Slovenská romantická literatúra

Prvá polovica 19. storočia sa nesie v znamení toho, že pád FEUDALIZMU je nezadržateľný. V Európe silnie národno-osloboditeľské hnutie, schyľuje sa k buržoáznym revolúciám – preniesli sa aj na územie Uhorska a iniciatívu v SLOVENSKOM NÁRODNOM HUTÍ preberá generácia MLADÉ SLOVENSKO. Bolo to združenie mladých ľudí, ktoré svoju činnosť zameralo na ľudové vrstvy a chceli z týchto vrstiev urobiť RZDODUJÚCI ČINITEĽ v boji proti feudalizmu. Slovenské národné hnutie sa ocitá vo veľmi zložitých podmienkach a t predovšetkým preto, že rastie NÁRODNÝ a HOSPODÁRSKY ÚTLAK zo strany Maďarov a takisto silnie tlak rakúskych krajín. Toto SNH je nejednotné – slabé. Pokusy o osamostatnenie sa stretávajú s odporom. Výrazný posun vpred v tomto SNH dokázala urobiť generácia Štúrovcov.
Táto generácia sa začala formovať v polovici 30. rokov v samovzdelávacích ŠTUDENTSKĆH KRÚŽKOCH – vznikla Spoločnosť českoslovanská (1829). Táto spoločnosť vznikla pri BA lýceu a jej zakladateľmi boli Samo Chalupka, Daniel Lichard, Samuel Godra, Karol Štúr. Pôvodným cieľom tejto spoločnosti bol ten, že títo ľudia chceli viesť CVIČENIA V MATERINSKEJ REČI, neskôr sa táto činnosť rozšírila aj do spolkov v iných mestách (Levoča, Kežmarok). Tá činnosť stále narastala a roku 1835 zmenila svoj program. Začali ich zaujímať nielen národné, ale aj politické otázky (Ľ. Štúr). Vládne kruhy boli proti a v 1837 vznikla ZDRUĚNÁ SPOLOČNOSŤ, ale tá činnosť sa už nedala zastaviť. Ľ. Štúr v tomto období prednášal na katedre literatúry a reči slovenskej bol zástupcom profesora Palkoviča, avšak r. 1843 bol tohto miesta pozbavený. Musel odísť do Levoče a jeho prívrženci išli s ním na protest (J. Kráľ). Veľmi výrazným krokom, ktorý Štúrovci urobili, bolo uzákonenie spisovnej Slovenčiny (1843). K dohode o uzákonení došlo medzi Štúrom, Hurbanom a Hodžom na fare v Hlbokom. Základom tohto jazyka bol STREDOSLOVENSKÉ NÁREČIE a FONETICKÝ PRAVOPIS. Prvá oficiálne vydaná kniha v tomto jazyku – Prvý ročník almanachu Nitra. (almanach – súhrnné dielo poskladané z tvorby viacerých autorov). Túto podobu spis. jazyka oficiálne prijal spolok Tatrín. Ostro proti tomu vystupoval Ján Kollár, avšak čoraz viac autorov prijímal tento jazyk za svoj – Kollárove názory neakceptované.

KAROL KUZMÁNY
teoretik umenia. Ako prvý vyjadril názor, že pravidlá klasicizmu nie s schopné reagovať na novú situáciu, ktorá v tomto období vnikla.

Preto si Štúrovci museli vytvoriť svoju estetickú literatúru:
- chceli, aby literatúra zachovávala vernosť národu a materinskej reči – demokratická a ľudová
- aby sa do rovnováhy dostalo subjektívne aj objektívne hodnotenie. Preto odmietali ZÁPADOEURÓPSKY INDIVIDUALIZMUS a TITANIZMUS.
- aby obsahom diel bola slovenská skutočnosť
- aby postavy pochádzali z ľudu (z ľudového odboja)
- námety čerpali z minulosti, ale aj z prítomnosti
- vzorom pre literatúru bola ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ (vychádzali zo sylabicko-prozodickému systému), ktorého základy položil H. Gavlovič v barokovej literatúre
- veľmi silne sa uplatňoval SENZUALIZMUS (city, zmysly)

