Ladislav Ťažký sa narodil v čiernohronskej obci Čierny Balog. Otec drevorubač, vodca robotníckeho hnutia na Horehroní, v SNP predseda Revolučného národného výboru, činný v KS. Ladislav Ťažký po skončení ľudovej školy, bol élevom vojenského zemepisného ústavu v Bratislave. Študoval kartografiu. Odiaľ ako desiatnik v zálohe narukoval na východný front, na Krym. Po vypuknutí SNP bola vojenská jednotka Ladislava Ťažkého internovaná v Rumunsku. Z tábora sa mu podarilo ujsť, no v severnom Maďarsku ho zatkli maďarskí vojaci a poslali do zajatia v Rakúsku. Tu pracoval na obnove bombardovanej Viedne až do skončenia vojny. Prvý rok po vojne pracoval ako kreslič na technickom oddelení mesta Košíc. V rokoch 1946 - 1948 bol sociálnym referentom na Okresnom národnom výbore v Brezne, potom štyri roky študoval v Prahe na Vysokej škole politických a hospodárskych vied. Po skončení štúdia sa usadil v Bratislave. V rokoch 1952 - 1957 pracoval ako referent na oddelení kultúry ÚV KSS, potom bol tri roky vedeckým ašpirantom Inštitútu spoločenských vied v Prahe. Po zavŕšení štúdia sa niekoľko rokov venoval len literárnej tvorbe. V rokoch 1967 - 1969 pracoval v redakcii denníka Smena, ktorý sa stal najčastejším priestorom na jeho politické vyjadrenia k udalostiam roka 1968, najmä k vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie. Pre tieto postoje a názory ho vylúčili z KSS (1970) a Zväzu spisovateľov (1971) s následným zákazom publikovania, verejnej činnosri, odsúdený (na 20 rokov- 1970 - 1990) vykonávať najnižšie platené práce vzdialené od kultúry, novín a literatúry. Napriek zákazu aj v tom čase bol mimoriadne tvorivo činný. V roku 1973 sa mu podarilo zamestnať ako pracovník Ústredia ľudovej umeleckej výroby, kde zostal až do roku 1979. Tri roky pracoval ako štipendista SLF na VD G-N. Odvtedy sa venije výlučne literárnej a publicistickej tvorbe. Patril medzi blízkych priateľov Alexandra Dubčeka. Po novembri 1989 sa stal čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a členom Predsedníctva Matice slovenskej. V súčasnosti vykonáva čestnú funkciu predsedu Prezídia Matice slovenskej. Dvakrát bol kandidátom na prezidenta Slovenskej republiky. Ponúkanú kandidatúru však neprijal.
Je významným publicistom a spisovateľom s veľkou morálnou autoritou. Jeho diela boli odmenené najvyššími spisovateľskými, vydavateľskými a štátnymi cenami. Výnimočne si váži Cenu Jozefa Cígera Hronského za literatúru, tzv. "slovenskú nobelovku.

" Niektoré diela boli preložené do nemčiny, rumunštiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny, slovinčiny.
Ladislav Ťažký sa usadil v Bratislave. Oženil sa, postavil dom a vychoval troch synov.
Rodina bola vždy preňho oporou:
" Rodina mi naďalej zostáva tou základňou, na kto1993rú sa takmer denne vracia
môj duševný a morálny koráb, po úspešných letoch do sveta ducha, kultúry,
umenia i politiky.
( Testament svedomia )
V súčasnosti je stále kultúrne a spoločensky činný a mimoriadne tvorivý. Svoje myšlienky a názory tlmočí v rozhlase, televízii, v tlači a pri osobných kontaktoch so študentmi a mládežou.
Literárny talent Ladislava Ťažkého medzi prvými ocenil literárny kritik a teoretik Alexander Matuška. Čitateľov zaujal svojimi prvými poviedkami a fejtónmi. U rozhlasových poslucháčov zarezonovala jeho hra Runa, za ktorou nasledovali ďaľšie rozhlasové hry Za frontom, No pasaran. Ak by som chcela byť dôsledná, dlho by sa dopĺňala bohatá bibliografia autora. V období, keď mu nevychádzali knihy a nemohol písať do novín,stále tvoril. Písal, redigoval, opravoval, dopĺňal a skracoval. Veril, že každá kniha, ak je dobrá, raz vyjde.
Krédom Ladislava Ťažkého, človeka ohľaduplného a s veľkým srdcom, je neodplácať zlo zlom. Vo chvíľach smútku, nostalgie, keď sa mu nedarí, alebo cíti krivdu, rozveselí sa hraním svojich obľúbených piesní na heligónke.

