Úvaha
1. ORIENTÁLNA- sumerská, akkadská, egyptská, hebrejská, indická, čínska
2. ANTICKÁ- grécka, rímska


1. ORIENTÁLNA LITERATÚRA (3.tis. pred nl. – 5.stor. nl.)
Miestom jej vzniku je Mezopotámia – Orient (Blízky východ). Národy: Sumeri a semitský Akkádi.

a) Sumerská literatúra
Epos o Gilgamešovi (3000 r. pred Kr.)
• Najstaršia písomná pamiatka, najstarší starobabylónsky epos
• V roku 1848 najdený pri archeologických vykopávkach, napísany na 12 tabuľkách klinovým písmom
• Autor: neznámy
• Útvar: staroveký hrdinský epos
• Kompozícia: 1. časť- Priateľstvo Gilgameša, 2. časť- Život Gilgameša
• Hlavná postava: Gilgameš - slávny kráľ mesta Uruk (Sumeri), múdry, krásny, silný smrteľník
• Dej: Gilgameš, kráľ mesta Uruk, je krutý k svojim poddaným, ktorí preto požadujú o pomoc bohov. Tí zošlú na zem Enkidua. Enkidu zápasí s Gilgamešom a prekoná ho, potom sa s ním spriatelí. Spoločne zabijú obra Chuvavu, ktorý rozsieva zlo. Gilgameš odmietne lásku bohyne Ištar, ktorá preto zošle na zem nebeského býka. Aj jeho spoločne s Enkiduom zabijú. Enkidu urazí bohyňu, a preto zomiera. Enkidov duch našepká Gilgamešovi, aby putoval za jediným nesmrteľníkom, ktorý prežil potopu- Utanapištinom. Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Gilgameš nezíska nesmrteľnosť, lebo nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí, a keď vyloví z oceánu rastlinu nesmrteľnosti zožerie ju had. Po neúspešnom hľadaní sa vracia do svojho kráľovstva a zmysel života nachádza v práci pre svoj ľud.
• Idea: od kvality života človeka závisí, či sa jeho meno stane nesmrteľným

Epos- veľká epická forma, východiskom sú staroveké mýty, postavami sú nadprirodzené bytosti alebo osoby s výnimočnými schopnosťami, s pomocou bohov konajú zázračné činy.
• kompozícia eposu:
 Propozícia- krátke naznačenie deja
 Invokácia- vzívanie múz alebo bohov
 Enumerácia- výpočet bojovníkov, ich predstavovanie
 Opis boja- autor sa sústredí na hlavnú bitku
 Deus ex machina- zásah bohov do deja
 Opis udalsotí pomocou zázračných prvkov, t.z. bez zásahu bohov
 Epizódy- vedľajšie udalosti
 Peronácia- záver, s dôrazom na poučenie

b) Hebrejská literatúra (1000 pred n.l. – 100)
Najmladšou starovekou literatúrou z Blízkeho východu je hebrejská. Tradovala sa z generácie na generáciu, najmä židovskou náboženskou pospolitosťou. Predstavuje ju najmä Biblia (Písmo Sväté Starého a Nového zákona)
Rozdeľuje sa na dve časti:

• 1.