Staroveká literatúra

Úvaha
1. ORIENTÁLNA- sumerská, akkadská, egyptská, hebrejská, indická, čínska
2. ANTICKÁ- grécka, rímska


1. ORIENTÁLNA LITERATÚRA (3.tis. pred nl. – 5.stor. nl.)
Miestom jej vzniku je Mezopotámia – Orient (Blízky východ). Národy: Sumeri a semitský Akkádi.

a) Sumerská literatúra
Epos o Gilgamešovi (3000 r. pred Kr.)
• Najstaršia písomná pamiatka, najstarší starobabylónsky epos
• V roku 1848 najdený pri archeologických vykopávkach, napísany na 12 tabuľkách klinovým písmom
• Autor: neznámy
• Útvar: staroveký hrdinský epos
• Kompozícia: 1. časť- Priateľstvo Gilgameša, 2. časť- Život Gilgameša
• Hlavná postava: Gilgameš - slávny kráľ mesta Uruk (Sumeri), múdry, krásny, silný smrteľník
• Dej: Gilgameš, kráľ mesta Uruk, je krutý k svojim poddaným, ktorí preto požadujú o pomoc bohov. Tí zošlú na zem Enkidua. Enkidu zápasí s Gilgamešom a prekoná ho, potom sa s ním spriatelí. Spoločne zabijú obra Chuvavu, ktorý rozsieva zlo. Gilgameš odmietne lásku bohyne Ištar, ktorá preto zošle na zem nebeského býka. Aj jeho spoločne s Enkiduom zabijú. Enkidu urazí bohyňu, a preto zomiera. Enkidov duch našepká Gilgamešovi, aby putoval za jediným nesmrteľníkom, ktorý prežil potopu- Utanapištinom. Gilgameš hľadá tajomstvo večného života. Gilgameš nezíska nesmrteľnosť, lebo nevydrží bdieť 6 dní a 7 nocí, a keď vyloví z oceánu rastlinu nesmrteľnosti zožerie ju had. Po neúspešnom hľadaní sa vracia do svojho kráľovstva a zmysel života nachádza v práci pre svoj ľud.
• Idea: od kvality života človeka závisí, či sa jeho meno stane nesmrteľným

Epos- veľká epická forma, východiskom sú staroveké mýty, postavami sú nadprirodzené bytosti alebo osoby s výnimočnými schopnosťami, s pomocou bohov konajú zázračné činy.
• kompozícia eposu:
 Propozícia- krátke naznačenie deja
 Invokácia- vzívanie múz alebo bohov
 Enumerácia- výpočet bojovníkov, ich predstavovanie
 Opis boja- autor sa sústredí na hlavnú bitku
 Deus ex machina- zásah bohov do deja
 Opis udalsotí pomocou zázračných prvkov, t.z. bez zásahu bohov
 Epizódy- vedľajšie udalosti
 Peronácia- záver, s dôrazom na poučenie

b) Hebrejská literatúra (1000 pred n.l. – 100)
Najmladšou starovekou literatúrou z Blízkeho východu je hebrejská. Tradovala sa z generácie na generáciu, najmä židovskou náboženskou pospolitosťou. Predstavuje ju najmä Biblia (Písmo Sväté Starého a Nového zákona)
Rozdeľuje sa na dve časti:

• 1.

časť (1000 pred n.l. - 0) – Starý zákon (45 kníh) – kresťanská a najmä židovská náboženská kniha, pôvodne napísaná v starohebrejčine. Obsahuje Dejiny židovského národa (21 kníh), Mravné a náboženské zásady (7 kníh) a Proroctvá, Pentateuch – 5 kníh Mojžišových (Genesis, Exodus, Leviticus, Numeri, Deuteronomium)
• 2. časť (0 – 100) – Nový zákon (27 kníh) – je najstaršou kresťanskou literárnou pamiatkou. Zaoberá sa životom a učením Ježiša Krista. Pôvodne je napísaná v starogréčtine. Obsahuje 4 evanjelia (Mareka, Matúša, Lukáša a Jána), Skutky apoštolské, Listy apoštolské, Život Krista, Zjavenie svätého Jána (apokalypsa). Od Noaha po potopu sveta (stvorenie sveta, Adam a Eva...). Biblia bola v 4.st.nl. preložená do latinčiny, v 13.st.nl. rozdelená na hlavy kvôli lepšiemu porozumeniu a v 16.st.nl. bola kanonizovaná (stala sa zákonom).

