Biblia

Orientálna hebrejská literatúra
Hebrejská literatúra je najmladšou z literatúr na Blízkom východe. Na rozdiel od ostatnej starovekej orientálnej literatúry, ktorá bola po tisícročia zasypaná pod troskami miest a až v 19. storočí sa ju vedcom podarilo rozlúštiť, zachovala sa stará hebrejská literatúra nepretržitým podaním. Najznámejšie a najvýznamnejšie dielo hebrejskej literatúry je Biblia. Vznikala v rokoch 1600 až 200 p.n.l.. O jej šírenie sa zaslúžila židovská náboženská pospolitosť.

KOMPOZÍCIA BIBLIE:
Delí sa na dve časti: I. Starý zákon a II. Nový zákon. Obidve časti sa delia na knihy historické, ktoré ho-voria o histórii ľudu a celého sveta, poučné hovoria o tom, ako by mali ľudia správne kresťansky žiť a prorocké prostredníctvom prorokov, ktorých ruky pri písaní boli vedené Bohom, nám tlmočia jeho vôľu a posolstvá.

I. Starý zákon (Stará zmluva) – svätá kniha židovského náboženstva predstavuje 46 kníh trojakého druhu:
A) historické (dejepisné) knihy – päť kníh Mojžišových = PENTATEUCH = TÓRA : Kniha Ge-nezis, Kniha Exodus, Kniha Levitikus, Kniha Numeri, Kniha Deuteronómium. Ďalšie historické knihy: Kniha Jozue, Kniha Sudcov, Kniha Rút, Prvá kniha Samuelova, Druhá kniha Samuelova, Prvá kniha krá-ľov, Druhá kniha kráľov, Prvá kniha kroník, Druhá kniha kroník, Kniha Ezdrášova, Kniha Nehemiášova, Kniha Tobiáš, Kniha Judita, Kniha Ester, Prvá kniha Machabejcov, Druhá kniha Machabejcov
B) poučné (vyučujúce) a básnické knihy – Kniha Jób, Kniha Žalmov, Kniha prísloví, Kniha Kazateľ, Pieseň piesní, Kniha Múdrosti, Kniha Sirachovcova
C) prorocké knihy – Kniha Izaiáša, Kniha Jeremiáša, Kniha Náreky, Kniha Barucha, Kniha Ezechiela, Kniha Daniela, Kniha Ozeáša, Kniha Joela, Kniha Ámosa, Kniha Abdiáša, Kniha Jonáša, Kniha Micheá-ša, Kniha Nahuma, Kniha Habakula, Kniha Sofoniáša, Kniha Aggea, Kniha Zachariáša, Kniha Malachiá-ša

II. Nový zákon (Nová zmluva) – kresťanská zbierka biblických kníh pozostáva z 27 kníh:
A) historické (dejepisné) knihy – štyri evanjeliá: Evanjelium podľa Matúša, Evanjelium podľa Mareka, Evanjelium podľa Lukáša, Evanjelium podľa Jána. Skutky apoštolov.
B) poučné (vyučujúce) knihy – štrnásť listov apoštola Pavla: List Rimanom, Prvý list Korinťanom, Druhý list Korinťanom, List Galaťanom, List Efezanom, List Filipanom, List Kolosanom, Prvý list So-lúnčanom, Druhý list Solúnčanom, Prvý list Timotejovi, List Titovi, Druhý list Timotejovi, List Filemó-novi, List Hebrejom. Medzi poučné knihy patrí aj sedem katolíckych listov: Jakubov list, Prvý Petrov list, Druhý Petrov list, Prvý Jánov list, Druhý Jánov list, Tretí Jánov list, Júdov list. Všetky tieto 21 kníh sa označujú ako epištoly.
C) prorocká kniha – Zjavenie sv. Jána = Apokalypsa

Biblia je najrozšírenejšie svetové literárne dielo s prvotne náboženským obsahom, ktoré podáva súhrn starovekého myslenia o svete a postavení človeka v ňom. Biblia sa od dôb svojho vzniku stala historic-kým literárnym prameňom. Celá Biblia je viazaná ako celok, ako jedna kniha, ale v skutočnosti je zložená zo 73 kníh, označovaných ako spisy => Biblia je zbierka niekoľko desiatok samostatných spisov, z ktorých každý je jedinečný a všetky sú formálne aj obsahovo odlišné. Všetky knihy boli napísané v rozpätí asi tisícpäťsto rokov viac ako štyridsiatimi ľuďmi veľmi rôzneho pôvodu a kultúry. Najúžasnej-šou charakteristikou tejto knihy je jej jednotnosť a odkaz. Napriek tomu obrovskému časovému rozpätiu a množstvu jej pisateľov si nikdy neodporuje. Práve pre tento svoj mimoriadny pôvod si Biblia získala je-dinečné miesto vo svetovej literatúre a dostala označenie ako Kniha kníh. Skutočnými autormi biblických spisov boli ľudia vedení Duchom Svätým a ktorí boli Bohom vyvolení, aby napísali všetko, čo svedčí o jeho existencii. Každý autor určitého spisu bol len človekom, ktorý pri písaní využíval svoje vedomosti a skúsenosti. Bol ovplyvnený priestorom a časom, v ktorom žil. A preto jeho jazyk a štýl si zachovávajú originalitu obsahu i formy. Biblia je Bohom vdýchnutá kniha, pretože štyridsať mužov využilo svoje perá nato, aby ju napísali, ale odkaz nevzišiel z ich vlastných myslí. Biblia odpovedá na všetky veľké otázky, nad ktorými ľudia kedy premýšľali, ako napríklad: Odkiaľ som prišiel?, Kam pôjdem?, Prečo som tu?. Odpovedá aj na najväčšiu otázku všetkých čias: Čo mám robiť, aby som bol spasený zo svojich hriechov?

