- myšlienkové, protifeudálne a proticirkevné hnutie, pramení z racionalizmu ( pravda poznaná rozumom ), empirizmu = skúsenosti , presadzuje slobodu myslenia a presvedčeniam, a vzniká vo Francúzsku, neskôr sa šíri do celej Európy
- zakladateľom racionalizmu – René Descartes: „Myslím, teda som!“
- najdôležitejším znakom tohto umenia je vzájomná súhra „rozumu a citu“
- predstavitelia vo Francúzsku: CHARLES – LOUIS DE MONTESQIUEU; JEAN JACQUES ROUSSEAU; DENIS DIDEROT, VOLTAIRE, heslom: Liberté – Égalité - Fraternité
- Francúzska encyklopédia ( na Diderotov podnet, zhrnutie súdobých vedomostí )
- predstavitelia v Anglicku: DANIEL DEFOE ( Robinson Crusoe ), JONATHAN SWIFT (Gulliverove cesty )
Osvietenstvo v Slovenskej klasicistickej literatúre (1780 – 1830)
- slobodomyseľné osvietenecké hnutie sa začalo šíriť v Uhorsku za panovania Márie Terézie a najmä Jozefa II., ktorý podporoval rozvoj priemyslu, obchodu a vzdelania ( osvietenský absolutizmus alebo jozefinizmus )
- mnoho reforiem -> školská reforma, zrovnoprávnenie náboženstiev, zrušenie nevoľníctva...
- vedúcou myšlienkou tohto obdobia bola idea národnej a náboženskej znášanlivosti, idea slovenskej vzájomnosti – hľadanie opory u ostatných Slovanov, ktorou sa malo čeliť rakúskemu útlaku a náporu maďarizácie a snaha šíriť vzdelanosť a kultúru v národnej reči
- slovenské národné obrodenie (obdobie upevňovania slovenského národa
malo 4 fázy:
1. fáza: 1780 – 1820 – národno - uvedomovací proces
2. fáza: 1820 – 1835 – národno - zjednocovacie úsilie
3. fáza: 1835 – 1843 – vyriešená otázka biblickej češtiny => nezmysel, nastupujú Štúrovci
4. fáza: 1843 – 1848 – kodifikácia slovenčiny, revolúcia
- významnú úlohu zohráva prvá slovenská kultúrno - svetská spoločnosť Slovenské učené tovarišstvo ( katolíci ) so sídlom v Trnave, jej hlavným cieľom bolo šíriť, pestovať a zošľachťovať nový spisovný jazyk, obnovenú očistenú slovenčinu, získať jej stúpencov, organizovať vydavateľskú činnosť a distribúciu tovarišských bernolákovských kníh
- slovenskí evanjelici sa združovali v Učenej spoločnosti malohontskej a Učenej spoločnosti Banského okolia v okolí Banskej Štiavnice
- veľký význam malo založenie Katedry reči i literatúry česko-slovenskej
- noviny a časopisy: Prešpurské noviny, Staré noviny literárneho umenia
- do popredia vstupujú dve úsilia:
- snaha o uzákonenie spisovnej slovenčiny, pretože jazyk bol znakom formujúceho sa národa a jediným predpokladom šírenia vzdelania
- starostlivosť o povznesenie slovenského ľudu vydaním ľudovýchovných diel a časopisov
KATOLÍCI
Jozef Ignác Bajza
- Študoval teológiu vo Viedni, napísal viacero nábožensko – výchovných prác
- ako 1. sa pokúsil o uzákonenie spisovnej slovenčiny, no neuspel
- 1. slovenský román ( dvojzväzkový ) – René mládenca príhody a skúsenosti
- René = znovuzrodený, syn bohatého benátskeho kupca putuje so svojim učiteľom najprv po Egypte, Turecku a Taliansku, prichádzajú na Slovensko => ukázanie všetkých spoločenských vrstiev a ich chýb
Anton Bernolák
- kňaz, v r.1787 uzákonil spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia - súviselo to s politickým, kultúrnym a hospodárskym postavením západného Slovenska
- zaviedol fonetický pravopis
- Jazykovedno – kritická rozprava o slovenských písmenách
- Slovenská gramatika
- v týchto dielach odôvodnil potrebu slovenského jazyka
- Etymológia slovanských slov
- Slovár Slovenskí – Česko – Latinsko – Nemecko – Uherskí
Juraj Fándly
- katolícky kňaz, národný buditeľ a vlastenec
- písal bernolákovčinou, jeho knihy sú jasné a konkrétne, určené pre jednoduchých čitateľov, sú náučné, osvetové, opisujú život roľníkov ale aj vykladajú históriu
- podporoval cirkevné reformy Jozefa II. – Dúverná zmluva medzi mnichom a diablom ( vedecko – satirická rozprava vo forme dialógu medzi diablom a mníchom; kritika žobravých mníšskych rádov; 1. dielo napísané v bernolákovčine )
- Pilní domajší a poľní hospodár
- Zelinkár
- Slovenský včelár
- Ovčár
Ján Hollý
- vyštudoval teológiu v Trnave, najskôr prekladal antických klasikov ( Homér, Ovidius,...)