Tú prvú si kúpil za stosemdesiat korún, čo bola polovica otcovho mesačného platu.

Prehľad tvorby

ROMÁNY: Aj v nebi je lúka (1985)
Amenmária (1964)
Evanjelium čatára Matúša (1979) - 2 diely
Kto zabil Ábela? (1991)
Maršalova dcéra (1993)
Pivnica plná vlkov (1969)
Pred potopou (1988)
Samí dobrí vojaci (1964)
Smrť obchádza štadióny (1990)

NOVELY: Dunajské hroby (1964)
Dvanásť zlatých monarchov (1992)
Fantastická Faidra (1991)
Krásna zlatá beštia (2000)
Kŕdeľ divých Adamov (1965)
Pochoval som ho nahého (1970)
Útek z Neresnice (1999)
Vystúpila z obrazu (1998)
Zjavenie Sabíny (1993)

POVIEDKY: Hosť majstra Čerta (1962)
Márie a Magdalény (1983)
Vojenský zbeh (1962)

ESEJE: Literárne vrásky (1996)
Ľudia nie sú anjeli (1998)
Očami pútnika
Ozvena svedomia (1970)
Testament svedomia (1996)
Zastavte palbu!Prosím.. (1997)
Žime s citom v kráse (1997)

DIVADELNÁ HRA: Hriešnica žaluje tmu (1966)

Filozofia tvorby L. Ťažkého

" Ja píšem len o tom, čo dôkladne poznám, alebo z toho
(áno to je presnejšie) čo som zažil na vlastnej koži, čo sa
ma bytostne dotklo, čo som precítil, čo sa usadilo v mojej
duši, čo ma čímsi poznačilo.
Viem, viem, umelec spisovateľ musí vedieť napísať seriál
do televízie aj na objednávku.
Takému majstrovi želám veľa úspechov a trocha mu
budem závidieť.
Ja žiaľ na objednávku tvoriť neviem...
( z knihy Pred potopou )

" Moje knihy sa nerodia ľahko. Každá musí mať svoj základ
v skutočnom príbehu, v pravde, jej postavy existovali,
prežili čosi, čo otriaslo mojím svedomím, dojalo ma a navždy
sa mi vrylo do pamäti.
(na zadnej strane prebalu románu Dvanásť zlatých monarchov)

Charakteristika tvorby L. Ťažkého

Ladislav Ťažký patrí k tým prozaikom, ktorý vstúpili do literatúry v zrelom veku - jeho prvá kniha Vojenský zbeh vyšla roku 1962, na prahu štyridsiatky. Ťažkého tvorba sa rozpadá na dve obdobia, z ktorých prvé je tematicky homogénne (vojna, SNP, kolektivizácia ), druhé v porovnaní s ním tematicky pestrejšie.
V tituloch kních sa často vyskytujú biblické motívy (Divý Adam, Amenmária, Evanjelium čatára Matúša...) Nadpis knihy nie je dielom náhody. V knihe Pred potopou L. Ťažký píše: "Zdvôvodnenie názvu každej knihy by som mohol napísať obšírne, dokonca zaujímavo. Ale naozaj, načo? Spisovateľ nikdy nevolí názvy náhodne, často mu to zaberie veľa tvorivého času. Má názvy pracovné, ale tie sa menia v priebehu práce na knihe. Definitívny názov kniha dostáva až vtedy, keď rukopis odnáša do vydavateľstva. Až tam, kde názov - meno prijmú redaktori- " krstní otcovia ", ktorí ho nie zriedka navrhnú zmeniť, lebo kniha sa nielen vydáva, ale aj predáva, musí mať okrem príťažlivého obsahu aj lákavé meno a príjemný vzhľad, až potom názov - meno zostáva definitívne zapísané v " rodnom liste ", v zmluve o dielo.
Kto by si kúpil napr.

