Záver:
Remarque v "Troch kamarátoch" stvárnil agóniu Nemeckej republiky, nástup fašizmu, spolu s jeho demagógiou a podlosť. Aj v tomto ponurom ovzduší smrteľného zápasu je láska Roberta a Pat, napriek všetkej dočastnosti a láska nežná, obetavá a tragická. Pat, tak ako aj Robert je typické stratené dieťa svojich čias, sirota z "dobrej rodiny" odsúdená po vojne na doslovný "výpredaj" svojej bývalej existencie, rovnako málo zakotvená v triede, z ktorej vyšla ako Robert, navyše smrteľne chorá. Je to okrem iného stvárnenie hrdinského zápasu so smrťou. Tak ako vo väčšine Remarquových diel, postavy končia tragicky. Aj napriek celkovo ponurému deju je kniha, podľa môjho názoru, písana veselším tónom. Hoci je Róbertovi jasné, že Pat je smrteľné chorá, teší sa z drobností a nadchádzajúci zlý koniec si akoby nevšíma. Dej sa rozvíja napínavo ako vo filme, postavy rastú, detail za detailom púta pozornosť, zhlukujú sa komické situácie, ktoré celkovo odľahčujú toto dielo.