Preto si Štúrovci museli vytvoriť svoju estetickú literatúru:
- chceli, aby literatúra zachovávala vernosť národu a materinskej reči – demokratická a ľudová
- aby sa do rovnováhy dostalo subjektívne aj objektívne hodnotenie. Preto odmietali ZÁPADOEURÓPSKY INDIVIDUALIZMUS a TITANIZMUS.
- aby obsahom diel bola slovenská skutočnosť
- aby postavy pochádzali z ľudu (z ľudového odboja)
- námety čerpali z minulosti, ale aj z prítomnosti
- vzorom pre literatúru bola ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ (vychádzali zo sylabicko-prozodickému systému), ktorého základy položil H. Gavlovič v barokovej literatúre
- veľmi silne sa uplatňoval SENZUALIZMUS (city, zmysly)

ĽUDOVÍT ŠTÚR
vedúci predstaviteľ tejto generácie, ktorá prebrala iniciatívu na Slovensku. Na formovanie jeho osobnosti bol dôležitý študijný pobyt na bratislavskom lýceu, kde sa zapojil do rôznych činností spolkov (SPOLOČNOSŤ ČESKOSLOVANSKÁ – podpredseda)
ďalší študijný pobyt – Jena, ho tiež ovplyvnil a tu sa podrobne zoznámil s filozofiou HERDERA a HEGLA. Celý svoj život – verejný aj súkromný – podriadil Štúr jedinému cieľu – pomôcť slovenskému národu v boji za národné aj sociálne práva.
Poznáme ho ako:
- jazykovedca
- politika
- básnika
- novinára
- literárneho teoretika a kritika

1. JAZYKOVEDEC – pričinil sa o uzákonenie spis. jazyka, a to svojimi dvoma dielami Nárečja slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí (zdôvodnil tu potrebu spisovného jazyka).
Náuka reči slovenskej (zahrnul tu celú gramatiku spisovného jazyka).
2. POLITIK – ZAMERAL SA NA SPRIEMYSELNENIE Uhorska a za zrovnoprávnenie Slovákov s ostatnými uhorskými národmi. Pôsobil ako poslanec v uhorskom sneme za slobodné mesto Zvolen. Pri rozdelení moci v Uhorsku medzi Viedeň a Pešť sa Štúr priklonil na stranu Viedne, avšak Viedeň nesplnila žiadne politické sľuby
3. SPISOVATEĽ – jeho tvorba je rozsahom malá, ale výrazná – ovplyvnila formovanie slovenskej romantickej literatúry. Jeho diela:
· Spevy a piesne (výber z jeho lit. tvorby a sú tu aj jeho teoretické články o estetike romantizmu)
· O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (tu rozoberá slovanské ľudové piesne. Ľudové piesne preto, lebo ich považovali za základ romantickej poézie ( „Ľudová pieseň je duchom slovanského národa“).
Zomrel pomerne mladý – na poľovačke sa nešťastnou náhodou postrelil

SAMO CHALUPKA (1912 – 1883)
vyrastal v pokrokovej literárnej rodine. Študoval v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V BA bol spoluzakladateľom SPOLOČNOSTI ČESKOSLOVANSKEJ. Bol revolučne naladený. Roku 1830 sa dostal do poľského povstania ako dobrovoľník. Vyštudoval teológiu vo Viedni (pôsobí ako kňaz v L. Lehote)
Napísal 35 básní.