2. ANTICKÁ LITERATÚRA

a) Grécka literatúra (9.st. pred n.l. – 5.st. n.l.)
Najčastejšie útvary: epos, bájka, báj, tragédia, komédia. Charakteristickým znakom gréckej literatúry je osudovosť (nik neujde svojmu osudu). V dielach bývajú väčšinou zastúpení bohovia, ktorí však majú vlastnosti ľudí. Grécke náboženstvo bolo totiž založené na mnohobožstve. Často sa v bájach spomínajú posvätné miesta ako Olymp – sídlo bohov, Parnas – sídlo múz, Delfy – veštiareň.

Báj
• najstaršia podoba ľudovej slovesnosti
• súbor bájí = bájoslovie, mytológia
• rozprávali sa při rozličnývh obradoch, tradovali sa ústne z generácie na generáciu
• grécki dramatici a básnici z nej čerpali námety pre svoje diela
• dej: jednoduchý, pútavý, 1 príbeh= 1 dej. línia, plný udalostí, napätia
• témy: hrdinské činy, vznik prírod. úkazov, potrestanie ľuds. slabostí, vznik ľudstva, rastlinstva, zvierat, láska, život bohov
• hrdina: kladný (Prométeus), záporný (Herodes)
• zásahy bohov do deja: trestajú, pomáhajú, rozhodujú o osude človeka
• motívy: rodičovská láska, vlastenectvo
• termíny prechádzajúce do súčasnosti: Tantalove muky, nájsť Arianinu niť, Damoklov meč, Achillova päta, schizifovská práca
• záver: buď tragický alebo šľachetný
• ponaučenia

Homér- Iliada a Odysea
• dej: platí in medias res- priamo do centra udlaostí, do stredu boja
• epická šírka: obsahuje obšírné odbočenia (opisy výzbroje a boja, nikdy nie človeka), kt.

sa dosahujú epitetami (amplifikačné- rozširujúce prvky) a metaforami (kumulačné- hromadiace prvky)
• retardácia deja: spomalenie až pozastavenie deja
• hádky a zásahy bohov do deja: rozhodujú o osudoch ľudí

Iliada
• Ilias: Ilion = Trója
• Útvar: bojový epos
• Podtitul: Achillov hnev
• Hrdinovia: Achájci (ľud z riek, vedú neustále boje)
• základ deja: vojna medzi Trójou a Spartou
• dej: epos zachytáva posledných 51 dní 10-ročnej vojny s častými retrospektívami, dej sa odvíja od udalosti, keď syn trójskeho kráľa Paris uniesol manželku spartského kráľa Helenu, začína sa vojna, Achilles odmieta bojovať- končí sa v momente zabitia Hektora a vykúpenia jeho tela
• zásahy bohov do deja: boh Apolón pomohol Hektorovi pri boji s Patroklom, Afrodita pomohla Parisovi s Hektorom, Artemis ich zdržala v prístave, Hefaistos- nová zbraň

Odysea
• útvar: dobrodružný epos
• poddtitul: Epos o námorných dobrodružstvách
• hrdina: Odyseus- panovník Itaky (ak ju opustí navráti sa až po 20 rokoch- 10 rokov trójska vojna + 10 rokov putovania)
• Dej: cesty Odysea na sklonku 10. roku po skončení vojny, ktorý sa kvôli nepriazni bohov nemôže 10 rokov vrátiť domov, posledných 40 dní jeho cesty, počas ktorej zažije veľa dobrodružstiev
• Dobrodružstvá:
 Stíha ho hnev Poseidona (boh mora)- vracia ho na more, pretože Odyseus vypichol oko jeho jedinému synovi Kyklópovi
 Ostrov Kanibalov
 Ostrov čarodejnice Kirke
 Ostrov boha vetrov Aiola
 Ostrov Sirén (prilákavali spevom námornikov a potom ich utopili)
 Návrat Odysea domov na Itaku

