Tú prvú si kúpil za stosemdesiat korún, čo bola polovica otcovho mesačného platu.

Prehľad tvorby

ROMÁNY: Aj v nebi je lúka (1985)
Amenmária (1964)
Evanjelium čatára Matúša (1979) - 2 diely
Kto zabil Ábela? (1991)
Maršalova dcéra (1993)
Pivnica plná vlkov (1969)
Pred potopou (1988)
Samí dobrí vojaci (1964)
Smrť obchádza štadióny (1990)

NOVELY: Dunajské hroby (1964)
Dvanásť zlatých monarchov (1992)
Fantastická Faidra (1991)
Krásna zlatá beštia (2000)
Kŕdeľ divých Adamov (1965)
Pochoval som ho nahého (1970)
Útek z Neresnice (1999)
Vystúpila z obrazu (1998)
Zjavenie Sabíny (1993)

POVIEDKY: Hosť majstra Čerta (1962)
Márie a Magdalény (1983)
Vojenský zbeh (1962)

ESEJE: Literárne vrásky (1996)
Ľudia nie sú anjeli (1998)
Očami pútnika
Ozvena svedomia (1970)
Testament svedomia (1996)
Zastavte palbu!Prosím.. (1997)
Žime s citom v kráse (1997)

DIVADELNÁ HRA: Hriešnica žaluje tmu (1966)


Filozofia tvorby L. Ťažkého

" Ja píšem len o tom, čo dôkladne poznám, alebo z toho
(áno to je presnejšie) čo som zažil na vlastnej koži, čo sa
ma bytostne dotklo, čo som precítil, čo sa usadilo v mojej
duši, čo ma čímsi poznačilo.
Viem, viem, umelec spisovateľ musí vedieť napísať seriál
do televízie aj na objednávku.
Takému majstrovi želám veľa úspechov a trocha mu
budem závidieť.
Ja žiaľ na objednávku tvoriť neviem...
( z knihy Pred potopou )

" Moje knihy sa nerodia ľahko. Každá musí mať svoj základ
v skutočnom príbehu, v pravde, jej postavy existovali,
prežili čosi, čo otriaslo mojím svedomím, dojalo ma a navždy
sa mi vrylo do pamäti.
(na zadnej strane prebalu románu Dvanásť zlatých monarchov)

Charakteristika tvorby L. Ťažkého

Ladislav Ťažký patrí k tým prozaikom, ktorý vstúpili do literatúry v zrelom veku - jeho prvá kniha Vojenský zbeh vyšla roku 1962, na prahu štyridsiatky. Ťažkého tvorba sa rozpadá na dve obdobia, z ktorých prvé je tematicky homogénne (vojna, SNP, kolektivizácia ), druhé v porovnaní s ním tematicky pestrejšie.
V tituloch kních sa často vyskytujú biblické motívy (Divý Adam, Amenmária, Evanjelium čatára Matúša...) Nadpis knihy nie je dielom náhody. V knihe Pred potopou L. Ťažký píše: "Zdvôvodnenie názvu každej knihy by som mohol napísať obšírne, dokonca zaujímavo. Ale naozaj, načo? Spisovateľ nikdy nevolí názvy náhodne, často mu to zaberie veľa tvorivého času. Má názvy pracovné, ale tie sa menia v priebehu práce na knihe. Definitívny názov kniha dostáva až vtedy, keď rukopis odnáša do vydavateľstva. Až tam, kde názov - meno prijmú redaktori- " krstní otcovia ", ktorí ho nie zriedka navrhnú zmeniť, lebo kniha sa nielen vydáva, ale aj predáva, musí mať okrem príťažlivého obsahu aj lákavé meno a príjemný vzhľad, až potom názov - meno zostáva definitívne zapísané v " rodnom liste ", v zmluve o dielo.
Kto by si kúpil napr.