ĽUDOVÍT ŠTÚR
vedúci predstaviteľ tejto generácie, ktorá prebrala iniciatívu na Slovensku. Na formovanie jeho osobnosti bol dôležitý študijný pobyt na bratislavskom lýceu, kde sa zapojil do rôznych činností spolkov (SPOLOČNOSŤ ČESKOSLOVANSKÁ – podpredseda)
ďalší študijný pobyt – Jena, ho tiež ovplyvnil a tu sa podrobne zoznámil s filozofiou HERDERA a HEGLA. Celý svoj život – verejný aj súkromný – podriadil Štúr jedinému cieľu – pomôcť slovenskému národu v boji za národné aj sociálne práva.
Poznáme ho ako:
- jazykovedca
- politika
- básnika
- novinára
- literárneho teoretika a kritika

1. JAZYKOVEDEC – pričinil sa o uzákonenie spis. jazyka, a to svojimi dvoma dielami Nárečja slovenskô alebo potreba písaňja v tomto nárečí (zdôvodnil tu potrebu spisovného jazyka).
Náuka reči slovenskej (zahrnul tu celú gramatiku spisovného jazyka).
2. POLITIK – ZAMERAL SA NA SPRIEMYSELNENIE Uhorska a za zrovnoprávnenie Slovákov s ostatnými uhorskými národmi. Pôsobil ako poslanec v uhorskom sneme za slobodné mesto Zvolen. Pri rozdelení moci v Uhorsku medzi Viedeň a Pešť sa Štúr priklonil na stranu Viedne, avšak Viedeň nesplnila žiadne politické sľuby
3. SPISOVATEĽ – jeho tvorba je rozsahom malá, ale výrazná – ovplyvnila formovanie slovenskej romantickej literatúry. Jeho diela:
· Spevy a piesne (výber z jeho lit. tvorby a sú tu aj jeho teoretické články o estetike romantizmu)
· O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (tu rozoberá slovanské ľudové piesne. Ľudové piesne preto, lebo ich považovali za základ romantickej poézie ( „Ľudová pieseň je duchom slovanského národa“).
Zomrel pomerne mladý – na poľovačke sa nešťastnou náhodou postrelil

SAMO CHALUPKA (1912 – 1883)
vyrastal v pokrokovej literárnej rodine. Študoval v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V BA bol spoluzakladateľom SPOLOČNOSTI ČESKOSLOVANSKEJ. Bol revolučne naladený. Roku 1830 sa dostal do poľského povstania ako dobrovoľník. Vyštudoval teológiu vo Viedni (pôsobí ako kňaz v L. Lehote)
Napísal 35 básní.

Jeho básne hovorili jasnou rečou, boli dynamické, odvážne, revolučne a ako prvý začal používať Štúrovu spisovnú slovenčinu (boli ľubozvučné).
Rozdelenie Tvorby
1. Motívy ľudového odboja: Branko (odbojník žijúci ešte pred Jánošíkom) „Pravde žil som, krivdu bil som, verne národ svoj, ľúbil som.“ (motto jeho života)
2. Motívy protiturecké: Turčín Poničan (má veľmi výraznú epickú líniu – Turek nevedomky zajal svoju matku, ktorá mala byť pestúnka jeho synovi a jej piesne vyvolali spomienky na jeho detstvo. On jej ponúkal všetko bohatstvo, ale žena odmietala – chcela sa len vrátiť domov.
Boj pri Jelšave
3. Motívy Jánošíkovské: Kráľohoľská ( použité symboly – vatra = sloboda, Jánošíkova družina = kolektívny hrdina, ). Treba hľadať sily vo vlastnom národe – zámerne je tu kolektívny hrdina. Výzva k revolte (d boja!), povstať proti krivde. Likavský väzeň ( básnik vykresľuje Jánošíka vo väzení - postavenie Slovákov v tomto období. Do jeho úst vkladá silné myšlienky slobody. Tu sa objavuje Chalupkova monumentalita – lokalizovanie básní so statickým úkazom (hrad,...) „Tu moja hospoda na skale vysokej: Tu junák väzeň vo veži hlbokej.“
4. Motívy historické: Mor ho! prvý krát bola vydaná v časopise SOKO (1864), hrdinská báseň, morálne víťazstvo = smrť za národ, námet z minulosti = typický znak slov. rom. literatúry.
Podnet k napísaniu našiel v diele Pavla Jozefa Šafárika v diele Dejiny slovanskej reči a literatúry ( boj Sarmatov proti cisárovi Konštantínovi, ktorý si ich chcel podrobiť). Je to jeho najznámejšie dielo, vrchol jeho tvorby. Má silnú epickú líniu ( lyricko – epická báseň)
Slovanský snem vyslal svojich poslov k rímskemu cárovi, ktorý zastal so svojim vojskom na našej hranici – je predstaviteľom negatívnych ľudských vlastností. Prichádzali v miery. Je tu zdôraznená ich slobodomyseľnosť a hrdosť:
„Oni čelom nebijú,
do nôh nepadajú:
taká otrč neznáma slovenskému kraju.“
Mierumilovnosť:
„Zvyk náš nie je napádať cudzie vlasti zbojom:
Slovan na svojom seje, i žne len na svojom,
cudzie nežiada.“
Cisár nevyznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Nasleduje hrdinská slovanská odveta, nebojácny útok junákov s výkrikom „Mor ho!“ na cisára a jeho vojsk. Nepriateľ je v presile, ale junáci udatne bojujú, avšak všetci padnú. V závere zahanbený cisár prezerá hromady svojich mŕtvych vojakov a v ušiach mu znie výkrik junákov:
„A ty, mor ho! – hoj, mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:
A č i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Je tu kolektívny hrdina – junáci, predstavujú slovenský ľud – idealizovaní, dobrí.

