Štefan Krčméry
• písal poéziu aj prózu
• venoval sa literárnej histórií, literárnej kritike, estetike a prekladateľstvu
• bol významným organizátorom kultúrneho života v medzivojnovom období, podporoval tvorbu mnohých mladých autorov, ktorí práve vstupovali do literatúry

Tvorba
• osciloval medzi tradíciou a modernou, bola mu blízka Kraskova poetika

Keď sa sloboda rodila (1920)
• Prevládajú básne s nadosobnou, národnou tematikou, autor reaguje na prevratné udalosti slovenskej histórie , na vznik ČSR. Ten považuje za formu oslobodenia, prekonanie otroctva a kladie si otázku, či národ, ktorý bol dlho porobený si bude môcť nájsť miesto aj v nových spoločenských vzťahoch.
• Mnohé básne sú poznačené rétorizmom až pátosom
• Používa prvky Kraskovej poetiky, alegórie, symboly...
• Postupne prechádzal k nadosobnej tematiky k subjektívne ladenej

Herbárium
• Básne vyjadrujúce pocity lyrického subjektu, väčšinou smútok, životnú skepsu, pesimizmus.
• Častý je symbol tmy
• Prevláda reflexívno – meditatívna poézia

Krčméry ako organizátor:
• Bol činný ako publicista, redaktor Slovenských pohľadov (1922 – 1932) a Slovenských novín.
• Bol tajomníkom Matice slovenskej
• Literárny historik – zosystematizoval dejiny literatúry v 150 rokov Slovenskej literatúry - interpretácie textov, vývoj žánrov, portréty najvýznamnejších osobností.

Čítanka:

Prostá pieseň hôrna
• Objektívna báseň s témou lásky k rodnému kraju
• Domov je preň miestom, kde načerpáva energiu a silu, pocitom istoty a bezpečia, kam sa stále vracia
• V závere sa nachádza prírodný obraz pomocou personifikácie, ktorá pripomína Kraskovu poetiku, lebo nastáva posun v prírode a aj v myšlienkach
• Symboly: dedko Grúň, matka Hoľa – rodný kraj
• Objektívna báseň, ale sú tam aj subjektívne básnikove pocity a myšlienky

Na fraštáckom poli
• Obavy o národ, jeho útrapy
• Písaná podobne ako národné básne z obdobia romantizmu
• Združený rým – ako romantici

Verš o živote
• Využíva anaforu – opakovanie slova