Kniha Rút
Ak je správne predpokladať, že udalosti opísané v Knihe Rút sa podávajú na základe ústnej alebo písomnej tradície z predexilového obdobia, pozorné štúdium spisu privádza k záveru, že jeho literárny druh sa v mnohom podobá vidieckej idyle alebo modernému románu. Autor Knihy majstrovsky rozvádza dej, ktorý sa odohráva na vidieku v čase žatvy a v prostredí, kde sú vo veľkej úcte typické rodinné čnosti. Zdôrazňuje sa, že Boh bohato odmieňa veľkodušnosť, synovskú oddanosť a lásku; všade sa vidí zásah Božej prozreteľnosti. Z literárneho hľadiska je knižočka i napriek jednoduchosti opisovaného deja opravdivým umeleckým dielom.

Kniha kráľov: v Knihe kráľov sa správy o kráľoch podávajú vo forme súhrnných životopisov v chronologickom poradí a údaje sa uvádzajú podľa vopred stanovenej schémy. Cieľom týchto spisov je náboženská úvaha o dejinách monarchie a kritický úsudok o kráľoch vo svetle monoteistickej viery a teológie zmluvy. Boh požehnáva a chráni izraelský a júdsky národ, ak jeho králi s ľudom zavrhujú mod-lárstvo a pohanské kultové miesta, ak sú verní zmluve s Jahvem, ak počúvajú posolstvo prorokov a konajú bohoslužby iba v jeruzalemskom chráme. V prípade nevery a odpadu od monoteizmu ich Boh tresce rôznymi pohromami a vojenskými porážkami. Rozdelenie knihy kráľov:
I. Prvá kniha kráľov:
1. Koniec Dávidovej vlády, Šalamún kráľom
2. Dejiny Izraelského a Judského kráľovstva – prvá časť

II. Druhá Kniha kráľov:
1. Dejiny Izraelského a Judského kráľovstva – druhá časť
2. Dejiny Judského kráľovstva až po babylonské zajatie

Kniha Jób sa usiluje riešiť záhadnú otázku, prečo trpí spravodlivý človek a ako sa má voči dobrému a svätému Bohu správať človek postihnutý telesným alebo duševným utrpením, chorobou, nešťastím a pod. Táto téma sa v Knihe rozoberá umeleckým spôsobom vo forme dialógov trpiaceho Jóba s jeho tromi priateľmi Elífazom, Bildadom a Sófarom o záhade utrpenia a o príčinách všetkého zla, ktoré Jóba stihlo. Podľa názoru starého semitského sveta, ktorého predstaviteľmi sú Jóbovi priatelia, utrpenie a nešťastie sú vždy trestom za hriechy. Proti tomuto vtedy všeobecnému presvedčeniu sa Jób vzpiera a vyhlasuje, že nie je hriešny, takže jeho nešťastie nemožno vysvetliť na základe tézy, že utrpenie je tres-tom za hriechy. Vo svojej sebaobrane sa Jób búri a stavia sa dokonca aj proti samému Bohu

Pieseň piesní – za jej autora sa pokladá izraelský kráľ Šalamún. Táto veľpieseň má v Biblii miesto ako dielo, ktoré bolo napísané, aby ospievalo a vyzdvihlo prirodzenú lásku muža k žene a ženy k mužovi. Či už ide o zbierku samostatných básní, alebo o jednotné ucelené dielo, bezpochyby patrí do lyrického druhu literárnej tvorby. Ako také „neučí“, čiže nepodáva osobitnú „náuku“, ale je skôr umeleckým spra-covaním určitého duševného stavu a citu srdca. Témou tohto spisu je vzájomná láska dvoch mladých ľu-dí, ktorí vrúcne túžia po manželstve.