Autor používa trinásťslabičný sylabický verš, sú tu zveličenia, trápy, symboly, prirovnania, zvukomaľba, básnické ozdoby...
Estetický rozbor básne:
Zveličenia – „Zem dupotom a nebo ryktom sa otriasa.“
Symboly – Tatry – Dunaj ako lokalizácia územia Slovenska
Prirovnania – „rastom s sú ak jedle, pevní ani skala“
Synekdochy – „a junák ti cárovi pozrel okom v oko“ , „Slovan nečítava vrahov na bojišti“
Zvukomaľba – „Duní Dunaj a luna za lunou sa valí“

JANKO KRÁĽ
Najrevolučnejší básnik ,narodený V Liptovskom Mikuláši v nebohatej meštianskej rodine. Po štúdiách v Kežmarku a Levoči, prichádza roku 1842 na lýceum do BA. Dostal sa do kruhu Štúrovej mládeže a tu napísal prvé básne v slovenčine, ktoré uverejnil v druhom ročníku almanachu Nitra. Cez prázdniny zapisoval ľudové piesne a rozprávky rodného Liptova. Bol jedným z tých, ktorí po zosadení Ľudovíta štúra z funkcie profesora demonštratívne opúšťajú Bratislavu.
Duma bratislavská ( zachovaná len v útržkoch – otvorene kritizuje tých, ktorí bránia a národnému rozvoju. Je to jeho reakcia na udalosti okolo Ľ. Štúra. Žiali tu nad tým, že je málo tých, ktorí sa postavili na Štúrovu obranu:
„Málo nás je, málo, ale nič je preto:
bez sto lastovičiek bude ešte leto!“
Záver básne je optimistický a zároveň je výzvou do boja za slobodný život:
„A tie naše Tatry zďaleka sa smejú:
„Zahatajte, páni, keď máte nádeju!““
Orol (častý symbol poézie JK, lebo túži po slobode takej, akú má orol). Prejavuje sa tu, že JK sa svojimi radikálnymi názormi cítil osamotený. Vykresľuje tu mládenca opúšťajúceho matku a rodný kraj, aby v šírom svete bojoval kým nezahynie:
„Okolo mňa sa chmáry, hromy vijú,
ja letím, letím, kým ma nezabijú...“
boj a rozpor sa stávajú Kráľovým ľudským i básnickým osudom. Báseň Orol vták ( „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevoi.“ )
Ke roku 1848 spolu s Jánom Rotaridesom vzýval v Honte ľud, aby povstal proti pánom, prednášal svoju Krajinskú pieseň, v ktorej privítal revolúciu. Za buričstvo si vyslúžil 10 mesačný trest v Šahách a Pešti. Potom odišiel do LM a tu organizoval Dobrovoľnícky oddiel. Vtedy napísal Jarnú Pieseň (jedna z najkrajších básní o slobode:
„Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody,
nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody...“
Šahy (jeho najrevolučnejšia báseň – vznikla hlavne z jeho sklamania neúspechu revolúcie), prebehla tu robotnícka vzbura, do ktorej bol aj on zapletený – podnecoval (dostal sa do väzenia). Je to najobšírnejšia báseň. Na pozadí vlastného osudu revolucionára, ktorý sa dostal do väzenia, zobrazil celý tragický priebeh revolúcie. Trpko sa lúči so svojimi nádejami a snami. Vidí len tmavú budúcnosť a neočakáva lepší osud svojho národa.
JK položil základy Slovenskej modernej reflexívnej a revolučnej lyriky (spojením osobného zážitku a osudu národa).
Súčasne s lyrickými básňami písal aj balady, v ktorých vystihuje pocity mladých ľudí, ktorí sa postavili proti svetu s odhodlaním priniesť aj tie najväčšie obete.