Starý zákon je kanonické dielo židovského náboženstva tvorené knihami napísanými v hebrejčine, sčasti v aramejčine. Jadrom Biblie je Päť kníh Mojžišových, po hebrejsky tóra, po grécky Pentateuch. Starý zákon bol usporiadaný do kánonu koncom 1. storočia n.l.. Zaznamenáva dejiny ľudstva od jeho počiatku, príbeh o stvorení sveta Bohom, vrátane muža a ženy, dejiny Izraelského národa. Píše sa tu o rajskej záhrade Eden, kde mal človek možnosť žiť v úplnej harmónii s Bohom aj s prírodou. Človek však zlyhal a zhrešil proti Bohu tým, že jedol zo zakázaného ovocia. Starý zákon potom zaznamenáva, ako Boh spus-til plán, ako priviesť strateného človeka naspäť k spaseniu a do konečnej rajskej záhrady, ktorou je nebo. Zvolil si Abraháma, muža, ktorý zasvätil svoj život nasledovaniu Boha. Abrahám sa mal stať tým, skrze ktorého prinesie na tento svet Krista, Mesiáša, aby sa stal naším Spasiteľom. Boh dal na istý čas Abrahámovým potomkom osobitný zákon, ktorý ich mal oddeliť od ostatných národov, ktoré žili navôkol. Takto mohol Boh ochraňovať Abrahámove potomstvo. Základnou časťou Starého zákona bolo desatoro prikázaní. Zvyšná časť starého zákona hovorí o pádoch človeka a o trestoch Božích. Miestami hovorí o poslušnosti človeka a o božích požehnaniach, ktoré vzišli z vernosti. Na konci Starého zákona nájdeme prísľuby o príchode Spasiteľa i toho, ktorý mal prísť pred ním, aby mu pripravil cestu.

Starý zákon má mnoho podobenstiev a príbehov, ktoré sú myslené obrazne a prenesene, stretneme sa tu s mnohými rozprávkovými motívmi => v Starom zákone je veľa zázrakov, neskutočného, nadprirodzeného. Z kristologického hľadiska sa v Starom zákone predpokladá príchod Ježiša Krista, jeho učenie a pôsobenie. Starozákonné príbehy sú popretkávané zostúpeniami Boha a iných nadprirodzených bytostí (anjeli...) medzi ľudí. Z hľadiska estetickej a umeleckej funkcie má Starý zákon väčšiu literárnu hodnotu, čo vyplýva z jeho rozsiahlosti, pretože opisuje historicky dlhšiu dobu ako Nový zákon, z prítomnosti veľ-kého počtu konfliktov a napätia. Starý zákon obsahuje oveľa väčší počet postáv ako Nový zákon. Starý zákon vždy bol a je posvätnou knihou židovského náboženstva. Stal sa základným náboženským prame-ňom židovstva, kresťanstva a čiastočne ovplyvnil aj islam. Jeho motívy inšpirovali najmä európsku literatúru. Na texty starého zákona nadväzujú starozákonné apokryfy = knihy, ktoré neboli prijaté do kánonu a voľné pseudoepigrafy = spisy prispôsobované rôznym biblickým osobám, predkresťanské a ranokresťanské spisy vydávané pod nepravým menom.

Nový zákon sa zaoberá životom Ježiša Krista, jeho narodenia, utrpenia a smrti, históriou prvých kres-ťanských obcí. Ježiš bola postava, ktorá v sebe niesla ľudské aj božské vlastnosti, z čoho vyplýva, že jeho život bol vykreslený ako skutočný a zároveň ako neskutočný. Tá skutočná časť jeho života sú ľudské starosti a radosti a neskutočná časť to sú zázraky, nadprirodzené javy, ktoré nie sú logicky zdôvodniteľné. Nový zákon je zbierka reminiscencií (spomienok) ranokresťanských kázní a poučení, čiastočne aj biografií, pravých i nepravých listov a teologických rozpráv. Nový zákon predstavuje vlastne splnenie všetkých proroctiev predpovedaných v Starom zákone. Nový zákon bol pôvodne písaný v gréčtine a väčšina jeho kníh sa kanonizovala približne na konci 2. storočia n.l..

Nový zákon začína štyrmi záznamami o živote Ježiša Krista na zemi a o jeho obetovaní sa, aby sme my mohli byt spasení. Tieto štyri záznamy napísali štyria rôzni muži, v rôznom čase a pre rôzne skupiny ľudí. Príbeh o Ježišovi rozprávajú rôznymi spôsobmi, ale všetci sa držia rovnakých základných právd. Kniha Skutkov slúži ako záznam udalostí, ktoré nasledovali po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Hovorí o tom, ako Duch Svätý zostúpil k apoštolom, vďaka ktorému hlásali posolstvo evanjelia strateným ľuďom. V tejto knihe sa dočítame aj o tom, ako muži a ženy reagovali na toto posolstvo. Ďalšou časťou Nového zákona je séria listov adresovaná jednotlivcom a kongregáciám Pánovej cirkvi. Tieto listy poskytujú pokyny, ako žiť pre Pána. Učia nás, ako sa môžeme stať takými, akými nás chce mať Boh. Posledná kniha je kniha Jánovho Zjavenia, ktorá rozpráva o sústavnom boji medzi dobrom a zlom, medzi pravdou a klamstvom, medzi Bohom a diablom. Zaoberá sa tým, že ak zostaneme verní Bohu, na konci zvíťazíme. Mnohokrát sa nám možno zdá, že prehrávame tento boj, ale Boh zvíťazí a diabol bude vyhnaný. Je pravdou, že niektoré časti Biblie sú také dômyselné, že dokonca aj najväčší učenci nad nimi žasnú a sú zmätení niektorými výrokmi. Posolstvo o spasení je však také jednoduché, že mu môže rozumieť aj dieťa.

