- myšlienkové, protifeudálne a proticirkevné hnutie, pramení z racionalizmu ( pravda poznaná rozumom ), empirizmu = skúsenosti , presadzuje slobodu myslenia a presvedčeniam, a vzniká vo Francúzsku, neskôr sa šíri do celej Európy
- zakladateľom racionalizmu – René Descartes: „Myslím, teda som!“
- najdôležitejším znakom tohto umenia je vzájomná súhra „rozumu a citu“
- predstavitelia vo Francúzsku: CHARLES – LOUIS DE MONTESQIUEU; JEAN JACQUES ROUSSEAU; DENIS DIDEROT, VOLTAIRE, heslom: Liberté – Égalité - Fraternité
- Francúzska encyklopédia ( na Diderotov podnet, zhrnutie súdobých vedomostí )
- predstavitelia v Anglicku: DANIEL DEFOE ( Robinson Crusoe ), JONATHAN SWIFT (Gulliverove cesty )
Osvietenstvo v Slovenskej klasicistickej literatúre (1780 – 1830)
- slobodomyseľné osvietenecké hnutie sa začalo šíriť v Uhorsku za panovania Márie Terézie a najmä Jozefa II., ktorý podporoval rozvoj priemyslu, obchodu a vzdelania ( osvietenský absolutizmus alebo jozefinizmus )
- mnoho reforiem -> školská reforma, zrovnoprávnenie náboženstiev, zrušenie nevoľníctva...
- vedúcou myšlienkou tohto obdobia bola idea národnej a náboženskej znášanlivosti, idea slovenskej vzájomnosti – hľadanie opory u ostatných Slovanov, ktorou sa malo čeliť rakúskemu útlaku a náporu maďarizácie a snaha šíriť vzdelanosť a kultúru v národnej reči
- slovenské národné obrodenie (obdobie upevňovania slovenského národa

malo 4 fázy:
1. fáza: 1780 – 1820 – národno - uvedomovací proces
2. fáza: 1820 – 1835 – národno - zjednocovacie úsilie
3. fáza: 1835 – 1843 – vyriešená otázka biblickej češtiny => nezmysel, nastupujú Štúrovci
4. fáza: 1843 – 1848 – kodifikácia slovenčiny, revolúcia

- významnú úlohu zohráva prvá slovenská kultúrno - svetská spoločnosť Slovenské učené tovarišstvo ( katolíci ) so sídlom v Trnave, jej hlavným cieľom bolo šíriť, pestovať a zošľachťovať nový spisovný jazyk, obnovenú očistenú slovenčinu, získať jej stúpencov, organizovať vydavateľskú činnosť a distribúciu tovarišských bernolákovských kníh
- slovenskí evanjelici sa združovali v Učenej spoločnosti malohontskej a Učenej spoločnosti Banského okolia v okolí Banskej Štiavnice
- veľký význam malo založenie Katedry reči i literatúry česko-slovenskej
- noviny a časopisy: Prešpurské noviny, Staré noviny literárneho umenia
- do popredia vstupujú dve úsilia:
- snaha o uzákonenie spisovnej slovenčiny, pretože jazyk bol znakom formujúceho sa národa a jediným predpokladom šírenia vzdelania
- starostlivosť o povznesenie slovenského ľudu vydaním ľudovýchovných diel a časopisov

KATOLÍCI

Jozef Ignác Bajza
- Študoval teológiu vo Viedni, napísal viacero nábožensko – výchovných prác
- ako 1. sa pokúsil o uzákonenie spisovnej slovenčiny, no neuspel
- 1. slovenský román ( dvojzväzkový ) – René mládenca príhody a skúsenosti
- René = znovuzrodený, syn bohatého benátskeho kupca putuje so svojim učiteľom najprv po Egypte, Turecku a Taliansku, prichádzajú na Slovensko => ukázanie všetkých spoločenských vrstiev a ich chýb

Anton Bernolák
- kňaz, v r.1787 uzákonil spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia - súviselo to s politickým, kultúrnym a hospodárskym postavením západného Slovenska
- zaviedol fonetický pravopis
- Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách
- Slovenská gramatika
- v týchto dielach odôvodnil potrebu slovenského jazyka
- Etymológia slovanských slov
- Slovár Slovenskí – Česko – Latinsko – Nemecko – Uherskí