Romantizmus a preromantizmus

Koniec 18. a polovica 19.stor. Kapitalistické vzťahy ovládli spoločnosť, proti rozumu sa zdôrazňuje cit. Vznik novej filozofie-idealizmu, považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné., hmotu, bytie za druhé. Sentimentalizmus-filozofický, literárny smer, opiera sa o city. V spoločnosti sa zdôrazňuje jednotlivec, vznik kultu silného jednotlivca. Človek pociťoval osamelosť aupadal do pesimizmu. Princípy romantizmu: literatúra sa chápe ako prostriedok poznania tajomstva života, jeho nástrojom je fantázia. Romantizmus vytvoril nového hrdinu, s ktorým sa autor stotožňuje. Narúšajú sa hranice medzi dreuhmi a žánrami. Umelci nachádzali zdroj v ľudovej slovesnosti. Francúzsko:Jean Jcques Rosseau- chcel uspieť ako hud.skladateľ, ale presadil sa v lit. Napísal rozpravu o nerovnosti, Emil alebo o výchove (otázky výchovy, pedag.román) Júlia alebo nová Heloisa(sentimental.). Viktor Hugo- stúpencom monarchie, členom Francúzskej akadémie. Napísal bás.zbierku Kontemplácie aepic.básne Legenda vekov. Predhovor k dráme Cromwell sa stal manifestom romantizmu(žiada slobodu umenia). Jeho najvýzn.dielom je Chrám matky Božej v Paríži. Vexile napísal román Bedári, neskôr Robotníci a hist.román Deväťdesiattri. Nemecko: Johan Wolfgang Goethe-predstaviteľ hnutia Sturm und Drang. Napísal ódu Prometeus(odpor proti feudal.absolut.) Utrpenie mladého Werthera(milostný trojuhol.,nešťastná láska). Stal sa ministrom. Potom napísal drámy Ifigénia v Tauride, Torquanto Tasso a Egmont. Jeho najvýzn.dielo je verš.dráma Faust. Fridrich Schiller bol vojenským lekárom. Napísal drámu Zbojníci(odpor voči tyranii) meštiansku tragédiu Úklady a láska. Ako profesor Dej.napísal ódu Pieseň na radosť(zhudobnil Bethowen)a drámy Mária Stuartová, Panna Orleánska a Viliam Tell. Heinrich Heine- najrevol.nem.básnik. Napísal zbierku Kniha piesní, kde opisuje mladosť, Obrazy z ciest, satirickú skladbu Nemecko, zimná rozprávka. V Paríži mu vyšla zbierka Časové básne-sociálne. Ako chorý napísal zbierku Romanzero o útrapách. Anglicko: G.G.Byron- Burliváckej povahy. Napísal Childe Haroldova púť, satirickú bás. Skladbu Don Juan, báseň o slobode Chillonský väzeň. Percey Bysshe Shelley- Napísal filozof.drámu Odpútaný Prometeus. Rusko: A.S.Puškin- zo šľachtickej rod., ale odporca cárizmu.Bol vo vyhnanstve na juhu. Napísal tu poémy Kaukazský zajatec a Cigáni, báseň Na Sibír venoval debakristom, tragédie Boris Godunov, Poltava, Medený jazdec opisujú hist.Ruska. Vo verš.románe Eugen Onegin zobrazuje zbyt.človeka.