- schopnosti a predpoklady nového jazyka vyskúšal v praktickej básnickej tvorbe, začal ním písať svoje diela, a tak povýšil bernolákovčinu na vyspelý jazyk
- Svätopluk ( národný epos z dejín Veľkej Moravy, 12 spevov písaných v elegickom distychu, epos pevne spojený s hl. myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia, základnou ideou je idea slobody, túžba po národnej identite, historické fakty a historické podklady z 9. storočia; dej: Rastislav čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene. Svätopluk, synovec, zradí a vydá Rastislava Nemcom, ktorí ho oslepia a uväznia. Neskôr uväzni aj Svätopluka, no ponúkajú mu slobodu za spojenectvo proti Slovanom. Pod Devínom sú tuhé boje, Svätopluk prechádza na stranu Slovanov, vyhráva a tí si ho zvolia za kráľa )
- Cyrilo – Metodiáda (epos o slovanských apoštoloch, zložený zo 6 spevov, opisuje príchod, pôsobenie a život Cyrila a Metoda na území Veľkej Moravy: podobne ako Svätopluk sa končí víťazstvom ducha, víťazstvom Metoda nad intrigami nemeckých biskupov )
- Sláv ( historický, národnostný epos, 6 spevov, boje pokojamilných Tatrancov = Slovákov s lúpežnými Čudmi, výhra Slovákov na čele so Slávom – hlavná postava, jeho myšlienky sú prenesené výroky Hollého )
- Hollého eposy – víťazné eposy = bohatierske eposy ( kompozícia podľa antického vzoru => propozícia = naznačenie obsahu – invokácia = vzývanie vyššej moci – spevy ), verš - hexameter
- Selanky ( 21 idilických básní, lyricko – epické skladby, ódy aj elégie; ospevovaná slovenská príroda, dedinský človek a jeho tvorivá práca; vyjadrený protiklad medzi dedinou a mestom; idylický život pastierov, roľníkov.
EVANJELICI
Pavol Jozef Šafárik
- kňaz, profesor, historik, jazykovedec
- písal poéziu
- Tatranská múza s lýrou slovanskou ( zbierka básní )
- Písne svetské lidu slovenského v Uhřích ( zbierka ľudových piesní )
- Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí ( dielo napísané po nemecky )
- Slovanské starožitnosti ( dielo o slovanskej minulosti )
- Slovanský národopis ( dielo o slovanskej súčasnosti )
Ján Kollár
- evanjelický kňaz, profesor
- v jeho diele vyvrcholila myšlienka všeslovanskej vzájomnosti
- Básne Jána Kollára ( obsahuje znelky = sonety, v nich ospevuje Mínu ako symbol krásy, alebo vyslovuje vlastenecké myšlienky, uvedomuje si nepokoj a nevraživosť národov, obrovské protiklady; báseň Vlastenec – nezaradená kvôli cenzúre, hlavným motívom je myšlienka spravodlivosti a národnej slobody )
- Slávy dcéra ( lyricko – epická básnická skladba obsahujúca predspev a 5 spevov:
1. Sála – básnik spomína na krásne časy v Jene, kde študoval, a lúči sa s Mínou
2. Labe, Rýn, Vltava – putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami
3. Dunaj – pobaltské, baltské a naše krajiny, dojmy, historické reflexie
4. Léthé – slovanské nebo, prechádza ním s Mínou a oslavuje všetkých veľkých Slovanov
5. Acheron – slovanské peklo, zatracuje všetkých nežičlivcov
- obsahuje 645 vlasteneckých, náučných a ľúbostných zneliek, najsilnejším miestom je predspev - napísaný časomerným elegickým distichom – striedanie hexametra a pentametra, predstavuje pôsobivú elégiu nad slovanskou minulosťou )
- O literární vzájemnosti mezi kmeny a nářečmi slávskými ( program a plán na kultúrne zblíženie Slovanov, len 4 hlavné nárečia – ruské poľské, československé a srbochorvátske )
- Národnie spievanky
Osvietenecká poézia
Juraj Rohoň – Kratochvílne spěvy pro mládež rolnickou ( didaktické verše )
Augustín Doležal – Pamětná celému světu trageodie
Bohuslav Tablic – Poezye ( 4 zväzky )
Dráma
Ján Chalupka
- teológ, filozof, jazykovedec, vytvoril vhodný typ satirickej frašky
- Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali ( najvýznamnejšia veselohra, pomocou satiry a irónie zobrazuje život malomesta a jeho spoločenských vrstiev, ľudská hlúposť, všetko je tu naopak )
- Všetko naopak, Trasoritka, Trinásta hodina, Starúš plesnivec ( drámy so spoločenskou kritikou )
- Bendeguz ( satirický román, zosmiešňuje maďarský šovinizmus, dvaja pomaďarčení zemania z Turca hľadajú pravlasť Maďarov )
