referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Cecília
Piatok, 22. novembra 2024
Slovenské národné obrodenie
Dátum pridania: 22.11.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: 3b3
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 515
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 6.4
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 10m 40s
Pomalé čítanie: 16m 0s
 
Juraj Fándly (1750 – 1811)
Bernolákov verný spolupracovník, ktorý ako prvý použil bernolákovčinu ako literárny jazyk. Zástanca reforiem Jozefa II., pôsobil v Naháči. Jeho dielo je ukážkou osvietenskej buditeľskej práce. Jednoduchým jazykom napísané knihy ako súhrn poľnohospodárskych vedomostí mali slúžiť na zlepšenie života sedliakov a roľníkov a na zvýšenie vzdelanostnej úrovne slovenského národa. Vydával rôzne osvetové práce, v ktorých poúčal ľud ako majú obrábať pôdu ako sa majú zbierať liečivé rastliny, aký význam má včelárstvo napr.: Slovenský zelinkár, Slovenský včelár, Piľní domajší a poľní hospodár, O úhoroch a včelách...
Napísal aj spis, v ktorom reaguje na zrušenie žobravých a rozjímavých reholí – Dúverná zmlúva medzi mňíchom a ďáblom (1789). Je to rozhovor medzi mníchom Atanáziom a diablom Titinillom, kde diabol kritizuje kláštorný systém v Uhorsku. Paradoxné je, že autor – osvietenský farár – hovorí ústami diabla.

Anton Bernolák (1762 Slanica na Orave – 1813 Nové Zámky)
Slováci sa snažili vyriešiť otázku spisovného jazyka a tak roku 1787 Anton Bernolák kodifikuje spisovnú slovenčinu na základe hovorovej reči trnavských vzdelancov a doplnil ju prvkami s rodného oravského nárečia.(de te ne le, a dvojhlásky). Bernolákovu slovenčinu prijali len katolíci. Evanjelici používali ďalej biblickú češtinu. Anton Bernolák odôvodnil potrebu vzniku spisovnej slovenčiny v spise Jazykovednokritická rozprava o slovenských písmenách. Jazyk kodifikoval v knihe Gramatica slavica (Slovenská gramatika). Svoje jazykovedné práce podporil šesťzväzkovým slovníkom: Slovár slovenský – česko – latinsko – nemecko – uherský.

Idea všeslovanskej vzájomnosti
V 20 a 30 rokoch devätnásteho storočia vchádza národné obrodenie do svojej druhej fázy. V literatúre sa udomácňuje klasicizmus, rieši sa otázka Slovanstva. Katolícke krídlo vzdelancov pokračuje v snahách bernolákovcov (Ján Hollý). Evanjelici riešia otázku Slovanstva a prichádzajú s myšlienkou slovanskej vzájomnosti: Ján Kollár, Pavol Jozef Šafárik. Prvýkrát sa objavujú pojmy ako slovanofilectvo, panslavizmus.
Idea všeslovanskej vzájomnosti vychádza z posilnenia pozície cárskeho Ruska po porazení Napoleona v roku 1812. Prejavuje sa vedeckým záujmom o slovanstvo, štúdiom slovanských jazykov, literatúry a dejín Slovanov. Opiera sa o teóriu nemeckého filozofa Herdera, ktorý veril v budúcnosť Slovanov v Európe. Idea všeslovanskej vzájomnosti mala tri znaky:
1) snaha o zjednotenie malých slovanských národov do jedného štátu
2) oporou slovanských národov sa stáva Rusko ako najsilnejší a najväčší slovanský štát
3) idea je podporovaná teóriou o autochtónnosti Slovanov v Európe.

Pavol Jozef Šafárik (1795 Gemer - Kobeliarovo – 1861 Praha)
Slovanské národy považoval za súčasť jednotného slovanského národa, ich jazyky boli nárečiami jednotného slovanského jazyka. Spočiatku považoval slovenčinu za rovnocenné nárečie jednotného jazyka, neskôr zaradil slovenčinu ako nárečie češtiny.
Tvorba:
- básnická zbierka Tatranská múza s lýrou slovanskou (1814)
- teoretické diela: Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí (1826), Slovanské starožitnosti (1837), Slovanský národopis (1842)
- zbierka ľudových piesní Písně světské lidu slovenského v Uhřích.

