Ladislav Ťažký sa narodil v čiernohronskej obci Čierny Balog. Otec drevorubač, vodca robotníckeho hnutia na Horehroní, v SNP predseda Revolučného národného výboru, činný v KS. Ladislav Ťažký po skončení ľudovej školy, bol élevom vojenského zemepisného ústavu v Bratislave. Študoval kartografiu. Odiaľ ako desiatnik v zálohe narukoval na východný front, na Krym. Po vypuknutí SNP bola vojenská jednotka Ladislava Ťažkého internovaná v Rumunsku. Z tábora sa mu podarilo ujsť, no v severnom Maďarsku ho zatkli maďarskí vojaci a poslali do zajatia v Rakúsku. Tu pracoval na obnove bombardovanej Viedne až do skončenia vojny. Prvý rok po vojne pracoval ako kreslič na technickom oddelení mesta Košíc. V rokoch 1946 - 1948 bol sociálnym referentom na Okresnom národnom výbore v Brezne, potom štyri roky študoval v Prahe na Vysokej škole politických a hospodárskych vied. Po skončení štúdia sa usadil v Bratislave. V rokoch 1952 - 1957 pracoval ako referent na oddelení kultúry ÚV KSS, potom bol tri roky vedeckým ašpirantom Inštitútu spoločenských vied v Prahe. Po zavŕšení štúdia sa niekoľko rokov venoval len literárnej tvorbe. V rokoch 1967 - 1969 pracoval v redakcii denníka Smena, ktorý sa stal najčastejším priestorom na jeho politické vyjadrenia k udalostiam roka 1968, najmä k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Pre tieto postoje a názory ho vylúčili z KSS (1970) a Zväzu spisovateľov (1971) s následným zákazom publikovania, verejnej činnosri, odsúdený (na 20 rokov- 1970 - 1990) vykonávať najnižšie platené práce vzdialené od kultúry, novín a literatúry. Napriek zákazu aj v tom čase bol mimoriadne tvorivo činný. V roku 1973 sa mu podarilo zamestnať ako pracovník Ústredia ľudovej umeleckej výroby, kde zostal až do roku 1979. Tri roky pracoval ako štipendista SLF na VD G-N. Odvtedy sa venije výlučne literárnej a publicistickej tvorbe. Patril medzi blízkych priateľov Alexandra Dubčeka. Po novembri 1989 sa stal čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a členom Predsedníctva Matice slovenskej. V súčasnosti vykonáva čestnú funkciu predsedu Prezídia Matice slovenskej. Dvakrát bol kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky. Ponúkanú kandidatúru však neprijal.
Je významným publicistom a spisovateľom s veľkou morálnou autoritou. Jeho diela boli odmenené najvyššími spisovateľskými, vydavateľskými a štátnymi cenami. Výnimočne si váži Cenu Jozefa Cígera Hronského za literatúru, tzv. "slovenskú nobelovku.