Zdrojom preňho boli Kollárove Národnie spievanky, ale hlavne jeho zberateľská činnosť. Tvorba Janka Kráľa ovplyvnená ľudovou slovesnosťou:
· Zverbovaný – dramatizovaný výjav ľudového života, netypic. balada – koniec – boj!
· Povesť – potrestaná je tu neúcta k starobe.
· Skamenelý – je tu potrestaná nevera manžela, porušenie prísahy
· Kríž a čiapka – potrestaná roztopašnosť a zneúctenie hrobu
· Bezbožné dievky – potrestané čary, ktorými si chceli dievky získať ženíchov
· Pán v tŕní – moderná sociálna balada
· Kvet – matka vydá dcéru a tá od žiaľu umiera
· Luciin stolček
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – tu vyjadril všetky svoje rozpory, smútok, nespokojnosť so svetom, lásku k ľudu,.. Je to jeho najpôsobivejšia balada. JANKO je hlavný hrdina, je najvýstižnejšou charakteristikou básnika J. Kráľa – AUT3TYLIZÁCIA. Divný, samotársky, ťažko hľadá vzťahy medzi ľuďmi (komunikácia), smutný, nepociťuje strach z neznámeho, nikomu nedôveruje, nikoho si neváži, nechodí do kostola, odmieta lásku, burič.
Autor vychádzal z ľudovej povesti o tom, ako smelý junák chce zachrániť Zakliatu pannu vo Váhu a to tak, že skočí do rieky. Aby mal šťastie, prevráti si všetko, čo má na sebe naruby. Zakliatu pannu sa mu nepodarilo zachrániť, lebo si zabudol prevrátiť vrecko na tak. Kráľ základnú myšlienku povesti preniesol do širšieho kontextu. Zaktualizoval ju, čiže ju preniesol do doby, v ktorej žil. Zakliata panna vo Váhu tu predstavuje náš slovenský národ, ktorý drieme, nedokáže sa vyslobodiť a divný Janko (autor) chce tomuto národu pomôcť.
Táto balada sa delí na dve časti:
1. Lyrický obraz Kráľovho vnútra. Dedina ani najbližší nechápu Janíka. Nepochopenie vháňa hrdinu do prírody:
„Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva,
samotný na nábreží n Váhu sedáva.“
V závere tejto časti sa hrdinovo vnútro premieta do tmy a tajuplnosti nočnej prírody.
2. táto časť je baladický príbeh. Opis prírody je dynamický, autor využíva gradáciu (stupňovanie deja), zveličenie.
Základný konflikt – Prometeovský hrdina Janko zahynie pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou.

Balada je citovosťou ROMANTICKÁ, ale zobrazením života REALISTICKÁ (otec ho ako koňa mláti od malička, s plačom ho napomína biedučká mamička)
Táto balada jednoznačne vystihuje pocity mladej štúrovskej generácie po neúspešnej revolúcii (1848).
Remeselník – v centre pozornosti tu stojí človek (autoštylizácia), ktorý uvažuje o zmysle svojej práce a dochádza k záveru, že nech robí čokoľvek, jeho postavenie sa nezlepšuje.