Ján Kollár ( 1793 Mošovce v Turci – 1892 Pešť ?)
"Národ tak považuj, jediné jako nádobu lidství a vždy, voláš li Slovan, nechť se ti ozve člověk" (Horlič)
Je predstaviteľom klasicizmu v slovenskej literatúre. Študoval v Bratislave a evanjelickú teológiu v Jene, čo malo preňho osobný i životný význam. Zoznámil sa tu s Vilhelmínou Frederikou Schmidtovou (po 16 rokoch sa vzali), zarmútil ho osud slovanských kmeňov v Polabí, s ktorým sa oboznámil pri študovaní dejín a jazykov Slovanov. Po štúdiách pôsobil v Pešti ako evanjelický kňaz, na sklonku života bol vymenovaný za univerzitného profesora. V 40. rokoch sa stal stúpencom austroslavizmu, v rámci ktorého sa usiloval o zblíženie Slovanov v Habsburskej ríši.
Tvorba:
- 1821 Básne Jána Kollára – ľúbostné sonety, v ktorých sa vyznáva z lásky k Míne. Klasický štýl dokazujú časté citovania božstiev. Posledná časť zbierky sú epigramy, v ktorých prejavuje svoje vlastenectvo (napr. Horlič).
- 1824 neúplná verzia Slávy dcéry, 1832 vyšla kompletná
- 1834-35 Národnje spievanky (Kollárom zozbierané ľudové piesne)
- 1836 teoretická práca O literárni vzájomnosti mezi kmeny a nářečími slavskými, v ktorej uznáva len štyri nárečia: ruské, poľské srbochorvátske a československé.

Slávy dcéra
1824 vyšla prvá verzia - 150 sonetov, 106 veršový Předspěv.
Předspěv je napísaný elegickým distichom (grécke dvojveršie: hexameter a pentameter, nevyužíva rým, je príznačný pre časomerný prozodický systém. Časomiera je založená na striedaní krátkych a dlhých slabík). Žiali nad slovanským utrpením v minulosti odhaľuje odvekého slovanského nepriateľa výbojné germánstvo a pranieruje odrodilstvo. Záchranu Slovanov vidí v ruskom národe a vo vlastnej práci. Odsúdil násilné odnárodňovanie, protestuje proti hrozbe ponemčovania.

Slovanov predstavuje ako mierumilovné národy, vyzdvihol ideály spravodlivosti, slobody a ľudskosti. Pôvodne sa Slávy dcéra skladala z troch spevov (Sála, Labe, Dunaj) nazvaných podľa riek v jednotlivých krajoch. V nich smúti nad tým, že Slovania na území Nemecka sa odnárodnili a vyzýva slovanské národy, aby verili v lepšiu budúcnosť. Tieto sonety spája motív putovania po krajoch vyhynutých Slovanov a utláčaných Čechov a Slovákov.
Neskôr ju rozšíril na päť spevov:
1) Sála (Lužickí Srbi)
2) Labe -Rín- Vltava (Česi)
3) Dunaj (Slováci)
4) Léthé (slovanské nebo)
5) Acheron ( slovanské peklo).

Všetkými krajinami ho sprevádza jeho milá Mína (Frederika Schmitová a v posledných dvoch sa mu zjavuje mŕtva Mína a posiela mu svoje zážitky zo slovanského neba a pekla.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Slovenské národné obrodenie SOŠ 2.9773 411 slov
Slovenské národné obrodenie SOŠ 2.9757 1513 slov
Slovenské národné obrodenie SOŠ 2.9341 4373 slov
Slovenské národné obrodenie GYM 2.9527 927 slov
Slovenské národné obrodenie GYM 2.9754 825 slov
Slovenské národné obrodenie GYM 2.9883 199 slov
Slovenské národné obrodenie GYM 3.0080 553 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.