Autor používa trinásťslabičný sylabický verš, sú tu zveličenia, trápy, symboly, prirovnania, zvukomaľba, básnické ozdoby...
Estetický rozbor básne:
Zveličenia – „Zem dupotom a nebo ryktom sa otriasa.“
Symboly – Tatry – Dunaj ako lokalizácia územia Slovenska
Prirovnania – „rastom s sú ak jedle, pevní ani skala“
Synekdochy – „a junák ti cárovi pozrel okom v oko“ , „Slovan nečítava vrahov na bojišti“
Zvukomaľba – „Duní Dunaj a luna za lunou sa valí“

JANKO KRÁĽ
Najrevolučnejší básnik ,narodený V Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine. Po štúdiách v Kežmarku a Levoči, prichádza roku 1842 na lýceum do BA. Dostal sa do kruhu Štúrovej mládeže a tu napísal prvé básne v slovenčine, ktoré uverejnil v druhom ročníku almanachu Nitra. Cez prázdniny zapisoval ľudové piesne a rozprávky rodného Liptova. Bol jedným z tých, ktorí po zosadení Ľudovíta štúra z funkcie profesora demonštratívne opúšťajú Bratislavu.
Duma bratislavská ( zachovaná len v útržkoch – otvorene kritizuje tých, ktorí bránia a národnému rozvoju. Je to jeho reakcia na udalosti okolo Ľ. Štúra. Žiali tu nad tým, že je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovu obranu:
„Málo nás je, málo, ale nič je preto:
bez sto lastovičiek bude ešte leto!“
Záver básne je optimistický a zároveň je výzvou do boja za slobodný život:
„A tie naše Tatry zďaleka sa smejú:
„Zahatajte, páni, keď máte nádeju!““
Orol (častý symbol poézie JK, lebo túži po slobode takej, akú má orol). Prejavuje sa tu, že JK sa svojimi radikálnymi názormi cítil osamotený. Vykresľuje tu mládenca opúšťajúceho matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval kým nezahynie:
„Okolo mňa sa chmáry, hromy vijú,
ja letím, letím, kým ma nezabijú...“
boj a rozpor sa stávajú Kráľovým ľudským i básnickým osudom. Báseň Orol vták ( „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevoi.“ )
Ke roku 1848 spolu s Jánom Rotaridesom vzýval v Honte ľud, aby povstal proti pánom, prednášal svoju Krajinskú pieseň, v ktorej privítal revolúciu. Za buričstvo si vyslúžil 10 mesačný trest v Šahách a Pešti. Potom odišiel do LM a tu organizoval Dobrovoľnícky oddiel. Vtedy napísal Jarnú Pieseň (jedna z najkrajších básní o slobode:
„Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody,
nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody...“
Šahy (jeho najrevolučnejšia báseň – vznikla hlavne z jeho sklamania neúspechu revolúcie), prebehla tu robotnícka vzbura, do ktorej bol aj on zapletený – podnecoval (dostal sa do väzenia). Je to najobšírnejšia báseň. Na pozadí vlastného osudu revolucionára, ktorý sa dostal do väzenia, zobrazil celý tragický priebeh revolúcie. Trpko sa lúči so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa.
JK položil základy Slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky (spojením osobného zážitku a osudu národa).
Súčasne s lyrickými básňami písal aj balady, v ktorých vystihuje pocity mladých ľudí, ktorí sa postavili proti svetu s odhodlaním priniesť aj tie najväčšie obete.