Tragédia
• Z lat. Tragoédia = capí spev, dytiamb je oslavný spev na počesť boha vína Dionýza- jeho druhovia mu spievali s maskami na hlave v tvare capa
• Najstarší dramatický žáner- 5. stor. p.n.l.
• Hl. znak: boj jednotlivca, prípadne skupiny s nepriateľskymi silami, hrdina v tomto boji zahynie, pretože nie je schopný zvíťaziť nad nepraiteľom, nad nepriazňou osudu
• Hrdina: nadpriemerný človek, ide odvážne za svojím cieľom, nezľakne sa prekážok- z toho vyplývajú sympatie u diváka
• Základ targickosti: konflikt medzi výnimočnou osobnosťou proti kt. stoja vládnuce kruhy alebo vlastný rod
• Osudovosť: veštby, pred ktorými niet úniku ( veštiareň v Delfách)
• Katarzia: očista duše a tela, vnútorné premýšľanie, kt. si vynúti tragický záver
• Kompozícia tragédie:
 Expozícia: úvod do času, prostredia a k postavám
 Kolízia: zápletka, udalosť ovpyvňujúca priebeh deja
 Kríza: časť deja s rozhodujúcou zrážkou medzi postavami
 Peripetia: nečakaný obrat v deji
 Katastrofa: záver, rieši sa konflikt- končí sa smrťou povahovo kladných postáv

Predstavitelia tragédie:
Sofokles- 3 herci, Zbor starcov- komentujú udalosti a posúvajú dej dopredu- napr.Antigona, Kráľ
Oidipus, Elektra
Aischylos- 2 herci- napr.Orestea, Pripútaný Prométeus
Euripides- Napr. Ifigénia na Tauride, Trójanky, Medea

Sofokles- Antigona
• Dej: Po smrti Oidipa sa jeho synovia Polyneikes a Eteokles hádajú o vládu nad
Tébami.Polyneikes bol vyhnaný a obrátil sa proti Tébam. Obaja bratia v bratovražednom boji
umierajú. Nový vládca Kreon pochová Eteokla a Polyneika zakáže pochovať. Sestra Antigona
ho však pochová. Kreon ju odsúdi na smrť – za živa zamurovať, hoci je snúbenicou jeho
syna Heimona. Antigona spácha samovraždu obesením na svojom závoji.

Heimon sa na to
prebodne nožom a manželka Kreóna si tiež vezme život. Kráľ je tak potrestaný. • Hlavná myšlienka:Antigona stojí pred rozhodnutím rešpektovať buď zákony pozemských vládcov, alebo bohov.
• Chrakteristika hl. hrdinky: odvážna, odhodlaná, cieľavedomá, obetavá, spravodlivá, rozhoduje sa samostatne, fyzicky zomiera, ale je morálnou víťazkou
• Kompozícia:
 Expozícia:v prológu sa při príležitosti rozhovoru Antigony a Ismeny dozvedáme o hl. postavách a vzájomnej bratovražde Polyneika a Eteoklesa
 Kolízia: rozkaz Kreóna, kt. zakáže pochovať Polyneika ako zradcu Téb
 Kríza:zrážka medzi Kreónom a Antigonou, kde Antigona prizná svoj čin a je na ňho hrdá, Kreón vydá príkaz ochovať ju zaživa
 Peripetia: príchod veštca, kt. Kreónovi oznámi, že ak nezmení svoje rozhodnutie, tak bohovia zošlú na jeho rodinu pohromu
 Katastrofa: Kreón zmení svoje rozhodnutie, ale neskoro, zomierajú kladné postavy- Antigona sa obesí, Haimon sa prebodne mečom, zomrie aj Euridika

