ranného obdobia (Tháles, Anaximenes, Pytagoras, Herakleitos,

Parmenides, Empedokles, Anaxagoras, Demokritos) sa sústre´dovali na vysvetlenie

zákonov prírody a hľadanie pralátky, základu života

- do klasického obdobia patria Sokrates, Platón, Aristoteles


SOKRATES

- zaoberal sa spoločenskými, noetickými a najmä etickými otázkami filozofie

- vytvára nový ideál občana - priemerné vedomosti a morálne bezúhonný

- tvrdil, že zlo pochádza z nevedomosti

- bol obvinený z kazenia morálky mládeže, odsúdený na smrť - vypil čašu jedu

- v živote sa riadil mottom "poznaj sám seba", jeho známym výrokom je "oida

uden eidos" (viem, že nič neviem)



PLATÓN

- vytvoril dômyselný idealistický systém, v rámci ktorého je hmotný svet iba

jednoduchým obrazom, tieňom večného sveta ideí (tak isto aj umenie je

odrazom, uznáva iba hudbu)

- podobne ako Sokrates kritizuje aténsku demokraciu

jeho najznámejšie diela: * Zákony, * Štát



ARISTOTELES

- považovaný za najväčšieho starovekého filozofa, zaoberal sa politikou, logikou,

etikou, fyzikou, metafyzikou,...

- na rozdiel od svojho učiteľa Platóna nepokladá idey za odlúčené od hmotného

sveta - bol dualistom

- * Politika, *Poetika



- v poklasickom (helenistickom) období filozofi predovšetkým systematizovali

dovtedajšie poznatky

- Epikuros - materialista, teoreticky vysvetľoval slobodu vôle, význam individuálnej

slobody a nezávislosti od občianskeho kolektívu



Sokrates - idealistický moralista

Platón - objektívny idealista (základom je myšlienka/idea)

Démokrites. materialista

Aristoteles - dualista

Herakleitos z Efezu - dialektik (pantare, všetko plynie)


- synkretizmus - splývanie náučnej a umeleckej literatúry

Rímska literatúra
(3st. p.n.l. – 5.st.n.l.)



1. Bezvýhradne vychádzala z gréckej lit.: ,,mladšou sestrou gréckej lit.“

2. Je ovplyvnená politikou (veľmocenskými ambíciami Ríma)

3. Pragmatizmus – je filozofia, ktorá oficiálne vznikla oveľa neskoršie v USA, základom je názor: všetko to, čo je osožné pre mňa, je správne a morálne: Podstatou je najsilnejší individualizmus- prístup k riešeniu problémov je viac racionálny ako citový. Prejavilo sa to aj v medziľudských vzťahoch.

4. Vznikli literárne útvary: óda (oslavná báseň), elégia (žalospev), idyla(spokojný), publicistické útvary

5. Rozvíjali sa všetky tri literárne druhy, ale poradie sa mení: lyrika, epika, dráma. Dráma ustupuje do úzadia, nahradili ju hry a gladiátorské zápasy.

6. Po prvýkrát sa stretávame s prózou

7. Jazykom sa stala latinčina

8. Polyteizmus

9. Zasväcovali drámy úplne všetkým tokom (Panteon), bolo to lacnejšie a nemuseli sa báť, že sa na nich vykašle zlatý vek Rímskeho umenia – rozhranie tisícročí – Augustus.

10. Do vývoja umenia prenikli mocenské, svetovládne zámery Ríma. Vyvolali vznik nových lit. podsystémov a útvarov. Veľkej popularite sa teší literatúra faktu: životopisy, opisy vojenských ťažení, publicistika, ódy…





POÉZIA

v Publius Vergilius Maro

v Quintus Horacius Flaccus

v Publius Ovidius Naso



VERGILIUS
Aeneas /éneis/

- národný hrdinský epos talianskej literatúry

- nadvezuje na trójsku vojnu

- má 12spevov (12 kníh), 9900 veršov

Autor zobrazuje časť života Aenea, trójskeho hrdinu. Aeneas bol jedným zo synov trójskeho kráľa Priama. Na pokyn bohov opustil aj so svojim otcom, synom a blízkymi horiacu Tróju, tesne pred jej zánikom, aby spolu s nimi našiel novú vlasť. V Tróji zanecháva mŕtvu manželku, cestou mu zahynie otec. Skupina sa plavila 7 rokov, prežijú mnohé nebezpečenstvá a dobrodružstvá. Prežije ťažkosti podobné Odyseovi, až kým sa nedostal k brehom Apeninského polostrova. Najvýznamnejšia sa odohrá v Kartágu, ktorého kráľovná Didóna sa do Aenea zamiluje a ponúkne mu manželstvo. Bohovia mu pripomenú, že má splniť úlohu a uprednostniť národné problémy pred osobnými. Po úmornej plavbe pristanú pri ústi rieky Tiber, kde sa stretnú s národom Latinov.