Povesť Kapitánova dcéra je ľúbostný príbeh. Poľsko: Adam Mickiewicz- napísal Óda na radosť(myšlienky študentského spolku)Tento spolok odhalili a poslali ho do vyhnanstva v Rusku. Tu napísal hist.epos Konrad Wallenrod. Emigroval do Paríža, kde napísal nár.epos Pán Tadeáš. Maďarsko: Sándor Petofi- matka Slovenka. Napísal Víťaz Janko(rozprávka, ľud.slovesnosť) revolučné básne- Obeste kráľov. Ohlasom na revol.hnutie bola ep.skladba Apoštol. Zapôsobil na J.Kráľa a P.O.Hviezdoslava. Česko: Josef Kajetán Tyl- Napísal Fidlovačku,(1.krát Kde domov muj-hymna) Strakonický dudák. K.Hynek Mácha- Písal hist.(Krivoklad) a autobiograf.(Marínka)prózu.Napísal román Cikáni a vrcholom jeho tvorby je skladba Máj. Slovensko: (1830-1850) v30.rokoch sú sedliacke vzbury prejavom feudalizmu. Na čele revol.hnutia stál Lajos Kossuth(vzrastá maď.nacionalizmus a násilná maďarizácia). Toto hnutie hatilo slov.národ. Slov.nár.hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojitého útlaku:národnostného maď.a hosp.rakúskeho. Roku 1289 vznikla na brat.lýceu Spoločnosť česko.slovanská(K.štúr a S.Chalúpka)Uskutočnili aj vychádzku na Devín(24.04.1836), kde prijali symbol.mená(Štúr-Velislav,Hurban-Miloslav). Vláda spol.českoslov.zakázala, tak r.1837 zanikla.Ľ.Štúr sa stal profesorom, no pre vlasteneckú činnosť ho r.1843 odvolali. Jeho prívrženci odišli s ním do Levoče. Vtedy J.Matuška napísal Nad Tatrou sa blýska. V júli r.1843 došlo k dohode o uzákonení spis.jazyka na Hurbanovej fare v Hlbokom.Za základ si zobrali stredoslov.nárečie. Na jar 1843 napísal J.Kráľ v spis.slovenčine báseň Duma bratislavská. Prvou knihou bol 2.ročník almanachu Nitra. Proti uzákoneniu spis.jazyka vystúpil J.Kollár v zborníku Hlasové o potřebe jednoty spis.jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Štúr mu oponoval v článku Hlas proti hlasom a Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo. Charakter: V dielach autorov je láska k vlasti, slovanský humanizmus a ľudová slovesnosť. Karol Kuzmány-odporca klasicizmu, napísal idylický epos Běla, uverejňoval články v časopise Hronka. Román Ladislav je cestopisný, napísal aj hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. Hl.lit.druhom bola lyrika, vznikajú nové žánre, ale aj ponášky na ľud.pieseň a balady. Vznikajú hist.povesti, kratšie prózy zo života. Ľ.Štúr-*1818 v Uhrovci v učit.rod. R.1829 šiel na lýceum do Blavy. Bol členom spol.česko-slov.n Študoval aj v Halle. Potrebu spis.slovenčiny opísal v spise Nárečja slovenskô a potreba písaňja v tomto nárečí(1846).Prejavil sa aj v knihe Náuka rči slovenskej.