Balada je citovosťou ROMANTICKÁ, ale zobrazením života REALISTICKÁ (otec ho ako koňa mláti od malička, s plačom ho napomína biedučká mamička)
Táto balada jednoznačne vystihuje pocity mladej štúrovskej generácie po neúspešnej revolúcii (1848).
Remeselník – v centre pozornosti tu stojí človek (autoštylizácia), ktorý uvažuje o zmysle svojej práce a dochádza k záveru, že nech robí čokoľvek, jeho postavenie sa nezlepšuje.

ANDREJ SLÁDKOVIČ
Jeho smerovanie ovplyvnilo štúdium v BA podobne ak ostatní štúrovci si aj on rozširoval vzdelanie v Nemecku. V jeho literárnej tvorbe dominujú dve básnické skladby: Marína (podnet na napísanie tejto skladby bol jeho osobný zážitok, bola to jeho veľká láska k bohatej meštianskej dcére Márii Pišlovej. On bol jej domácim učiteľom a hoci Mária jeho city opätovala, kým on bol v Halle, rodičia ju prinútili vziať si bohatého pernikára. Je to lyricko – epická skladba, ale lyrická časť je dominantná, tá epická línia je slabá. Cyklická skladba – hlavné myšlienky sú rozvité v uzavretých tematických celkoch. Táto skladba má 291 desaťveršových slôh. Sú to SPEVY LÁSKE, ŠŤASTÍ A MLADOSTI. Až do 70-tej slohy hovorí o láske k Maríne, ktorá je preňho stelesnením všetkých krás. Hovorí, že všetkého sa dokáže zrieknuť, len jej lásky nie.
„.. možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť! –
nemožno mi ťa neľúbiť!“
anafora – opakovanie slov na začiatku riadku.
Ďalším tematickým celkom v skladbe sú úvahy O VLASTI, kde využil typ. znak slovenského romantizmu, kedy do rovnováhy postavil objektívne a subjektívne (takú istú váhu má preňho láska k žene i vlasti)
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!“
Ďalší tematický celok tvoria úvahy o MLADOSTI, ktorú nechápe len ako fyzický vek, ale ako sviežosť a aktívnosť ducha. Je to obdobie, kedy človek uskutočňuje svoje sny. V časti, ktorá nasleduje dochádza k zlomu, pretože Mária je už vydatá, a preto do skladby prenikajú pochmúrne (baladické) prvky a uvedomuje si, že táto láska je preňho už len minulosťou.
„Vila! Ty zostaň tam v svojom nebi –
mňa ešte zemské viažu potreby –
a vlasť moja je na zemi!“
Záver skladby je o tom, ako sa zmieruje s tým, že Marína je preňho už len sen, sústreďuje sa na skutočný život, láska k vlasti je silnejšia ako láska k žene a táto láska mu pomohla prekonať vlastný smútok. Nič neľutuje, spomína na túto lásku ako na niečo neopakovateľné a nezabudnuteľné:
„Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!“

Detvan – napísal ju hneď po dokončení Maríny (1853). Je to lyricko – epická skladba, s oveľa silnejšou epickou zložkou. Je uložená do 5-tich spevov :
· Martin
· Družina
· Slatinský jarmok
· Vohľady
· Lapačka
HL. POSTAVY:
Martin Hudcovie
Elena – jeho milá
kráľ Matiáš (Matej Korvín)
Dej sa odohráva v 15.