Podľa pôvodu Bibliu delíme na knihy:
I. Kanonické – sú to knihy božského pôvodu, ktoré obsahujú Božie slovo, a preto sa označujú ako kánon, čo je súhrn biblických textov uznaných cirkvou.
II. Apokryfické – sú to knihy Biblie, ktoré sú menej známe, pretože sa v Bibliách väčšinou neuvádzajú, ale sú vydávané osobitne ako apokryfy. Apokryfické knihy sú vytvorené ľudskou rukou, a preto neobsahujú čisté Božie slovo, z čoho vyplýva, že nemajú takú hodnotu ako kanonické knihy, a preto ich cirkev nezahrňuje do kánonu pôvodných biblických textov. (apokryf je dielo pochybného autorstva, pochybnej hodnovernosti).

PREKLADY BIBLIE:
Starý zákon bol už v staroveku preložený do gréčtiny, do aramejčiny a sýrčiny. Z latinských prekladov je obzvlášť dôležitý Hieronymov preklad okolo roku 400 n.l.. Martin Luther preložil Bibliu do nemčiny, preklad Kralickej Biblie v rokoch 1579 – 1593.

Najstarší starosloviensky preklad Biblie je od sv. Cyrila a sv. Metoda. V roku 1936 profesor Jozef Rohá-ček preložil Bibliu a bola vydaná ako Svätá Biblia. Nový slovenský autorizovaný preklad Biblie bol vydaný v roku 1979 a prvý ekumenický preklad Nového zákona v roku 1995.

Biblia ešte ani zďaleka neodohrala svoju úlohu. Na svetovom trhu kníh si sústavne drží popredné miesto medzi všetkými knihami, a hoci je preložená do viac ako 1000 jazykov, stále pribúdajú nové preklady. Ale práve jej božský obsah jej dáva cenu a príťažlivosť i budúcnosť, v čom nemá konkurenta. Vie posilniť a vzpružiť vyčerpaného, potešiť zarmúteného a dať aj nádej.

JEDNOTLIVÉ ČASTI BIBLIE:
Genezis je grécko-latinský názov prvej knihy Pentateuchu. Toto je kniha pôvodu neba a zeme. V hebrejskej Biblii sa nazýva podľa prvých slov knihy Berešít = Na počiatku, lebo opisuje začiatky stvoriteľského diela (stvorenie sveta a prvého človeka) a začiatky vyvoleného Božieho ľudu (rozprávanie o patriarchoch). Štruktúra knihy je dosť jednotná. Čo do vonkajšej formy je materiál knihy usporiadaný do desiatich télodót = pôvod, pokolenie, potomstvo, rodopis, z ktorých päť poukazuje na negatívnu stránku a skazonosný vplyv Adamových synov a päť na pozitívne vlastnosti a spásonosné poslanie Izraelových synov. Po opise pôvodu neba a zeme hovorí o zemskom raji Edene, o Adamovom vyvolení a o jeho nepo-slušnosti voči Božiemu zákonu zneužitím života a moci. Rodopisu spravodlivého Noema, v ktorom sa cez potopu zachránilo ľudské pokolenie pred záhubou, zodpovedá rodopis Abrahámovho syna Izáka, v ktorom budú požehnané všetky budúce ľudské pokolenia. Podľa obsahu možno Genezis rozdeliť takto:
I. Predhistória – 1.) stvorenie sveta a človeka, 2.) začiatky ľudstva a prvý hriech, 3.) Kainovi a Setoví potomkovia, 4.) Potopa a Noe, 5.) Od Noema po Abraháma.
II. Obdobie patriarchov – 1.) Abrahám, 2.) Izák, 3.) Jakub, 4.) Jakubovi synovia: Júda a Jozef.


V prvých jedenástich hlavách Genézy sú spracované staré tradície Izraela a okolitých národov starovekého Blízkeho východu o prehistórii ľudstva a o predhistórii vyvoleného národa. Inšpirovaní pisatelia, ktorý zostavili a zredigovali rozprávania prvých hláv Genézy, prepracovali jestvujúce literárne pramene v duchu a vo funkcií tradícií svojho ľudu. Preto sa biblický opis stvorenia a potopy podstatne líši od po-dobných udalostí v staroorientálnych náboženských tradíciách. Podľa Biblie jedine Boh existuje pred akýmkoľvek iným bytím a stvoril, čiže z ničoho vytvoril všetko, čo jestvuje na zemi a vo vesmíre. V prvej časti Genézy sa opisujú počiatky ľudského pokolenia a vyvoleného národa. Na konkrétnych osobách sa tu ukazuje, ako Boh povolal ľudí k spáse, ako ľudia Božiu ponuku spásy odmietli, a tak sa čím ďalej tým viac rútili do záhuby. I keď sa Genezis zaraďuje medzi historické knihy Starého zákona, alebo sa považuje za ich úvod, ona nie je dejepisom v modernom zmysle slova, ale prvou fázou dejín spásy. Nejde tu teda o historické, ale o eminentne náboženské dielo. Boh, ktorý inšpiroval autorov knihy Genezis, nechcel nám podať v presných detailoch informáciu o vzniku sveta a človeka, ani nás nechcel poučiť o exaktnom priebehu histórie patriarchov. Boh chcel opísanými udalosťami v prvom rade poukázať na svoju ponuku spásy a ako nezodpovedne na ňu zareagoval človek. Tým chcel jasne ukázať, že sa rozhodol aj pre hriešnikov, aby boli nositeľmi a prostredníkmi požehnania a spásy.