V Sofoklových hrách stíha trest jedincov, ktorí nerešpektujú zákony vlasti, rodiny a bohov. Vinu a trest predurčuje osud.

b) Rímska literatúra (3.st. pred n.l. – 5.st. n.l.)
Rímska literatúra je nepôvodná, napodobňuje grécku literatúru a to v námetoch a žánroch. (Helenizácia Ríma- pogréčťovanie Ríma). Nevzniká z ľud. formy- z toho vyplýva jej orientácia na vyššie spoločenské vrstvy. Začiatky tvoria latinské preklady z gréckej lit., dochádza k opačnému vývinu žánrov ako v Grécku (komédia- tragédia- poézia).
Za zlatý vek rím.lit. sa považuje vláda cisára Augusta, kt. podporoval rozvoj umenia, najmä literatúry. Nastolil ideál Rimana- skromný, pracovitý, čestný, zbožný,vedie obrannú vojnu, vlastné záujmy podriaďuje spoločenským. (rečníctvo- Cicero, filozofia- Epikuros)

Titus Nauccius PLAUTUS
• Autor i režisér komédií (21 zachovaných)
• Diela: Chrastavý vojak, Komédia o hrnci
• Námety: každodenný život
• Dej: odohráva sa v gréc.prostredí,ale s rím. spol. atmosférou

Publius VERGÍLIUS Maro
• Námety: ako jediný čerpá z rod. kraja a života roľníkov
• Diela:
A. Bukoliky- spevy pastierske + alegorické básne
B. Georgiky- spevy roľnícke + Augustove myšlienky: ideál Rimana, ospievanie Itálie
C. Aeneas- národný epos

Aeneas
• Vzor: homérove eposy Ilias a Odysea avšak s tým rozdielom, že zatiaľ, čo Homér opisuje a zachytáva deje, kt. sa odohrali v dávnej minulosti a pre ľudí sa stávajú mýtmi a legendami, Vergílius opisuje minulosť so súčasnými problémamiv spoloč., v kt.

žije = epos súčasný
• Kompozícia: 12 kníh
• Námet: koniec trój. Vojny, kedy legendárny praotec rím. národa začína hľadať novú vlasť
• Ús. Motív: uvedomenie si veľkosti rím. národa a túžba túto veľkosť dosiahnuť, nositeľom je Aeneas, kt. v prvých 6 knihách musí prekonávať prekážky neľútostnej bohyne Junoa jej chránenca Turnusa, až sa napokon Aeneas stáva stelesnením veľkosti rím. národa
• Charakteristika Aenea: zbožný, známy u bohov, smrteľný, charakterizuje sa ako vyhnanec, počúva bohov- nie je hotovou postavou, vyvíja sa v deji
• Vergíliovo psychlogické majstrostvo: na začiatku je unavený a utrápený vojnou za syna a svojich druhov, túži o oddychu a pokoji, nemá chuť žiť, plniť úlohy do budúcna, trpí osobnými útrapami- stratou manželky, vlasti a nešťastnou láskou k Didóne (tá za porušenie príkazu od bohov zomiera), neustále ho prenasleduje bohyňa Juno (chcela zabrániť rozmachu Ríma, chcela zabezpečiť veľkosť Kartága)
• Zlom v deji: po tom, ako sa Aeneovi objaví duvh mŕveho otca, kt. ho zavedie do podsvetia, kde mu ukáže obraz veľkého Ríma, kt. vzíde z Aeneovej krvi- z Aenea sa stáva nový cieľavedomý Riman- zakladá novú ríšu v mieri, ak vojnu, tak len obrannú
• Vergíliov humanizmus v diele:nenávidí vojnu, detailne a naturalisticky opisuje vraždenie, aby sprotivil vojnu aj samotnému čitateľovi- uznáva hrdinstvo iba v obrannej vojne

Samotný epos je oslavou cisára Augusta, potomka Aeneovho rodu a ideálom starorímskych cností.