ANDREJ SLÁDKOVIČ
Jeho smerovanie ovplyvnilo štúdium v BA podobne ak ostatní štúrovci si aj on rozširoval vzdelanie v Nemecku. V jeho literárnej tvorbe dominujú dve básnické skladby: Marína (podnet na napísanie tejto skladby bol jeho osobný zážitok, bola to jeho veľká láska k bohatej meštianskej dcére Márii Pišlovej. On bol jej domácim učiteľom a hoci Mária jeho city opätovala, kým on bol v Halle, rodičia ju prinútili vziať si bohatého pernikára. Je to lyricko – epická skladba, ale lyrická časť je dominantná, tá epická línia je slabá. Cyklická skladba – hlavné myšlienky sú rozvité v uzavretých tematických celkoch. Táto skladba má 291 desaťveršových slôh. Sú to SPEVY LÁSKE, ŠŤASTÍ A MLADOSTI. Až do 70-tej slohy hovorí o láske k Maríne, ktorá je preňho stelesnením všetkých krás. Hovorí, že všetkého sa dokáže zrieknuť, len jej lásky nie.
„.. možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť! –
nemožno mi ťa neľúbiť!“
anafora – opakovanie slov na začiatku riadku.
Ďalším tematickým celkom v skladbe sú úvahy O VLASTI, kde využil typ. znak slovenského romantizmu, kedy do rovnováhy postavil objektívne a subjektívne (takú istú váhu má preňho láska k žene i vlasti)
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!“
Ďalší tematický celok tvoria úvahy o MLADOSTI, ktorú nechápe len ako fyzický vek, ale ako sviežosť a aktívnosť ducha. Je to obdobie, kedy človek uskutočňuje svoje sny. V časti, ktorá nasleduje dochádza k zlomu, pretože Mária je už vydatá, a preto do skladby prenikajú pochmúrne (baladické) prvky a uvedomuje si, že táto láska je preňho už len minulosťou.
„Vila! Ty zostaň tam v svojom nebi –
mňa ešte zemské viažu potreby –
a vlasť moja je na zemi!“
Záver skladby je o tom, ako sa zmieruje s tým, že Marína je preňho už len sen, sústreďuje sa na skutočný život, láska k vlasti je silnejšia ako láska k žene a táto láska mu pomohla prekonať vlastný smútok. Nič neľutuje, spomína na túto lásku ako na niečo neopakovateľné a nezabudnuteľné:
„Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!“

Detvan – napísal ju hneď po dokončení Maríny (1853). Je to lyricko – epická skladba, s oveľa silnejšou epickou zložkou. Je uložená do 5-tich spevov :
· Martin
· Družina
· Slatinský jarmok
· Vohľady
· Lapačka
HL. POSTAVY:
Martin Hudcovie
Elena – jeho milá
kráľ Matiáš (Matej Korvín)
Dej sa odohráva v 15.

storočí – námet je historický, ale skladba hovorí o vtedajšej slovenskej prítomnosti
1. SPEV (Martin) – úvod tohto spevu nám predstavuje detviansku prírodu – Martinovo rodisko. Podáva nám podrobnú charakteristiku a opis Martina, doplní ju dejová scéna, kedy Martin zabije kráľovského sokola. Zabil ho preto, že videl, ako sokol zabil bezbranného zajaca a on nemá rád NESPRAVODLIVOSŤ. Konal živelne a až potom si uvedomil, že sa bude musieť kráľovi za tento čin zodpovedať.
2. SPEV (Družina) – tento spev nám zobrazuje Martina začleneného do kolektívu medzi valachov a pastierov. Zobrazuje ho pri práci, ale aj pri zábave. Je veľmi úzko zrastený s týmito ľuďmi, majú blízky vzťah. Ďalšia dejová scéna je scéna, kedy Martin zabije zbojníka, ktorý ohrozoval kraj a uniesol Elenu, ale Martin ju vyslobodil.
3. SPEV (Slatinský jarmok) – je to slávnosť, kde sa stretnú obchodníci z celého kraja, každý sa snaží čo najlepšie prezentovať svoju robotu. Prichádza tu aj Matej Korvín ( rád chodil medzi svoj ľud, lebo vtedy najlepšie spoznal, čo ľudí trápi a preto bol aj obľúbený), Martin ho vyhľadal a priznal sa, že zabil jeho sokola. Kráľ ocenil jeho odvahu a nepotrestal ho a toto rozhodnutie odôvodnil tým, že Martin zabil zlého zbojníka. Táto scéna podčiarkla harmonický vzťah medzi panovníkom a ľudom.
4. SPEV (Vohľady) – lyrický spev, kde Martin a Elena hovoria o svojej vzájomnej láske. Kráľ Matiáš v preoblečení dvoril Elene, ponúkol jej prsteň a chcel za to jej spev.
5. SPEV (Lapačka) – verbovanie na vojnu, zvláštny úkaz v pokojnej detvianskej atmosfére. Kráľ verboval najlepších mužov do jeho povestného ČIERNEHO PLUKU do boja proti Turkom. Martin sa dá zverbovať, ale má podmienky:
· nechá si svoju valašku ( bez nej nechce umierať, bez nej nechce žiť a s ňou chce vrahov zabíjať)
· nechá si fujaru (tá mi mladosť sladila, piesňou rástla moja sila)
· nechá si kroj a opasok (keby mu toto vzali, ako keby mu telo na dvoje preťali)
· nechá si vrkoče (je to dar od Boha a bez nich by ho Elena nechcela)
Kráľ mu tieto podmienky splní. Martin + Elena – postavy z ľudu, silne idealizované (zámer). Urobil to preto, aby v podvedomí ľudí zdvihol národné sebavedomie. Spočiatku je Martin synom nespútanej prírody, vďaka rôznym udalostiam vychádzajú na povrch jeho morálne vlastnosti (odpor voči násiliu, zmysel pre spravodlivosť, bohatý citový život). Postupne sa Martin začleňuje do širších celospoločenských súvislostí. Na konci koná premyslene. Sú tu všade vkladané REFLEXIE (úvahy), predovšetkým o budúcnosti slovenského národa.