CIEĽ A TEOLOGICKÝ VÝZNAM GENÉZY:
Kniha Genezis vyzdvihuje predovšetkým, že Boh je stvoriteľom neba a zeme a zvrchovaným pánom celého stvorenia. On mal od počiatku so svetom a s človekom presný spasiteľný plán a tento Boží plán spásy nezmaril ani prvý hriech človeka. Povolaním Abraháma a vyvolením izraelského národa ako nositeľa pravého zjavenia a prisľúbení Boh postupne viedol ľudí k spáse. I keď sú v Genéze niektoré úseky o Bohu antropomorfické, sú všetky, na rozdiel od polyteistických predstáv v náboženstvách starovekého Blízkeho východu, autentickým výrazom viery v jedného Boha, zvrchovaného Pána neba i zeme, ktorý riadi dejiny sveta, najmä osudy izraelského národa, a vedie ho k spáse. Kniha Genezis sa právom nazýva Knihou počiatkov, lebo opisuje počiatok stvorenia, ľudstva, manželstva, hriechu a smrti, počiatok vyvoleného ľudu a počiatok Božích prisľúbení.

BIBLICKÉ TÉMY A PREDOBRAZY V KNIHE GENEZIS:
Kniha Genezis je bohatá na témy a predobrazy, ktoré sa opakujú aj v iných textoch Biblie a ktoré sa stali predmetom neskorších úvah tak židovskej, ako aj kresťanskej tradície. Kniha sa začína rozprávaním o stvorení sveta, ktoré ospevujú žalmy a spomína ho Izaiášovo proroctvo. Adamovo správanie v záhrade Eden sa v Pavlových listoch porovnáva s úlohou Krista. Ďalšími predobrazmi Ježiša Krista sú Ábel, Izák a Melchizedech. Potopa sveta sa v Novom zákone stáva predobrazom kresťanského krstu. Bohatstvo biblických tém a postáv, ktoré pred nami defilujú v prvej knihe Biblie, je dôvodom, pre ktorý sa veriaci všet-kých čias k nej ustavične vracajú, aby sa opätovne presvedčili o dobrote, milosrdenstve a láske Boha voči ľuďom, ktorý aj v dnešných časoch všetko riadi len na dobré, pre šťastie a pre spásu človeka.


Exodus je grécko-latinský názov druhej knihy Pentateuchu, po slovensky východ, odchod, lebo ústred-nou témou spisu je opis odchodu a vyslobodenia Izraelitov z Egypta pod vedením Mojžiša. Kniha Exodus sa často označuje názvom Evanjelium Starého zákona, lebo ako evanjelium aj Exodus ohlasuje dobrú zvesť a spásnom Božom zásahu v prospech trpiaceho ľudu, aby ho vyslobodil a urobil z neho svätý národ. Kniha Exodus sa delí na:
I. Historicko-naratívna časť:
A) Izraeliti v Egypte:
1. Jakubovi potomkovia a ich utláčania
2. Mojžišova mladosť a jeho útek
3. Mojžišovo povolanie a návrat do Egypta
4. Prvé neúspešné rokovanie s faraónom
5. Druhé rokovanie s faraónom, egyptské rany.
B) Východ z Egypta:
1. Zákon o prvorodených
2. Prechod cez Červené more a Mojžišova víťazná pieseň
3. Cesta od Červeného mora k vrchu Sinaj
II. Uzavretie zmluvy a vyhlásenie zákonov na Sinaji:
A) Uzavretie Sinajskej zmluvy:
1. Božia ponuka zmluvy
2. Desatoro prikázaní a zákon o oltári
3.Kniha zmluvy
4. Uzavretie zmluvy
B) Bohoslužobné ustanovenia a nariadenia
C) Odpad ľudu a obnovenie zákona
D) Vykonanie bohoslužobných nariadení

Vyslobodenie z Egypta bol epochálny zvrat, keď Izrael začal existovať ako osobitný národ. Exodus bol pre Izrael výnimočným obdobím, v ktorom vlastnou skúsenosťou nadobudol poznanie o pravom Bohu, o jeho priamych zásahoch do dejín izraelského národa a o jeho dobrote a láske k nemu. Ale všetky tieto životné skúšky a ťažkosti slúžili postupnému dozrievaniu Izraela vo viere v Boha. Izrael pochopil, že Boh zasiahol do jeho dejín, že vypočul náreky ľudu počas útlaku v Egypte, že dokázal zlomiť odpor Egypťa-nov a vyslobodiť ho z otroctva.

Levitikus je grécko-latinský názov tretej knihy Pentateuchu. Je odvodený z toho, že sa v nej uvádzajú predpisy o bohoslužbe a kňazoch z kmeňa Léviho, vyvoleného pre bohoslužbu. Levitikus je zbierka starších i novších zákonov a predpisov. Mnohé z nich pochádzajú ešte z čias putovania Izraelitov na púšti a zachovali s v tradícii a praxi kňazov. Kniha je však dielom viacerých redaktorov, ktorí v priebehu stáročí prispôsobovali zákony, liturgické obrady a sviatky okolnostiam a potrebám času. Knihu možno rozdeliť na tieto časti:
I. Tóra obiet: zákona o obetách a obradoch pri nich
A) Zákony o obetách pre ľud
B) Zákony o obetách pre kňazov
II. Zákony o ustanovení kňazov
III. Tóra čistoty: predpisy o zákonnej (levitskej) čistote
IV. Rituál výročného Dňa zmierení
V. Kódex (tóra) svätosti: zákon o svätosti
VI. Dodatok: predpisy o sľuboch a desiatkoch