knihu s názvom Sluha Ján alebo Ján Proletár či Janko Chrobáčik? O tých sa v našej literatúre predsa povedalo už všetko, ale o Lúke v nebi...? (str.21)
Pravda citát už nevysvetľuje podstatu uvedených názvov.
Spisovateľ stavia na realistickej základni, k zobrazovanej problematike má silný citový vzťah.
V prípade Ťažkého prózy ide o zachytenie vnútorných, psychických ľudí, vystavených kritickým, výnimočným situáciám.
Jeho dielo je vyjadrením lásky a úcty k vlastným koreňom. Pripísaním románu Aj v nebi je lúka vyjadril svoj vzťah k otcovi a knihou Márie magdalény (prostredníctvom motta) vzťah k horehronským ženám, za ktorými cítiť jeho matku.
Pre Ťažkého prózu je typické JA- rozprávanie. Alternatívou tohto rozprávačského typu je rozprávač, pôsobiaci v kontexte celého diela ako " moderátor " a spojivo v mozaike rozprávačsky rôznorodých príbehov. JA- rozprávanie je predpokladom a zárukou vyčerpávajúcej sebavýpovede, prameňom autentických informácií o duševnom a citovom prežívaní subjektu. Tento typ rozprávania je najbližší postaveniu a funkcii lyrického subjektu. V Ťažkého knihách ide prevažne o mladých ľudí zasiahnutých neľudským časom v najzraniteľnejšom veku dospievania či ranej dospelosti.
Uvedené vlastnosti sa spájajú s titulmi zo 60. rokov, tematicky zviazanými s druhou svetovou vojnou. Dominuje tu zmyslovosť a emocionalita, rozumový pól funguje akosi druhorado, ako prípadný korektor bezprostredných citových prežívaní.
Autor píše o svojich zážitkoch z frontov východnej a juhovýchodnej Európy a z nemeckých zajateckých táborov v Rakúsku.
Inou autorovou životnou skúsenosťou bola násilná kolektivizácia po r. 1948 ( Pivnica plná vlkov )
Rokmi dochádza v jeho tvorbe k dialektickej vyváženosti individuálneho a všeobecného. Reálna skutočnosť ako východisko tvorby zostáva. Na ploche celého diela cítiť spisovateľovo " čiernobaloctvo " , či lepšie, ako sa sám zvykne ohradiť, "čiernohronstvo" ,ktoré stmeľuje Ťažkého tvorbu do neuzavretého, ale celistvého celku. Čiernohronstvo je hlboko vkorenená, ba geneticky zakódovaná psycho - sociálna črta daná tvrdými podmienkami života v jeho rodnom čierno hronskom údolí.
PRÓZA 60. ROKOV
Ťažkého próza 60.rokov budí dojem kompaktného a umelecky pôsobivého celku. Ide o prózu s vojnovou tematikou. Ťažký poníma vojnu ako zlo.
Téme druhej svetovej vojny sa venuje aj v Pivnici plnej vlkov. Z časového hľadiska ide o spisovateľov príspevok do kontextu povstaleckej prózy. Jeho tvorba obohatila povstaleckú prózu o novú priestorovú dimenziu. Jej príbehy sa väčšinou odohrávajú mimo domáceho prostredia, čo má priamy súvis so situáciou samotného autora, ktorý sa po štúdiu dostal na východný front. Na Slovensko sa vrátil až po oslobodení.