Tá vychádza zo slávnej minulosti a jej ďalšou zárukou sú schopnosti a múdrosť slovenského ľudu.
UMELECKÉ PROSTRIEDK: kontrasty, rečnícke otázky, opis
Sládkovič bol zo štúrovcov najmenej ovplyvnený ľudovou slovesnosťou. Využíval 10 veršovú strofu – od Puškina

JÁN BOTTO
Najmladší zo štúrovcov, jadro svojho štúdia prežil v Levoči, tu sa formovala jeho umelecká osobnosť. Dôrazne využíval ľudovú slovesnosť. Ako jeden z mála hodnotne spracoval jánošíkovskú tradíciu. Veľmi vysoko je hodnotená jeho baladická tvorba, ktorá vychádzala z ľud. povestí. Najvýznamnejšie balady:
· Margita a Besná – táto balada rieši mravný konflikt, vychádza z príbehu macochy a jej pastorkyne. Macocha zo žiarlivosti zhodila zo skaly Margitku do vĺn Váhu, tá sa premenila na skalisko, avšak macocha nezniesla ťarchu svojho činu a sama sa utopí. Aj ona sa premieňa na nebezpečné bralo, ohrozuje pltníkov.
· Žltá ľalia – podobný konflikt ako v Margite a Besnej a je to porušenie manželskej vernosti. Adam a Eva si sľúbia „lásku až za hrob“, ale Eva po Adamovej smrti do roka vydá. Adam o polnoci prichádza zo záhrobia a Eva zo strachu umiera. Premení sa na ľaliu, ale rastie v tŕní – TREST!
· Ctibor – bol to beckovský pán – veľmi krutý. Za svoju krutosť Ctibor zaplatil životom (uštipla ho zmija do brady). Bola to kliatba vyslovená ústami jeho poddaného, ktorý svojim životom zaplatil za život syna.
Básnická skladba – Smrť Jánošíkova – 1862, má úvod + 9 spevov. Poslanie tejto skladby vyjadril Botto v úvode.
Svoje verše posiela do slovenských lesov medzi hôrnych chlapcov, ktorí chránia myšlienku slobody (JE TO ALEGÓRIA – hôrny chlapci – ŠTÚROVCI)
1. SPEV – sú tu dominantné 2 obrazy. Obraz slobodného života v horách, ktorý dopĺňa idylický obraz prírody = optimistický obraz. Strieda ho pesimistický obraz, keď hôrny chlapci sedia okolo ohňa a sú veľmi smutní, lebo ich vodca Jánošík bol zlapaný.
2. SPEV – podáva nám obraz, ako zlapali Jánošíka. Vychádza z legendy, ktorá hovorí, že Jánošíka zradil Gajdošík (prezradil, kde bude, a stará baba mu podsypala hrach, aby neušiel)
3. SPEV – tu sa s Jánošíkom lúči jeho milá a keďže Jánošík je zlapaný, utopí sa
4. SPEV - zobrazuje Jánošíka vo väzení, kedy spí a sníva sa mu „MLADOSTI KRÁSNY SEN“ a v tomto sne sú dominantné myšlienky o slobode a to, že ľudská túžba po slobode je nezničiteľná
5. Jánošík sa zobúdza a reálne si uvedomuje svoje položenie. Je ideovým vyvrcholením celej skladby.