TEOLOGICKÝ VÝZNAM KNIHY – Levitikus je u dnešných kresťanov možno najmenej čítanou knihou Starého zákona. Je to predovšetkým asi preto, že čítanie tohto spisu nie je ľahké, lebo jeho štýl je zväčša monotónny, unavujúci a jeho obsah dosť nezáživný. Často sa v ňom používajú niektoré starozákonné postavy, ktoré sú pre moderného človeka záhadné a nezrozumiteľné. Okrem toho sa u čitateľa predpokladá alebo vyžaduje určitá znalosť hebrejskej mentality a náboženských ustanovizní izraelského ľudu. V celej knihe Levitikus Boh dáva svojmu národu ustanovenia a príkazy, aby každý, kto ich zachová, bol z nich živý. Pojem svätosť je jeden zo základných a hlavných objavov knihy Levitikus a Starého zákona vôbec.

Numeri je latinský názov štvrtej knihy Pentateuchu, ktorý dostala preto, že sa v nej dvakrát spomína sčítanie Izraelitov. V hebrejskej Biblii sa táto kniha nazýva Bernidbar, lebo podáva veľmi živý opis udalostí z putovania Izraelitov po púšti od vrchu Sinaj až po hranice zasľúbenej zeme. Kniha Numeri pokračuje v opise udalostí na ceste Izraelitov z egyptského otroctva na slobodu, ktorý sa začal v Knihe Exodus a prerušila ho Kniha Levitikus. Podáva informácie o organizácii vyvoleného ľudu a jeho výchove k samo-statnému náboženskému a občianskemu životu. Poukazuje na spasiteľné skutky a zásahy, ktoré vykonal Boh prostredníctvom Mojžiša v počiatočných dejinách Izraela, ale aj na zúfalý zápas ľudu s ťažkosťami života na púšti. Tento tvrdý životný zápas často viedol k vzbure proti Mojžišovi a proti samému Bohu. Kniha Numeri opisuje Boží ľud v jeho plnej ľudskej realite, teda s prejavmi jeho dôvery i nevery, hrdin-stva i slabosti, šľachetnosti i zloby. Štruktúra spisu je vymedzená zemepisným rámcom opísaných udalostí, ktoré sa odohrali počas putovania Izraelitov na púšti. Sinaj, Kádeš a Moabské stepi sú tri hlavné míľniky na tejto ceste. Kniha sa delí na:
I. Príprava na odchod spod vrchu Sinaj:
A) Sčítanie a organizácia ľudu
B) Čistota tábora a ľudu
C) Kultová príprava na odchod od vrchu Sinaj
II. Cesta od vrchu Sinaj k Jordánu:
A) Príhody počas cesty po púšti
1. Odchod od vrchu Sinaj
2. Vzbura ľudu v Tabere, Mojžiš a sedemdesiat starších
3. Áron a Mária sa priečia Mojžišovi
4. Výskumná cesta vyzvedačov do Kanaánu
5. Nová vzbura ľudu
B) Rôzne kultovorituálne ustanovenia
C) Cesta do Kádeša až k Moabským stepiam
III. Udalosti na Moabských stepiach
A) Modloslužba Izraelitov

TEOLOGICKÝ VÝZNAM KNIHY NUMERI
Ústrednou témou knihy je pojem Izraelská pospolitosť na pochode do zasľúbenej zeme. Je to pospolitosť, ktorá pochádza od patriarchov a ktorá – vyslobodená z egyptského otroctva – uzavrela zmluvu so svojím Bohom na Sinaji a dostala od neho zákony, ktoré mali od toho času riadiť celú jej existenciu.


Deuteronómium je grécko-latinský názov piatej knihy Pentateuchu. Kniha sa predstavuje ako zbierka rečí, v ktorých Mojžiš na konci putovania Izraelitov po púšti a pred ich vstupom do zasľúbenej zeme pripomínal ľudu Božie nariadenia a zákony. Dnešná forma spisu je výsledkom dlhého a komplikovaného redakčného procesu. Túto knihu možno pokladať za jednu z prvých teologických syntéz v Izraeli. Knihu Deuteronómium možno rozdeliť na tieto časti:
I. Prvá Mojžišova reč
II. Druhá Mojžišova reč – prvá časť
III. Deuteronomický kódex
IV. Druhá Mojžišova reč – druhá časť
V. Tretia Mojžišova reč
VI. Mojžišov koniec
1. Mojžišova smrť

Kniha Jozue je starozákonný spis nazvaný podľa Jozueho, ktorý sa po Mojžišovej smrti stal vodcom Izraela. Rozdelenie knihy:
I. Obsadenie Kanaánu
II. Rozdelenie Kanaánu

Kniha Sudcov je predovšetkým dielo, ktoré vzniklo z Izraelovej viery. Už najstaršie texty tohto spisu, ako je „Debórina pieseň“, vedú k presvedčeniu: Izraelov Boh je oporou svojho ľudu v ťažkých chvíľach jeho existencie. Táto náboženská skúsenosť sa v Knihe potvrdzuje tým, že sa výrazne poukazuje na slabosť Izraela. Rozprávania v Knihe sudcov majú pragmaticko-náboženskú funkciu, čiže ilustrujú základný pojem Božej spravodlivosti v súvislosti s hriechom neverného izraelského ľudu. Národy, ktoré sa v Knihe sudcov postupne spomínajú ako nepriatelia a utláčatelia Izraela, sú: Edomčania, Moabčania, Kanaánčania, Midiánčania [Madiánčania], Amalekiti, Ammončania [Amončania] a Filištínci.


