiť svoju matku a sestru Duňu, s ktorými žije vo veľmi chudobných podmienkach. Svoju sestru Duňu chce vydať za bohatého Lužina, aby vytrhol rodinu z biedy. Duňa k Lužinovi nič necíti, ale premôže sa, aby zachránila rodinu. Na sobáš potrebuje peniaze a tak zabije starú úžerníčku, aj jej sestru, ktorá ho pristihla pri vražde. Rodin má výčitky svedomia aj napriek jeho filozofii o tzv. neobyčajných ľuďoch, ktorý majú právo aj zabíjať. Prizná sa sestre a tá mu poradí aby sa priznal. Koná sa súd, na ktorom je Rodin vyhnaný do vyhnanstva, kde prežije niekoľko rokov.

Autor nezobrazuje Rodina ani ako kladnú, ani ako zápornú postavu, ale necháva na čitateľovi, aby sa rozhodol. Záver : Zločincom nie je Rodin, ale spoločnosť, ktorá ho dohnala k tomuto strašnému činu. Dielo sa porovnáva s dielom Americká tragédia a Katova pieseň.