Sofokles: Antigona

Postavy:
Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa, Ismena – sestra Antigony, Kreon – tébsky kráľ, Eurydika – manželka Kreona, Haimon – syn Kreona, Teiresias – veštec, Strážca, Prvý posol, Druhý posol, Náčelník zboru, Zbor tébskych starcov

Dej: 
tragédia Antigona, hraná v Aténach r. 442 pr. n. l., bezprostredne nadväzuje na udalosti po Oidipovej smrti. Jeho synovia Eteokles a Polyneikes, ktorí spočiatku vládli spoločne, dostali sa časom do sporu o vládu nad Tébami. Keď však Eteokles mladšieho brata z krajiny vyhnal, Polyneikes našiel útočisko u agrejského kráľa Adrasta, ktorý mu dal svoju dcéru za ženu.

Z argu potom pritiahol Polyneikes k Tébam s veľkým vojskom. Eteokles mesto bránil. Tébania zvíťazili, ale obaja bratia padli v boji. Tu sa začína dej tragédie Antigona. Nový vládca Téb Kreon, brat Iokasty, matky a manželky Oidipovej, rozkázal, aby Eteokla ako obrancu rodného mesta slávnostne pochovali, ale Polyneika však ako vlastizradcu zakázal pochovať pod trestom smrti a ponechať ho za potravu psom a dravcom. Tento Kreontov príkaz je príčinou konfliktu.

Napriek zákazu sa totiž Antigona, ktorú od tohto činu odhovára slabšia sestra Ismena (protikladný charakter), rozhodne svojho brata pochovať. Usudzuje, že väčšmi než ľudské príkazy si treba vážiť „nepísané“, odveké božské zákony, ktoré prikazujú postarať sa o pohreb príbuzných. Presvedčenie, že koná dobre a spravodlivo, jej dodáva odvahu a nebojí sa ani smrti, ktorá jej hrozí, ak prekročí zákaz.(Pochovať mŕtveho bol totiž u Grékov príkaz ľudskosti a náboženstva). Antigonu prichytia pri čine a Kreon, obraňujúci svoju vladársku moc, ju dáva za živa pochovať. Neodradí ho ani jeho syn Haimon, ktorý je s Antigonou zasnúbený. Pohne ním až veštec Teiresias, ale už je neskoro. Antigona sa obesí a Haimon sa pri nej prebodne mečom. Po správe o synovej smrti spácha samovraždu aj Kreontova manželka Eurydika.

Pre vynikajúcu charakteristiku osôb, bezchybnú dramatickú kompozíciu, jadrnosť a jemnosť slovného výrazu je Sofoklova Antigona majstrovským dielom, ktoré patrí medzi najvinikajúcejšie drámy svetovej literatúry. Popri vládcovi Oidipovi je dodnes najčastejšie hranou Sofoklovou a antickou tragédiou vôbec.