Kniha Rút
Ak je správne predpokladať, že udalosti opísané v Knihe Rút sa podávajú na základe ústnej alebo písomnej tradície z predexilového obdobia, pozorné štúdium spisu privádza k záveru, že jeho literárny druh sa v mnohom podobá vidieckej idyle alebo modernému románu. Autor Knihy majstrovsky rozvádza dej, ktorý sa odohráva na vidieku v čase žatvy a v prostredí, kde sú vo veľkej úcte typické rodinné čnosti. Zdôrazňuje sa, že Boh bohato odmieňa veľkodušnosť, synovskú oddanosť a lásku; všade sa vidí zásah Božej prozreteľnosti. Z literárneho hľadiska je knižočka i napriek jednoduchosti opisovaného deja opravdivým umeleckým dielom.

Kniha kráľov: v Knihe kráľov sa správy o kráľoch podávajú vo forme súhrnných životopisov v chronologickom poradí a údaje sa uvádzajú podľa vopred stanovenej schémy. Cieľom týchto spisov je náboženská úvaha o dejinách monarchie a kritický úsudok o kráľoch vo svetle monoteistickej viery a teológie zmluvy. Boh požehnáva a chráni izraelský a júdsky národ, ak jeho králi s ľudom zavrhujú mod-lárstvo a pohanské kultové miesta, ak sú verní zmluve s Jahvem, ak počúvajú posolstvo prorokov a konajú bohoslužby iba v jeruzalemskom chráme. V prípade nevery a odpadu od monoteizmu ich Boh tresce rôznymi pohromami a vojenskými porážkami. Rozdelenie knihy kráľov:
I. Prvá kniha kráľov:
1. Koniec Dávidovej vlády, Šalamún kráľom
2. Dejiny Izraelského a Judského kráľovstva – prvá časť

II. Druhá Kniha kráľov:
1. Dejiny Izraelského a Judského kráľovstva – druhá časť
2. Dejiny Judského kráľovstva až po babylonské zajatie

Kniha Jób sa usiluje riešiť záhadnú otázku, prečo trpí spravodlivý človek a ako sa má voči dobrému a svätému Bohu správať človek postihnutý telesným alebo duševným utrpením, chorobou, nešťastím a pod. Táto téma sa v Knihe rozoberá umeleckým spôsobom vo forme dialógov trpiaceho Jóba s jeho tromi priateľmi Elífazom, Bildadom a Sófarom o záhade utrpenia a o príčinách všetkého zla, ktoré Jóba stihlo. Podľa názoru starého semitského sveta, ktorého predstaviteľmi sú Jóbovi priatelia, utrpenie a nešťastie sú vždy trestom za hriechy. Proti tomuto vtedy všeobecnému presvedčeniu sa Jób vzpiera a vyhlasuje, že nie je hriešny, takže jeho nešťastie nemožno vysvetliť na základe tézy, že utrpenie je tres-tom za hriechy. Vo svojej sebaobrane sa Jób búri a stavia sa dokonca aj proti samému Bohu

Pieseň piesní – za jej autora sa pokladá izraelský kráľ Šalamún. Táto veľpieseň má v Biblii miesto ako dielo, ktoré bolo napísané, aby ospievalo a vyzdvihlo prirodzenú lásku muža k žene a ženy k mužovi. Či už ide o zbierku samostatných básní, alebo o jednotné ucelené dielo, bezpochyby patrí do lyrického druhu literárnej tvorby. Ako také „neučí“, čiže nepodáva osobitnú „náuku“, ale je skôr umeleckým spra-covaním určitého duševného stavu a citu srdca. Témou tohto spisu je vzájomná láska dvoch mladých ľu-dí, ktorí vrúcne túžia po manželstve.


Evanjelium podľa Matúša – podľa cirkevnej tradície sa dnešné prvé evanjelium pripisuje Matúšovi. Rozdelenie Matúšovho evanjelia:
I. Úvodná časť:
1. Ježišov pôvod a detstvo
2. Príprava na Ježišovo účinkovanie
II. Ježišovo účinkovanie v Galilei:
1. Ježišovo vystúpenie a povolanie učeníkov
2. Ježišovo posolstvo – reč na vrchu
3. Ježišove činy – desať zázrakov
4. Vyslanie a poúčanie Dvanástich – mená dvanástich apoštolov: 1. Šimon, zvaný Peter, a jeho brat 2. Ondrej, 3. Jakub Zebedejov a jeho brat 4. Ján, 5. Filip a 6. Bartolomej, 7. Tomáš a mýtnik 8. Matúš, 9. Jakub Alfejov a 10. Tadeáš, 11. Šimon Kananejský a 12. Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.
5. Ježišov boj proti nevere Židov
6. Tajomstvo nebeského kráľovstva – sedem podobenstiev
7. Odmietnutie Ježiša Nazaretmi
III. Ježiš na cestách:
1. Cesty v Galilei a v okolitých krajoch
2. Spoločenské ponaučenia
3. Ježiš na ceste do Jeruzalema
IV. Ježišovo účinkovanie a umučenie v Jeruzaleme
1. Ježišove mesiášske činy
2. Ježišovo mesiášske učenie – päť sporov s protivníkmi
3. Reč proti farizejom (pokrytcom) a zákonníkom
4.Eschatologická reč
5. Ježišovo umučenie
a) Predchádzajúce udalosti
b) Ježiš pred veľzradou zo strany Judáša
c) Ježiš pred Ponciom Pilátom
d) Ježišovo utrpenie a smrť
V. Záverečná časť – prázdny hrob a zjavenie sa Vzkrieseného

Evanjelium podľa Matúša – Matúš vidí v Ježišovi Mesiáša. Podľa neho bol Ježišov príchod predpovedaný v písmach. Hovorí o živote Ježiša od jeho narodenia po smrť a zmŕtvychvstanie, o vraždení novoroden-cov, úteku do Egypta. Často cituje židovskú Bibliu.