Tu Jánošík žaluje spoločnosť, uvažuje o tom, kto je väčším vinníkom:
„Zomrieť, tak výrok – dobre, ja chodil po zboji:
ale kto viacej zbíjal, ja, či kati moji?!
Ja chodil po zboji, po tom šírom poli,
aby som zabudol o ťažkej nevoli...“
6. SPEV- tu Jánošíka vedú k šibenici a kňaz ho vyzýva k modlitbe
7. a 8. SPEV – už pod šibenicou sa Jánošík posledný krát lúči s rodným krajom, obesia ho a následne po jeho smrti prichádza kráľovský posol s milosťou, ale NESKORO!
8. SPEV – je iný ako predošle, lebo je mystifikovaný, neskutočný, lebo tu Jánošík povstal z mŕtvych a žení sa s kráľovnou víl. Urobil túto mystifikáciu zámerne, lebo chcel zdôrazniť myšlienku, že ideály, ta ktoré Jánošík bojoval sú tiež NESMRTEĽNÉ.
Skladba bola napísaná po neúspešnej revolúcii. Bola napísaná so zámerom nepridržiavať sa presne historických faktov, ale bola napísaná so zámerom spojenia s vtedajšou ideológiou. Chcel preklenúť pochmúrne nálady, ktoré po revolúcii zavládli. Chcel prebrať opäť k činnosti mladú generáciu, ktorá po týchto rokoch úplne rezignovala. Je to lyricko – epická skladba so silnejšou lyrickou časťou, je tu veľa úvah, reflexií. Prvýkrát bola táto skladba uverejnená v almanachu Lipa.

JÁN KALINČIAK
Je najkritickejším štúrovcom. Jeho prozaická tvorba smerovala k realizmu. Vplyvy na jeho tvorbu mala matka. Pôvodom zemianka (rozprávala mu v detstve o zemianskych rodinách v Turci). Študoval v Gemeri a v Levoči, potom na lýceu v BA (aktívni člen Spoločnosti československej).
Jeho literárne začiatky prezentujú diela: Bojovník (Koníček môj hrdý vranný...) – znárodnelá báseň, túžba po čine, bojovnosť.. Báseň Márii je o sklamaní v láske. Už počas štúdií bol najlepším poviedkárom, napísal historickú povesť Bozkovci (z čias Matúša Čáka).
V roku 1843 odchádza do Halle, kde sa venoval filológii a histórii. Dostal sa do sporu s Ľ. Štúrom, leb on si myslel, že Kalinčiak je málo národne zanietený, kritizoval jeho ľúbostné city a neúčasť v povstaní – neskôr sa zblížili.
V Martine sa stal redaktorom a vydavateľom mesačníka Orol. Mal plány, ktoré nestačil uskutočniť.
Náhrobný nápis: „Hranica života, ale nie lásky“
Písal hlavne prózu (historické povesti). Na historickom pozadí zobrazuje ľudské vášne a drámy. Nedodržiava dobovú schému (dobro víťazí nad zlom), ale uňho hynú rovnako dobré i zlé postavy.
KONFLIKTY – jednotlivec versus spoločnosť
láska versus povinnosť
srdce versus rozum
Predrevolučná tvorba:
· Milkov hrob – z čias kráľa Matiáša. Milk sa zriekne svojej lásky, aby zachránil Žilinu pred pomstou svojho soka: „Ja svoju lásku i celí svoje šťastie obetujem vlasti.“ Na mieste jeho hrobu umiera i jeho milá Mária. Jeho sok, Vladimír, ho dal surovo zavraždiť. On chce s Máriou utiecť, ale v preoblečení ju nespozná a pri Milkovom hrobe ju zabije.

Vladimíra potom zabije blesk. Preplietajú sa tu realistické prvky s romantickými. Realisticky sú vykreslení mešťania, kým hlavné postavy sú romantickí výnimoční jednotlivci.
· Bratova ruka – hlavným motívom je krvná pomsta. Mikuláš Badánsky sa ožení s príslušníčkou rodiny, na ktorej musí podľa prísahy vykonať pomstu. Každý rok posiela na smrť jedného jej člena. nad posledným, svojim švagrom, sa zľutuje a odtne mu iba ruku, ktorú doma skrýva a nájde ju jeho žena. Tak sú odhalené jeho zločiny a sám nakoniec končí na popravisku...

Zdroje:

Literatúra pre 2.ročník gymnázií -