Quintius HORATIUS Flaccus
„ Ži v tichom ústraní, lebo múdry sa nezúčastňuje na verejnom živote. “
• Dôstojník na strane republikánov
• Musel utiecť z krajiny
• Neskôr sa vracia a pôsobí jako pisár na finančnom úrade
• Ideál šťastného života podľa Horatia: to, čo znásobuje radosť z prítomnej chvíle- všetko, čo radosť a duševný pokoj narúša (honba za majetkom, za titulmi, za prepychom)
• Horatiov humanizmus: zlatá stredná cesta = áno, ale s mierou, vyzýva k nej človeka, k životu sa stavia optimisticky, hovorí, že třeba rozumne užívať radosti života
• Témy: smrť, víno, láska a žena
• Diela:
A. Satyria- bás. Zbierky, výsmech z ľuds. Nedostatkov a slabostí
B. Ódy- 4 knihy, hľadanie priestoru kde žiť a spôsobu jako žiť (v duchu Epikurovej filozofie)
C. Epódy, Listy

Publius OVÍDIUS Naso
• Najmladší z rím. básnikov, ovplyvnili ho búrlivé časy konč. sa rím. republiky a rodiaceho sa cisárstva
• Témy: ľúbostná poézia, príbehy z gréc. a rím.

mytológie, tématika vyhnanstva
• Diela:
A. Lásky- ľúbostné elégie, pohľad na lásku shumorom
B. Ľúbostné listy Heroín, vážny pohľad na lásku, zo strany ženy
C. Médea- stratená tragédia,pokúša sa o väčšie témy, zaznievajú tu väčšinou tragické tóny- pocity ženy, dielo je spracované formou vnút. Monológov
D. Umenie milovať- báseň, kt. spôsobila rozruch, bola zakázaná
E. Lieky proti láske- báseň, podáva rady jako sa zabviť neželanej lásky pokojným štýlom
F. Metamorfózy

Metamorfózy
 Útvar: epická skladba, 250 gréc. a čiastočne rím. báji, sú to vlastne cykly drobných eposov, v kt. sa Ovídius zamýšľa nad ľudským osudom, nad zmyslom života a to s nezvyčajným rozprávačským umením, každá báj má svoju štruktúru, atmosféru, nájdeme v nich pohľad do psychológie postáv, mnoho vnútorných monológov
 Motív: motív premeny, postupuje chronologicky- začína stvorením sveta a človeka, prechádza zlatým, strieborným (rozkvet spoločnosti), medeným a železným vekom (úpadok spoločnosti)
 Záver: symbolická premena Cézara na kométu
 Kompozícia:
a) 6 kníh- hrdinami sú bohovia, kt. majú ľudské vlastnosti, najmä záporné
b) 7. až 11. kniha- mýtické postavy: Daidalos, Ikarus, Pynotaurus
c) posledné 4 knihy- hrdinami sú historické postavy: Cézar
 napr. Metamorfóza Arachna- nezniesla, že dievča z ľudu je lepšie v pradení, atak ju premenila na pavúka


Úvaha
- útvar výkladového slohového postupu, v kt. autor zaujíma postoj k závažnejším spoločenským alebo filozofickým problémom
- prostredníctvom úvahy sa vyjadrujeme a hodnotíme spoločnosť, jej myslenie a konanie
- jej východiskom sú známe poznatky, kt. si autor osvojil štúdium, ale aj životné skúsenosti a bezprostredné zážitky
- autor zaujíma subjektívny postoj, avšak tento postoj musí byť podložený logickými, objektívnymi skutočnosťami
- vyskytuje sa v náučnom štýle (kritika, recenzia), v publicistickom štýle (úvodník, komentár) a v umeleckom štýle, a to v poézii (reflexívna lyrika), v próze a dráme (v reči rozprávača i v reči postavy)
- dochádza k prestupovaniu (hybridizácii) štýlov - náučného, umeleckého, publicistického a prípadne rečníckeho, ale aj iných slohových postupov ako výkladového (rozprávací, opisný)
-typické sú bás. otázky, enumerácia, citáty, nedokončené vety.