Evanjelium podľa Mareka možno rozdeliť na tri hlavné časti:
I. Ježišovo účinkovanie v Galilei
1. Zázračné uzdravenia v Kafarnaume a na okolí
2. Príhody a spory s farizejmi a zákonníkmi
3. Podobenstvá a zázraky pri Genezaretskom jazere
II. Ježiš na cestách v Galilei, v okolitých krajoch a na ceste do Jeruzalema
1. Poúčanie učeníkov a ich nechápavosť
2. Predpovede o utrpení a formácia učeníkov
3. Ježiš na ceste do Jeruzalema
III. Ježišovo účinkovanie a umučenie v Jeruzaleme
1. Ježišove mesiášske činy
2. Ježišovo mesiášske učenie – päť sporov s protivníkmi
3. Eschatologická reč
4. Ježišovo umučenie:
a) Predchádzajúce udalosti
b) Ježiš pred veľradou
c) Ježiš pred Ponciom Pilátom
d) Ježišovo utrpenie a smrť
IV. Záver: Správa o prázdnom hrobe a veľkonočnom posolstve


Z literárneho hľadiska sa Markovo evanjelium vyznačuje jednoduchým názorným štýlom, rečou oplývajúcou semitizmami a latinizmami a jednoduchou vetnou skladbou. Prevláda v ňom para taxa = jednoduché vety sa uvádzajú zväčša spojkami a, i, a potom. V evanjeliu dáva prednosť priamej reči. Marek často používa historický prézent. Z obsahovej stránky Marekovo evanjelium sa vyznačuje tým, že v ňom pre-vládajú Ježišove činy, kým jeho reči ustupujú do úzadia. Evanjelium podľa Mareka je najkratšie a pravdepodobne najstaršie evanjelium. Marek tu zachytil len základné nevyhnutné fakty. Sú tu veľmi dobre zobrazené Ježišove problémy a nepochopenie zo strany jeho učeníkov. Toto evanjelium sa začína Ježišovým krstom a končí sa zjavením Ježiša Krista dvom Máriám v hrobe.

Evanjelium podľa Lukáša – Lukáš je jediný z evanjelistov, ktorý na spôsob starovekých spisovateľov a dejepiscov uvádza svoje dielo prológom, napísaným v klasickej gréčtine. Zmieňuje sa v ňom o písomných a ústnych prameňoch, o očitých svedkoch, ktorých správy pozorne preštudoval, kriticky zhodnotil a redakčne spracoval. Základným prameňom Lukášovho evanjelia bolo Marekovo evanjelium.
Rozdelenie evanjelia:
I. Úvodná časť:
1. Zvestovanie, narodenie a detstvo Jána Krstiteľa a Ježiša Krista
2. Príprava Ježišovej činnosti
II. Ježišovo účinkovanie v Galilei:
1. Ježišovo vystúpenie a účinkovanie v Galilei
2. Ježiš a jeho protivníci – päť sporov
3. Ježišovo posolstvo – reč na rovine
4. Ježišove zázraky a výroky
III. Ježišovo účinkovanie a umučenie v Jeruzaleme:
1. Ježišovo účinkovanie v Jeruzaleme:
a) Ježišove mesiášske činy
b) Ježišovo mesiášske učenie
c) Eschatologická reč
2. Ježišovo umučenie:
a) Predchádzajúce udalosti
b) Ježiš pred veľzradou
c) Ježiš pred Ponciom Pilátom
d) Ježišovo utrpenie, smrť a pochovanie
IV. Záverečná časť:
1. Ženy pri prázdnom hrobe a anjelovo posolstvo
2. Ježiš sa zjavuje emauzským učeníkom
3. Ježiš sa zjavuje apoštolom – jeho posledné ponaučenia
4. Nanebovstúpenie

TEOLOGICKÝ VÝZNAM EVANJELIA: K teologickým stránkam Lukášovho evanjelia patrí predovšetkým to, že Ježišov život nechápe ako posledné obdobie času, ale ako „stred času“ medzi „časom Izraela“ a „časom cirkvi“, ktorý sa v skutkoch apoštolov predstavuje ako „čas poslania“. Lukáš predstavuje Ježiša ako záchrancu stratených, zástancu chudobných a sociálne opovrhovaných.
Evanjelium podľa Lukáša je prvé z jeho diel. Tvorí históriu viery od narodenia Jána Krstiteľa až po káza-nie apoštola Pavla v Ríme. Lukáš sa snažil zachovať historické udalosti. Poslanie evanjelia je adresované v prvom rade pohanom – potláča špecifické židovské aspekty Ježišovho života a učenia. Hlavnou témou je Božie zľutovanie a odpustenie pomocou Ježiša – otvorenie cesty k spaseniu ľudu. Ako jediný sa podrobnejšie zaoberá narodením Jána Krstiteľa.


Evanjelium podľa Jána – Ján bol synom galilejského rybára Zebedeja, jeho matka sa volala Salome. Ježiš ho spolu s jeho bratom Jakubom povolal medzi prvými za učeníka. Jánovo evanjelium rozdeľujeme:
I. Ježiš sa zjavuje svetu svojimi zázrakmi a rečami:
1. Začiatky Ježišovho zvestovania
2. Ježišov boj proti nevere Židov v Galilei
3. Vrchol Ježišovho sebazjavenia a sporu so Židmi
II. Ježiš sa zjavuje ako Mesiáš v utrpení, v smrti a vo víťazstve nad ňou:
1. Ježiš sa lúči so svojimi učeníkmi
2. Ježišov návrat k otcovi
3. Zjavenia zmŕtvychvstalého Ježiša a záverečné slová evanjelistu

Dodatok: Ježiš sa zjavuje pri Tiberiadskom jazere a záverečné slová Jána ako redaktora evanjelia.