Povesť Kapitánova dcéra je ľúbostný príbeh. Poľsko: Adam Mickiewicz- napísal Óda na radosť(myšlienky študentského spolku)Tento spolok odhalili a poslali ho do vyhnanstva v Rusku. Tu napísal hist.epos Konrad Wallenrod. Emigroval do Paríža, kde napísal nár.epos Pán Tadeáš. Maďarsko: Sándor Petofi- matka Slovenka. Napísal Víťaz Janko(rozprávka, ľud.slovesnosť) revolučné básne- Obeste kráľov. Ohlasom na revol.hnutie bola ep.skladba Apoštol. Zapôsobil na J.Kráľa a P.O.Hviezdoslava. Česko: Josef Kajetán Tyl- Napísal Fidlovačku,(1.krát Kde domov muj-hymna) Strakonický dudák. K.Hynek Mácha- Písal hist.(Krivoklad) a autobiograf.(Marínka)prózu.Napísal román Cikáni a vrcholom jeho tvorby je skladba Máj. Slovensko: (1830-1850) v30.rokoch sú sedliacke vzbury prejavom feudalizmu. Na čele revol.hnutia stál Lajos Kossuth(vzrastá maď.nacionalizmus a násilná maďarizácia). Toto hnutie hatilo slov.národ. Slov.nár.hnutie sa vyvíjalo v podmienkach dvojitého útlaku:národnostného maď.a hosp.rakúskeho. Roku 1289 vznikla na brat.lýceu Spoločnosť česko.slovanská(K.štúr a S.Chalúpka)Uskutočnili aj vychádzku na Devín(24.04.1836), kde prijali symbol.mená(Štúr-Velislav,Hurban-Miloslav). Vláda spol.českoslov.zakázala, tak r.1837 zanikla.Ľ.Štúr sa stal profesorom, no pre vlasteneckú činnosť ho r.1843 odvolali. Jeho prívrženci odišli s ním do Levoče. Vtedy J.Matuška napísal Nad Tatrou sa blýska. V júli r.1843 došlo k dohode o uzákonení spis.jazyka na Hurbanovej fare v Hlbokom.Za základ si zobrali stredoslov.nárečie. Na jar 1843 napísal J.Kráľ v spis.slovenčine báseň Duma bratislavská. Prvou knihou bol 2.ročník almanachu Nitra. Proti uzákoneniu spis.jazyka vystúpil J.Kollár v zborníku Hlasové o potřebe jednoty spis.jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky. Štúr mu oponoval v článku Hlas proti hlasom a Hodža v knihe Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo. Charakter: V dielach autorov je láska k vlasti, slovanský humanizmus a ľudová slovesnosť. Karol Kuzmány-odporca klasicizmu, napísal idylický epos Běla, uverejňoval články v časopise Hronka. Román Ladislav je cestopisný, napísal aj hymnickú pieseň Kto za pravdu horí. Hl.lit.druhom bola lyrika, vznikajú nové žánre, ale aj ponášky na ľud.pieseň a balady. Vznikajú hist.povesti, kratšie prózy zo života. Ľ.Štúr-*1818 v Uhrovci v učit.rod. R.1829 šiel na lýceum do Blavy. Bol členom spol.česko-slov.n Študoval aj v Halle. Potrebu spis.slovenčiny opísal v spise Nárečja slovenskô a potreba písaňja v tomto nárečí(1846).Prejavil sa aj v knihe Náuka rči slovenskej.

R.1845začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol Tatranský. R.1848sa zišli štúrovci v Lipt.Mikulášia sformulovali Žiadosti slovenského národa(uplatnenie slovenčiny v školách, úradoch...)Vláda to neakcept.a vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorí utiekli do Čiech.V septembri 1848 sa vo Viedni utvorila Slovenská nár.rada, ktorá zorganizovala povstanie proti uhor.vláde, no neúspešne. Posledné roky života prežil Štúr v Modre, zomrel na následky zranenia po poľovačke. Ako študent napísal cyklus básni Dumky večerní. Neskôr báseň Smlúva Slováku. Po smrti vyšli jeho Spevy a piesne a Slovanstvo a svet budúcnosti. Názory na literatúru vyjadril v knihe O národních písnich a povestech slovanských. Samo Chalúpka-*1812 v Hor.Lehote. najstarší štúrovec. Študoval filozofiu a teológiu. Jedným zo zakladateľov Spol.českoslov.Bojoval za slobodu Poliakov, kde bol ranený. Stal sa kňazom. Prvé básne napísal bibl.