Povstania (SNP) sa pochopiteľne nezúčastnil a pri jeho zobrazení čerpal zo sprostredkovaného materiálu.
Teritórium, po ktorom sa pohybujú Ťažkého postavy, je rozsiahle: rozprestiera sa od Azovského mora cez južnú a juhozápadnú Ukrajinu do Besarábie,odkiaľ cez Rumunsko a Maďarsko do Rakúska a k Dunaju, ba až do Petržalky.
Základným epickým motívom v románoch je cesta,putovanie (ústup, neskôr zle skrývaný útek pod tlakom blížiaceho sa frontu). Ide o typický motív Ťažkého prózy: putoval a utekal Cigán Kalman, potom Matúš Zraz, domov uteká Jozef Zvala...
Motív cesty uzaviera aj prvú časť románu Pivnica plná vlkov, keď sa po vojne Dominika Perunová vyberie do mesta do školy.
L. Ť. sa rovnako nebál rozvinúť aj motív vojenskej lásky, vojnovýchžien, ktoré si vydržiavali aj slovenskí vojaci, pravda tí, ktorí ich dokázali uživiť. Zaiste aj toto bol dôvod, prečo sa Ťažkého próza nedostala do stredoškolských čítaniek.
TVORBA 80. a 90. ROKOV
Na prvý pohľad ide o knihy motivicky pestrejšie sko tie, kde dominovala vojna. Ide však skôr o krok dozadu.
Materiálom pre Ťažkého knihy sa stávajú kontakty so súčasnosťou, častejšie však návraty, t. j. obsah individuálnej a kolektívnej pamäti ľudí z jeho rodného kraja. Ťažkého knihy predstavujú úsilie o vyčerpávajúcu sebavýpoveď.
Kým v minulosti expresívnosť nadpisov zodpovedala zmyslu, atmosfére a výrazu prózy, v knihách mladšieho dáta sa táto významová spojitosť oslabuje, titul je menej funkčný a viac účelový.
Autor vyjadruje v knihách aj citovú väzbu k domovu.
Tiež pôvodnú dominanciu erotickej lásky nahrádzy láska materská. Často dochádza tiež k doklonu tvorby L. Ť. zo štandardu. K takým dielam patrí napr. aj román Pred potopou (1988). V tejto zbierke prozaických útvarov môžme nájsť črtu, poviedku, novelu, rozhovor, báseň, esej, reportáž, denníkový záznam a to všetko zjednotené ústrednou témou - výstavbou vodného diela na Dunaji.
UPLATNENIE ŤAŽKÉHO TVORBY
Ťažkého prozaické dielo našlo aj rozhlasovú interpretáciu v podobe rozhlasových hier (Amenmária, Samí dobrí vojaci, Dunajské hroby a Pivnica plná vlkov). V televízii vznikol podľa jeho scenára film V páse zlomená (1966) a televízny filmový prepis novely Mŕtvy výťah z knižky Pred potopou. Dve filmové poviedky Zbehovia a Dominika sa stali súčasťou trojpoviedkového filmu Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici (1968). Najmä Dominika, napriek všetkému, úspešne tlmočí autorovo posolstvo o hrôze a neľudskosti vojny a násilia.
Samozrejme aj niektoré ďalšie jeho diela našli uplatnenie v televízii, a tak isto aj v divadle.

Rozbor diela

Pivnica plná vlkov je svojím spôsobpm zvláštna kniha. Vyšla roku 1969 a historicky uzatvára krátku a umelecky azda najplodnejšiu etapu v tvorbe L. Ťažkého.
Nemá epický charakter, kompozične je poňatá ako voľná montáž obrazov. Kompozičnú uvoľnenosť a lyrizmus prehlbuje perunovská legenda.

Využíva motív staroslovanského boha Peruna, ktorý v texte prostredníctvom nositeľa tohto mena plynule spája s motívom Krista, ktorého tiež zradili a zapredali vlastní ľudia.
Román sa člení na 6 častí (v kompozícii sa aplikuje postup z románu Amenmária) a tematicky (vojna - kolektivizácia) sa rozpadá na dve knihy, schopné samostatnej existencie (4:2), vyrozprávané dvoma rozprávačmi (I. - IV. a V. - VI. časť). Ďalším spojivom je motív naznačený v názve (pivnica). Jeho zmysel sa napĺňa postupne, v priebehu udalostí oboch relatívne samostatných príbehov.
Iným zjednocujúcim prvkom je prostredie - obec Perunova Ves, dedinská societa a rodina roľníka Fedora Peruna. Obraz roľníka je nesmierne zložitý, lebo je to obraz zeme, práce, duše i mozoľov, je to obraz kolísky i hrobu a napriek tomu obyčajného života.
Cieľom autora je vyniesť na svetlo pravdu, nie ju tajiť.
Perunova Ves - dedina, kde sa odvíja dej románu, je v Slovensku na poliach, v domoch, v srdciach tých, čo aj teraz robia na poli, v srdciach tých čo na poliach robiť nemôžu, nájsť ju možno na Slovensku západnom, strednom, východnom, možno aj v Čechách alebo Ukrajine, v Bulharsku alebo v Juhoslávii, v Maďarsku či v Poľsku.

