spomedzi civilov.
Skutočnými hrdinami boli obyvatelia podhorských dedín, ktorí partizánov živili a ktorým sa nová spoločnosť neskôr nepekne odvďačila (osud Fedora Peruna).
Rozprávanie malej Dominiky, najmä v závere presahuje hranice jej videnia a stáva sa čoraz viac autorskou záležitosťou.
Lenže Pivnica plná vlkov je dôkazom, že samotná autentickosť zážitku a skúseností nestačí na veľký umelecký výkon.
Na záložke prvého vydania románu autor píše:
" Keby som nebol napísal túto prózu o roľníkovi, nebol bysom celým človekom, lebo nešlo o jedného roľníka, ale o dedinu, o revolúciu na dedine, o zlú praktiku a jej odraz v roľníkovej duši, "
Ťažkého text zobrazuje dedinu, metonymicky zastúpenú rodinou Fedora Peruna, v jej vonkajších prejavoch. Na tejto úrovni sa javí spoločenstvo, prijímajúce vojnu ako nevyhnutné zlo, ktorému sa v záujme prežitia trpne prispôsobuje.
Napriek tomu ľudí neopúšťa vedomie sociálnych a mravných väzieb s kolektívom, preto sú v kritických situáciách schopní hrdinstva (Dominika Perunová).
Postupne sa z rozprávania Fedora Peruna stráca jeho dcéra Dominika, Jej absencia je totožná s absenciou pôvodnej citovej väzby - rozprávača už zaujímajú len veci, bezprostredne spojené s najaktuálnejším problémom jeho životnej situácie.
Spojivom posledných dvoch častí diela je myšlienka reprezentujúca autorov zámer podať pravdivý obraz tabuizovaného problému.
Činiteľom spojitosti Pivnice plnej vlkov je teda idea pravdy, v mene ktorej L. Ťažký dielo napísal.
Významové intencie textu ovplyvňuje pôsobnosť statických a dynamických motívov. Ich protikladnosti zodpovedá kontrast hodnotových systémov, ktorých nositeľom je na jednej strane dedina Perunova Ves, na druhej strane sily, ktoré narúšajú jej zložitý stereotyp. Konkrétne ide o pozíciu pokoja a pohybu, stability a rozvratu, istoty a chaosu, mieru a vojny.
Originálnym momentom románu je, že snaha o pravdivé stvárnenie kľúčových udalostí umožnila spisovateľovi do značnej miery kvalitatívne stotožniť vojnu s procesom násilnej kolektivizácie.
V Pivnici plnej vlkov vidí L. Ťažký vojnu očami druhých. Túto vojnu neprežil, ale predsa ju ako vojak niesol na svojom chrbte.
L. Ť. svojou koncepciou oponoval politickej téze, t. j. posudzovaním SNP ako počiatku národnej a demokratickej revolúcie strategicky zameranej na radikálnu zmenu politického systému. Tým otvoril vojnovej tematike nové, zatiaľ nevyužité možnosti.