češtinou, no prešiel na slovenčinu. Písal básne, ponášajúce sa na ľud.piesne(Koníku môj vranný). Jeho básne z časopisov vyšli pod názvom Spevy(napr.Bolo i bude). V básni Likavský väzeň uvažuje Jánošík o svojom osude. Podobná je aj báseň Junák, kde Jánošík bojuje proti pánom.Jánošíkovský motív je aj v básni Kráľohoľská. Boj proti Turkom opísal v básni Boj pri Jelšave. Z týchto čias je aj báseň Turčín Poničan a s tur.vpádmi súvisí aj povesť Branko. Vrchol jeho diela je epická báseň Mor ho!. Janko Kráľ- *1822Lipt.Mikuláš.Bol najrevol.básnik. Bol v kruhu Štúrovej mládeže. Po Štúrovom zosadení napísal báseň Duma bratislavská. V básni Orol opisuje mládenca opúšťajúceho kraj aby mohol bojovať, neskôr napísal báseň Orol vták. Roku 1848 vyzýval ľudí na povstanie proti pánom. Vtedy prednášal aj svoju Krajinskú pieseň. Za buričstvo ho však uveznili v Šahách. Najar prišiel do LM a napísal Jarnú pieseň. Sklamaný neúspechom revolúcie napísal báseň Šahy. Písal aj balady- Zverbovaný, Povesť, Skamenelý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, Pán v tŕní, Kvet, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. Z poézie napísal cyklus básní Dráma sveta, Zloboh, Remeselník, Ovčiar, Sedliak, K prorokom Slovenstva. Aj pár básní s Jánošíkovskou tématikou- Výlomky z Jánošika, Janko, Žobrák.Odpor proti panstvu vyjadril v Zbojníkovej balade. Jeho posledné básne sú Duma slovenská a báseň Slovo.A.Sládkovič-*1820Krupina. Ako domáci učiteľ sa dostal do rodiny Pišlovcov, kde sa zaľúbil do Márie. Tú však vydajú za boháča. Pôsobil ako ev.farár v Radvani. Revolúciu privítal básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti.

1.väčšie dielo je filoz-reflex.báseň Sôvety v rodine Dušanovej.O vlastnom ľúbostnom zážitku hovorí v bás.skladbe Marína. Má 2časti-1.o láske k Márii P. a 2.o láske k vlasti.Po Maríne napísal lyrickoep.skladbu Detvan-5spevov-Martin,Družina,Slatinský jarmok,Vohľady a Lapačka. Vieru v budúcnosť Slovenska vyslovil v Nehaňte ľud môj. Uverejnil aj báseň Milica. K 3.výročiu chorv.hrdinu napísal epickú báseň Gróf Šubič Zrínsky na Sihoti. Neskôr napísal báseň Svätometodiáda a Lipa cyrilometodejská. Jedna z posledných básní bola Čo vy za nič nemáte nás? Ján Botto-*1829Vyšný Skalník. Bol v jednote mládeže slovenskej(j.Francisci)Napísal báseň Orol(zakliatosť Slovenska) báseň K mladosti(burcuje mládež). Na revolúciu reagoval básňami Piesne vojenské a Pochod.Po revolúcii napísal aj 1.baladu-Žltá ľalija, neskôr aj ďalšie- Ctibor,Margita a Besná. Jeho vrcholné dielo ej Smrť Jánošíkova. Skladba má 9spevov, pri kt.je aj lyrický predspev.Jozef Miloslav Hurban-*1817Beckov. Aktívny člen Spoločnosti česko-slovanskej.Stal sa farárom v Hlbokom, na fare sa tu roku 1843konala dohoda. Prejavil sa v časopise Slovenskje Pohladi na vedi, umeňja a literatúru,kt.sa začal vydávať r.1846. V revolučných rokoch(1848-1849)bol agitátor a organizátor. Príchod nových čias privítal básňou Bije zvon slobody,čujte ho národy. Stál na čele ozbrojeného povstania proti uh.rev. Zúčastnil sa aj na Slovanskom zjazde v Prahe. Vo Viedni zorganizoval dobrovoľníkov a postavil sa na stranu cisárskej Viedne. Bol spoluzakladateľ Matice slovenskej. Po vyrovnaní bol väznený za obranu slov.záujmov.Postoj k spol.životu vyjadril v cestopise Prechádzka po povážskom svete a v besedniciach Korytnicke poháriky.Jeho najúspešnejšou prózou je satirická novela Od Silvestra do troch kráľov.-situačná komika.Z histórie sú prózy Svadba krále veľkomoravského a Svätoplukovci. Z čias Mtúša Čáka je povesť Olejkár. Významným dielom je štúdia histórie Slovensko a jeho život literárny. Nedokončený Životopis Ľudovíta Štúra vychádzal v Slov.pohľadoch.