Starý zákon má mnoho podobenstiev a príbehov, ktoré sú myslené obrazne a prenesene, stretneme sa tu s mnohými rozprávkovými motívmi => v Starom zákone je veľa zázrakov, neskutočného, nadprirodzeného. Z kristologického hľadiska sa v Starom zákone predpokladá príchod Ježiša Krista, jeho učenie a pôsobenie. Starozákonné príbehy sú popretkávané zostúpeniami Boha a iných nadprirodzených bytostí (anjeli...) medzi ľudí. Z hľadiska estetickej a umeleckej funkcie má Starý zákon väčšiu literárnu hodnotu, čo vyplýva z jeho rozsiahlosti, pretože opisuje historicky dlhšiu dobu ako Nový zákon, z prítomnosti veľ-kého počtu konfliktov a napätia. Starý zákon obsahuje oveľa väčší počet postáv ako Nový zákon. Starý zákon vždy bol a je posvätnou knihou židovského náboženstva. Stal sa základným náboženským prame-ňom židovstva, kresťanstva a čiastočne ovplyvnil aj islam. Jeho motívy inšpirovali najmä európsku literatúru. Na texty starého zákona nadväzujú starozákonné apokryfy = knihy, ktoré neboli prijaté do kánonu a voľné pseudoepigrafy = spisy prispôsobované rôznym biblickým osobám, predkresťanské a ranokresťanské spisy vydávané pod nepravým menom.
Nový zákon sa zaoberá životom Ježiša Krista, jeho narodenia, utrpenia a smrti, históriou prvých kres-ťanských obcí. Ježiš bola postava, ktorá v sebe niesla ľudské aj božské vlastnosti, z čoho vyplýva, že jeho život bol vykreslený ako skutočný a zároveň ako neskutočný. Tá skutočná časť jeho života sú ľudské starosti a radosti a neskutočná časť to sú zázraky, nadprirodzené javy, ktoré nie sú logicky zdôvodniteľné. Nový zákon je zbierka reminiscencií (spomienok) ranokresťanských kázní a poučení, čiastočne aj biografií, pravých i nepravých listov a teologických rozpráv. Nový zákon predstavuje vlastne splnenie všetkých proroctiev predpovedaných v Starom zákone. Nový zákon bol pôvodne písaný v gréčtine a väčšina jeho kníh sa kanonizovala približne na konci 2. storočia n.l..
Nový zákon začína štyrmi záznamami o živote Ježiša Krista na zemi a o jeho obetovaní sa, aby sme my mohli byt spasení. Tieto štyri záznamy napísali štyria rôzni muži, v rôznom čase a pre rôzne skupiny ľudí. Príbeh o Ježišovi rozprávajú rôznymi spôsobmi, ale všetci sa držia rovnakých základných právd. Kniha Skutkov slúži ako záznam udalostí, ktoré nasledovali po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Hovorí o tom, ako Duch Svätý zostúpil k apoštolom, vďaka ktorému hlásali posolstvo evanjelia strateným ľuďom. V tejto knihe sa dočítame aj o tom, ako muži a ženy reagovali na toto posolstvo. Ďalšou časťou Nového zákona je séria listov adresovaná jednotlivcom a kongregáciám Pánovej cirkvi. Tieto listy poskytujú pokyny, ako žiť pre Pána. Učia nás, ako sa môžeme stať takými, akými nás chce mať Boh. Posledná kniha je kniha Jánovho Zjavenia, ktorá rozpráva o sústavnom boji medzi dobrom a zlom, medzi pravdou a klamstvom, medzi Bohom a diablom. Zaoberá sa tým, že ak zostaneme verní Bohu, na konci zvíťazíme. Mnohokrát sa nám možno zdá, že prehrávame tento boj, ale Boh zvíťazí a diabol bude vyhnaný. Je pravdou, že niektoré časti Biblie sú také dômyselné, že dokonca aj najväčší učenci nad nimi žasnú a sú zmätení niektorými výrokmi. Posolstvo o spasení je však také jednoduché, že mu môže rozumieť aj dieťa.