" Sám neviem s istotou povedať či Fedor Perun som ja, alebo Fedor Perun, jeho myseľ; trápenia tak osvojil, že ich považujem za vlastné, alebo som ovplyvnil rozprávanie Fedora Peruna tak veľmi, že on rozpráva aj za mňa. Sme jedno, rozprávame rovnako. "

Ide o JA - rozprávanie. Rozprávačkou 1. a 4. časti románu ("prvej knihy") je typicky mladý, nezrelý človek, dospievajúca Dominika Perunová. Tragizmus násilnej kolektivizácie vyrozpráva jej otec Fedor Perun.
Dominikino pásmo obsiahlo obdobie predvojnového leta do leta 1945. Napriek tomu časť deja piatej románovej časti má rozsah dvoch dní. Záverečná časť je ešte užšia, sústreďuje sa na jedinú situáciu, odohrávajúcu sa v priebehu niekoľkých hodín, hoci v retrospektíve si rozprávač dovolí hlboký ponor do minulosti.
Dominikino pásmo je výrazom Ťažkého snahy zobraziť SNP bez ideologickej tendenčnosti. Dominika zbavená akýchkoľvek nadosobných záujmov je predpoladom kritického pohľadu na také chúlostivé problémy, ako bola partizánska vojna počas SNP, heroizmus a spravodlivosť partizánov a úlohe civilného obyvateľstva v tejto situácii. Partizánske oddiely boli kolektívmi rôznorodých charakterov, neraz aj takých, ktoré zo situácie ťažili, bezohľadne hrabúc a cynicky nakladajúc s nepriateľmi, domnelými nepriateľmi i možnými nepriateľmi napr.

spomedzi civilov.
Skutočnými hrdinami boli obyvatelia podhorských dedín, ktorí partizánov živili a ktorým sa nová spoločnosť neskôr nepekne odvďačila (osud Fedora Peruna).
Rozprávanie malej Dominiky, najmä v závere presahuje hranice jej videnia a stáva sa čoraz viac autorskou záležitosťou.
Lenže Pivnica plná vlkov je dôkazom, že samotná autentickosť zážitku a skúseností nestačí na veľký umelecký výkon.
Na záložke prvého vydania románu autor píše:
" Keby som nebol napísal túto prózu o roľníkovi, nebol bysom celým človekom, lebo nešlo o jedného roľníka, ale o dedinu, o revolúciu na dedine, o zlú praktiku a jej odraz v roľníkovej duši, "
Ťažkého text zobrazuje dedinu, metonymicky zastúpenú rodinou Fedora Peruna, v jej vonkajších prejavoch. Na tejto úrovni sa javí spoločenstvo, prijímajúce vojnu ako nevyhnutné zlo, ktorému sa v záujme prežitia trpne prispôsobuje.
Napriek tomu ľudí neopúšťa vedomie sociálnych a mravných väzieb s kolektívom, preto sú v kritických situáciách schopní hrdinstva (Dominika Perunová).
Postupne sa z rozprávania Fedora Peruna stráca jeho dcéra Dominika, Jej absencia je totožná s absenciou pôvodnej citovej väzby - rozprávača už zaujímajú len veci, bezprostredne spojené s najaktuálnejším problémom jeho životnej situácie.
Spojivom posledných dvoch častí diela je myšlienka reprezentujúca autorov zámer podať pravdivý obraz tabuizovaného problému.
Činiteľom spojitosti Pivnice plnej vlkov je teda idea pravdy, v mene ktorej L. Ťažký dielo napísal.
Významové intencie textu ovplyvňuje pôsobnosť statických a dynamických motívov. Ich protikladnosti zodpovedá kontrast hodnotových systémov, ktorých nositeľom je na jednej strane dedina Perunova Ves, na druhej strane sily, ktoré narúšajú jej zložitý stereotyp. Konkrétne ide o pozíciu pokoja a pohybu, stability a rozvratu, istoty a chaosu, mieru a vojny.
Originálnym momentom románu je, že snaha o pravdivé stvárnenie kľúčových udalostí umožnila spisovateľovi do značnej miery kvalitatívne stotožniť vojnu s procesom násilnej kolektivizácie.
V Pivnici plnej vlkov vidí L. Ťažký vojnu očami druhých. Túto vojnu neprežil, ale predsa ju ako vojak niesol na svojom chrbte.
L. Ť. svojou koncepciou oponoval politickej téze, t. j. posudzovaním SNP ako počiatku národnej a demokratickej revolúcie strategicky zameranej na radikálnu zmenu politického systému. Tým otvoril vojnovej tematike nové, zatiaľ nevyužité možnosti.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Ladislav Ťažký Pivnica plná vlkov