Tu Jánošík žaluje spoločnosť, uvažuje o tom, kto je väčším vinníkom:
„Zomrieť, tak výrok – dobre, ja chodil po zboji:
ale kto viacej zbíjal, ja, či kati moji?!
Ja chodil po zboji, po tom šírom poli,
aby som zabudol o ťažkej nevoli...“
6. SPEV- tu Jánošíka vedú k šibenici a kňaz ho vyzýva k modlitbe
7. a 8. SPEV – už pod šibenicou sa Jánošík posledný krát lúči s rodným krajom, obesia ho a následne po jeho smrti prichádza kráľovský posol s milosťou, ale NESKORO!
8. SPEV – je iný ako predošle, lebo je mystifikovaný, neskutočný, lebo tu Jánošík povstal z mŕtvych a žení sa s kráľovnou víl. Urobil túto mystifikáciu zámerne, lebo chcel zdôrazniť myšlienku, že ideály, ta ktoré Jánošík bojoval sú tiež NESMRTEĽNÉ.
Skladba bola napísaná po neúspešnej revolúcii. Bola napísaná so zámerom nepridržiavať sa presne historických faktov, ale bola napísaná so zámerom spojenia s vtedajšou ideológiou. Chcel preklenúť pochmúrne nálady, ktoré po revolúcii zavládli. Chcel prebrať opäť k činnosti mladú generáciu, ktorá po týchto rokoch úplne rezignovala. Je to lyricko – epická skladba so silnejšou lyrickou časťou, je tu veľa úvah, reflexií. Prvýkrát bola táto skladba uverejnená v almanachu Lipa.

JÁN KALINČIAK
Je najkritickejším štúrovcom. Jeho prozaická tvorba smerovala k realizmu. Vplyvy na jeho tvorbu mala matka. Pôvodom zemianka (rozprávala mu v detstve o zemianskych rodinách v Turci). Študoval v Gemeri a v Levoči, potom na lýceu v BA (aktívni člen Spoločnosti československej).
Jeho literárne začiatky prezentujú diela: Bojovník (Koníček môj hrdý vranný...) – znárodnelá báseň, túžba po čine, bojovnosť.. Báseň Márii je o sklamaní v láske. Už počas štúdií bol najlepším poviedkárom, napísal historickú povesť Bozkovci (z čias Matúša Čáka).
V roku 1843 odchádza do Halle, kde sa venoval filológii a histórii. Dostal sa do sporu s Ľ. Štúrom, leb on si myslel, že Kalinčiak je málo národne zanietený, kritizoval jeho ľúbostné city a neúčasť v povstaní – neskôr sa zblížili.
V Martine sa stal redaktorom a vydavateľom mesačníka Orol. Mal plány, ktoré nestačil uskutočniť.
Náhrobný nápis: „Hranica života, ale nie lásky“
Písal hlavne prózu (historické povesti). Na historickom pozadí zobrazuje ľudské vášne a drámy. Nedodržiava dobovú schému (dobro víťazí nad zlom), ale uňho hynú rovnako dobré i zlé postavy.
KONFLIKTY – jednotlivec versus spoločnosť
láska versus povinnosť
srdce versus rozum
Predrevolučná tvorba:
· Milkov hrob – z čias kráľa Matiáša. Milk sa zriekne svojej lásky, aby zachránil Žilinu pred pomstou svojho soka: „Ja svoju lásku i celí svoje šťastie obetujem vlasti.“ Na mieste jeho hrobu umiera i jeho milá Mária. Jeho sok, Vladimír, ho dal surovo zavraždiť. On chce s Máriou utiecť, ale v preoblečení ju nespozná a pri Milkovom hrobe ju zabije.