Na rozdiel od ostatných evanjelií, ktoré predstavujú Ježišovu činnosť v rámci jedného roka (jedna Veľká noc, jedna cesta do Jeruzalema a hlavné účinkovanie v Galilei), Jánovo evanjelium ju rozvrhuje na tri roky. Ježišove zázraky a reči sa v ňom rozvádzajú obšírnejšie a sú navzájom úzko späté :zázračné rozmnoženie chlebov, uzdravenie slepého od narodenia a vzkriesenie Lazára, kde evanjelista komentuje zázraky teologickými úvahami. Namiesto správ o Ježišovom detstve Ján kladie na začiatok svojho evanjelia prológ s hlbokou úvahou o Logose (Slove) a o jeho preexistencii a inkarnácii. Príznačnou črtou Jánovho evanjelia je dramatickosť, s ktorou predstavuje reakciu a nepriateľský posotoj Židov voči Ježišovmu seba zjaveniu už hneď od začiatku.
Evanjelium podľa Jána – Ján bol najsympatickejší evanjelista. Prvá časť evanjelia obsahuje šesť dlhých kázní ,ktoré vysvetľujú šesť zázrakov. Zvyšok evanjelia zobrazuje Ježiša ako návštevníka Jeruzalema.

Skutky apoštolov – pojednávajú o rozširovaní Ježišovho učenia. Ide o pokračovanie Lukášovho diela. Opisujú sa tu najmä osudy apoštola Pavla. Lukáš Skutkami apoštolov pokračuje vo svojom evanjeliu a opísané udalosti predstavuje ako „čas Cirkvi“. Vyjadruje to slovami, ktoré Ježiš povedal svojim apoštolom pred vystúpením do neba: „... budete mi svedkami až po samý kraj zeme“. Svojím spisom sleduje v prvom rade teologický, nie historický cieľ. Nemieni písať historické dielo alebo reportáž o vtedajších udalostiach a ich následkoch. Skutky sú skôr názornou „teológiou cesty“, ktorou šla Cirkev od malej poveľkonočnej skupinky učeníkov v Jeruzaleme až po činnosť apoštola Pavla v hlavnom meste Rímskej ríše. Slovom, teologická motivácia Skutkov má soteriologický, ekleziologický, misionársky a pastoračný ráz.

Poučné knihy Nového zákona – listy hovoria o kontakte apoštolov s prvými cirkvami = List Rima-nom, Korinťanom....



Zjavenie apoštola Jána je v poradí posledná kniha Biblie a jediný prorocký spis Nového zákona, ktorý má v gréckych rukopisoch názov Jánova Apokalypsa. V slovenčine sa používajú názvy Zjavenie apoštola Jána, Kniha zjavenia alebo Apokalypsa. Rozdelenie knihy:
I. Prorocká časť: videnie a listy siedmim maloázijským cirkvám
II. Apokalyptická časť: videnie o posledných udalostiach a o novom svete:
1. Úvodné videnie Boha a Baránka
2. Sedem pečatí a sedem poľníc
3. Boj satana proti Božiemu ľudu
4. Súd nad ľudstvom nepriateľským Bohu, sedem čiaš a Kristovo konečné víťazstvo
5. Nový Boží svet a nebeský Jeruzalem

Prorocká kniha Nového zákona – Zjavenie sv. Jána = Apokalypsa hovorí o tom, čo apoštol Ján videl a prežil vo vyhnanstve na ostrove Patmos. Má výnimočný vízionársky charakter. Ide o príbeh posledných dní ľudstva a začiatku Božieho kráľovstva.

BIBLIA AKO HISTORICKÝ LITERÁRNY PRAMEŇ – FRAZEOLOGICKÉ JEDNOTKY SÚVISIACE S BIBLIOU = BIBLIZMY:

Tvári sa akoby mal Krista sňať z kríža – má urobiť niečo, do čoho sa mu nechce
Niečo vyzerá ako v Babylone – vyzerá to zmätene
Byť farizejom – byť pokrytcom
Mať tŕňovú korunu – trpieť
Byť samaritán – byť milosrdný
Mať Kristove roky – mať 33 rokov
Prežívať Kalváriu – prežívať utrpenie, trápenie
Uctievanie zlatého teľaťa – uctievanie falošných hodnôt
Jóbova zvesť – zlé správy
Lótova žena – zvedavá a maloverná
Sodoma a Gomora – smetište hriechov, nemravné a neslušné miesto, kde sa nedodržiavajú zákony
Dávid a Goliáš – nezáleží na sile, ale na rozume
Zakázané ovocie chutí najlepšie – človek robí najradšej to, čo má zakázané
Mať Adamovo rúcho – byť nahý
Mať Evino rúcho – byť nahý
Mať tridsať strieborných – mať hodnotu, za ktorú ste niekoho zradili
Byť Judášom – byť zradcom, neúprimným a falošným
Byť Kainom – byť vrahom príbuzného (napr.: brata) zo závisti voči nemu
Mať Kainovo znamenie – mať v rukách krv svojho brata, bratovrah
Neveriaci Tomáš – človek, ktorý neverí, kým sa sám nepresvedčí
Holubica – symbol nádeje
Noemova archa – symbol záchrany ľudstva